Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

YITSO 18

Bɔ ni Afeɔ Anáa Shika Kɛfiɔ Maŋtsɛyeli Nitsumɔi Asɛɛ

Bɔ ni Afeɔ Anáa Shika Kɛfiɔ Maŋtsɛyeli Nitsumɔi Asɛɛ

YITSO NƐƐ MLI SANE

Bɔ ni Yehowa webii feɔ amɛnáa shika kɛfĩɔ Maŋtsɛyeli nitsumɔi asɛɛ, kɛ nɔ hewɔ ni amɛfeɔ nakai

1, 2. (a) Mɛɛ hetoo Nyɛminuu Russell hã osɔfo ko ni taoɔ ale bɔ ni feɔ ni Biblia Kaselɔi lɛ náa shika kɛtsuɔ amɛsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ? (b) Mɛni he wɔbaasusu yɛ yitso nɛɛ mli?

 GBI ko lɛ, sɔlemɔ ko (Reformed Church) mli osɔfo ko bi Nyɛminuu Charles T. Russell bɔ ni Biblia Kaselɔi lɛ feɔ amɛnáa shika kɛtoɔ asafo lɛ nitsumɔ he gbɛjianɔ.

 Nyɛminuu Russell tsɔɔ mli akɛ: “Wɔheee kɔlɛshɛŋ.”

 Osɔfo lɛ bi lɛ akɛ: “Nɛgbɛ nyɛnáa shika yɛ mɔ?”

 Nyɛminuu Russell hã lɛ hetoo akɛ: “Kɛ́ mikɛɛ bo anɔkwale lɛ, ebaawa akɛ obaahé oye. Kɛ́ mɛi ba wɔkpeei lɛ, amɛnaaa ni akɛ plɛtei nyiɛ mɛi ahiɛ kɛmiihe shika. Shi amɛnaa ákɛ akɛ shika efee nibii babaoo. Amɛbiɔ amɛhe akɛ, ‘Bɛ shika akɛma asa nɛɛ . . . Te mafee tɛŋŋ mikɛ shika fioo ko aye abua?’”

 Osɔfo lɛ heee nɔ ni Nyɛminuu Russell wie lɛ eyeee.

 Russell tsa nɔ akɛ: “Anɔkwale diɛŋtsɛ mikɛɔ bo lɛ. Sane nɔŋŋ ni amɛbiɔ mi ji, ‘Te mafee tɛŋŋ mikɛ shika fioo aye abua?’ Kɛ́ mɔ ko ná shika lɛ, esumɔɔ ni ekɛhã nuŋtsɔ lɛ. Kɛ́ mɔ lɛ bɛ eko lɛ, mɛni hewɔ esa akɛ wɔnyɛ enɔ akɛ ehã nɔ ko?” a

2 Nyɛminuu Russell kɛfata he akɛ, “anɔkwale diɛŋtsɛ mikɛɔ bo lɛ.” Ale Nyɔŋmɔ webii kɛjɛ jeeŋmɔ akɛ amɛjɛɔ amɛsuɔmɔ mli amɛtsuɔ onia kɛfiɔ anɔkwa jamɔ sɛɛ. Yɛ yitso nɛɛ mli lɛ, wɔbaapɛi Ŋmalɛ mli nɔkwɛmɔ nii kɛ wɔŋmɛnɛ beaŋ yinɔsane mli nɔ lɛ hu mli. Be ni wɔsusuɔ bɔ ni afeɔ anaa shika kɛfĩɔ Maŋtsɛyeli nitsumɔi asɛɛ ŋmɛnɛ lɛ he lɛ, esa akɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ abi ehe akɛ, ‘Mɛni mafee kɛtsɔɔ akɛ mifĩɔ Maŋtsɛyeli lɛ sɛɛ?’

‘Mɔ Fɛɛ Mɔ ni Yɔɔ He Tsuijurɔ lɛ, Hã Ekɛ Nikeenii Abahã’

3, 4. (a) Mɛɛ nɔmimaa Yehowa yɔɔ yɛ mɛi ni jáa lɛ lɛ amli? (b) Mɛni Israelbii lɛ fee kɛfĩ kpeebuu lɛ maa sɛɛ?

3 Yehowa heɔ enɔkwa tsuji lɛ eyeɔ. Ele akɛ kɛ́ ahã amɛ hegbɛ lɛ, amɛbaajɛ amɛsuɔmɔ mli amɛkɛ nɔ ko ahã kɛma amɛhe ni amɛtuu amɛhã lɛ lɛ nɔ mi. Susumɔ Israelbii lɛ ayinɔsane mli nɔkwɛmɔnii enyɔ komɛi ahe okwɛ.

4 Be ni Yehowa nyiɛ Israelbii lɛ ahiɛ kɛshi Egipt lɛ sɛɛ lɛ, ekɛɛ amɛ koni amɛma kpeebuu loo sɔlemɔwe pɛmpɛoo ko kɛhã ejamɔ. Ehe bahia ni aná tsumaa nibii saŋŋ dani anyɛ ama tsũ lɛ. Yehowa fã Mose akɛ eŋmɛ maŋbii lɛ gbɛ koni amɛjɛ amɛsuɔmɔ mli amɛfĩ nitsumɔ lɛ sɛɛ, ekɛɛ akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ ni yɔɔ he tsuijurɔ lɛ, hã ni ekɛ nɔwomɔ nikeenii aba abaha Yehowa.” (2 Mose 35:5) Te maŋbii ni jɛ ‘nyɔŋyeli shɛii srɔtoi’ amli kɛba etsɛko lɛ fee amɛnii yɛ he amɛhã tɛŋŋ? (2 Mose 1:14) Amɛkɛ nibii babaoo bahã kɛfĩ sɛɛ; nibii ni amɛjɛ amɛsuɔmɔŋ amɛkɛ bahã lɛ ekomɛi ji shika, jwiɛtɛi, kɛ nibii krokomɛi ni jara wa—ekolɛ amɛná nibii nɛɛ ateŋ pii kɛjɛ Egiptbii ni ye amɛnɔ lɛ adɛŋ. (2 Mose 12:35, 36) Israelbii lɛ kɛ nibii babaoo bahã, amɛkɛba aahu akɛ afã koni ‘mɔ ko kɛ nɔ ko akaba dɔŋŋ.’—2 Mose 36:4-7.

5. Be ni David hã Israelbii lɛ hegbɛ koni amɛye abua kɛma sɔlemɔwe lɛ, mɛni amɛfee?

5 Aaafee afii 475 sɛɛ lɛ, David kɛ ‘lɛ diɛŋtsɛ enibii’ hã kɛfĩ sɔlemɔwe ni bafee klɛŋklɛŋ jamɔhe ni ajegbɛ ama kɛhã anɔkwa jamɔ yɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ sɛɛ. No sɛɛ lɛ, ehã enyɛmimɛi Israelbii lɛ hu hegbɛ koni amɛkɛ nibii abahã, ebi akɛ: ‘Namɔ yɔɔ he tsui akɛ eeewo edɛŋ obɔ̃ ni ekɛbaha Yehowa ŋmɛnɛ?’ Sane nɛɛ kanya maŋbii lɛ ni ‘amɛjɛ amɛtsuiiaŋ amɛkɛ nibii bake Yehowa.’ (1 Kron. 29:3-9) David yɔse nibii ni akɛbahã nɛɛ jɛɛhe, ni ekɛɛ Yehowa yɛ sɔlemɔ mli akɛ: “Oŋɔɔ fɛɛ jɛ, ni odɛŋ wɔná kɛjɛ ni wɔŋɔhão nɛɛ.”—1 Kron. 29:14.

6. Mɛni hewɔ ŋmɛnɛ lɛ, ehe miihia ni aná shika kɛtsu Maŋtsɛyeli nitsumɔ lɛ, ni mɛɛ sanebimɔi enɛ kɛbaa?

6 Mose jio, David jio, amɛteŋ mɔ ko enyɛɛɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ anɔ akɛ amɛkɛ nibii abahã. Moŋ lɛ, maŋbii lɛ jɛ amɛtsuiiaŋ amɛhã. Ni ŋmɛnɛ hu? Wɔle faŋŋ akɛ nitsumɔ ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ tsuɔ lɛ biɔ ni aná shika. Ebiɔ ni aná shika babaoo koni anyɛ akala Biblia lɛ kɛ asafo lɛ woji lɛ ní ajara, amamɔ kpeei asai kɛ nitsumɔhe niji ni akura hu, ní akɛ yelikɛbuamɔ hu ahã nyɛmimɛi be ni oshãra ko eba amɛnɔ lɛ. Enɛ kɛ sanebimɔi komɛi ni he hiaa baa: Te afeɔ tɛŋŋ anáa shika kɛtsuɔ nibii nɛɛ? Ani anyɛɔ Maŋtsɛ lɛ sɛɛnyiɛlɔi lɛ anɔ koni amɛhã nɔ ko?

“Ebalaŋ Shika, ni Ebiŋ Mɛi Kɛhã Yelikɛbuamɔ”

7, 8. Mɛni hewɔ Yehowa webii balaaa shika, ni amɛbiii mɛi kɛhã yelikɛbuamɔ lɛ?

7 Nyɛminuu Russell kɛ ehefatalɔi lɛ kpoo akɛ amɛbaakɔ gbɛi ni Kristendom sɔlemɔi lɛ tsɔɔ nɔ amɛnáa shika lɛ. Nyɛminuu Russell wie yɛ Buu-Mɔɔ lɛ ni ji enyɔ nɔ ni akala lɛ mli saneyitso ni ji “Ani Oosumɔ ‘Buu-Mɔɔ’ lɛ?” lɛ shishi akɛ: “Wɔheɔ wɔyeɔ akɛ YEHOWA ji ‘Buu-Mɔɔ lɛ’ sɛɛfilɔ, no hewɔ lɛ ekpaŋ mɛi afai kɛhã yelikɛbuamɔ ni ebalaŋ shika hu. Kɛ́ Mɔ ni kɛɛ akɛ: ‘Shika kɛ jwiɛtɛi fɛɛ ni yɔɔ gɔji lɛ anɔ lɛ minɔŋ’ lɛ, hãaa shika dɔŋŋ kɛhã nitsumɔ nɛɛ lɛ, no lɛ wɔbaamu sane naa akɛ, be eshɛ ni esa akɛ wɔfɔ̃ɔ woji lɛ akalamɔ.” (Hag. 2:7-9) Awie sane nɛɛ afii 130 kɛ sɛɛ nɛ, kɛ̃lɛ Buu-Mɔɔ lɛ kɛ asafo ni kalaa wolo nɛɛ kãhe eeshwere!

8 Yehowa webii balaaa shika. Amɛkɛ plɛtei enyiɛɛɛ mɛi ahiɛ kɛheee shika, ni amɛŋmalaaa woji hu kɛbibiii yelikɛbuamɔ. Amɛfeee Kofi kɛ Ama, havɛst, kɛ ehenɔi lɛ kɛtaooo shika. Amɛkɛ nɔ ni Buu-Mɔɔ lɛ wie jeeŋmɔ ko ni eho lɛ kpãa gbee akɛ: “Ebako wɔjwɛŋmɔŋ pɛŋ akɛ wɔbaabala shika kɛtsu Nuŋtsɔ lɛ nitsumɔ lɛ taakɛ sɔlemɔi krokomɛi lɛ feɔ lɛ . . . Wɔsusumɔ ji akɛ, Nuŋtsɔ lɛ ekpɛlɛɛɛ gbɛi srɔtoi ni mɛi tsɔɔ nɔ amɛkɛ egbɛ́i balaa shika lɛ anɔ, eji tɔ̃mɔ, no hewɔ lɛ ejɔɔɔ mɛi ni kɛhãa lɛ kɛ nɔ ni akɛtsuɔ lɛ nɔ.” b

“Mɔ Fɛɛ Mɔ Ahã Bɔ ni Ekpɛ Mli Momo yɛ Etsui Mli”

9, 10. Mɛɛ yiŋtoo kome ko hewɔ wɔjɛɔ wɔsuɔmɔŋ wɔkɛ wɔshika kɛ wɔnibii fĩɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ sɛɛ lɛ?

9 Ákɛ Maŋtsɛyeli lɛ shishi bii ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ, anyɛɛɛ wɔnɔ dani wɔhãa nɔ ko. Moŋ lɛ, wɔjɛɔ miishɛɛ mli wɔkɛ wɔshika kɛ wɔnibii fĩɔ Maŋtsɛyeli lɛ nitsumɔi asɛɛ. Mɛni hewɔ wɔsumɔɔ waa akɛ wɔhã nɔ ko lɛ? Hã wɔkwɛ yiŋtoi etɛ komɛi ahewɔ ni wɔfeɔ nakai.

10 Klɛŋklɛŋ lɛ, wɔjɛɔ wɔsuɔmɔŋ wɔtsuɔ onia ejaakɛ wɔsumɔɔ Yehowa, ni ekã wɔtsui nɔ akɛ ‘wɔbaafee nii ni sa ehiɛ.’ (1 Yoh. 3:22) Kɛ́ Yehowa webii jɛ amɛtsuiiaŋ amɛhã nɔ ko lɛ, ehiɛ sɔɔ waa. Hã wɔpɛi bɔfo Paulo wiemɔi ni kɔɔ Kristofoi anihamɔ lɛ he lɛ mli wɔkwɛ. (Kanemɔ 2 Korintobii 9:7.) Anɔkwa Kristofonyo shashaooo shi akɛ ebaahã nɔ ko, ni anyɛɛɛ enɔ hu dani ehã. Moŋ lɛ, ehãa akɛni “ekpɛ mli momo yɛ etsui mli” lɛ hewɔ. c No ji, be ni eyɔse hiamɔ ko ni yɔɔ, ni ena bɔ ni ebaafee etsu he nii lɛ, ekɛ yelikɛbuamɔ ni sa lɛ hãa. Yehowa nyaa nihalɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ he waa, ejaakɛ “tsuijurɔnaa halɔ Nyɔŋmɔ sumɔɔ.” Biblia shishitsɔɔmɔ kroko hu kɛba lɛ nɛkɛ: “Nyɔŋmɔ sumɔɔ mɛi ni sumɔɔ nɔhamɔ lɛ.”

Wɔnyɛmimɛi bibii ni yɔɔ Mozambique lɛ hu yɛ he miishɛɛ akɛ amɛbaatsu onia

11. Mɛni tsirɛɔ wɔ ni wɔkɛ wɔnibii kpakpai fe fɛɛ lɛ hãa Yehowa lɛ?

11 Nɔ ni ji enyɔ lɛ, wɔtsɔɔ heloonaa nibii ni wɔkɛhãa lɛ anɔ wɔdaa Yehowa shi yɛ jɔɔmɔi babaoo ni wɔnine shɛɔ nɔ kɛjɛɔ edɛŋ lɛ hewɔ. Susumɔ Mose Mla lɛ mli shishitoo mla ko ni hãa anaa nɔ ni yɔɔ mɔ tsuiŋ lɛ he okwɛ. (Kanemɔ 5 Mose 16:16, 17.) Akpa Israel hii lɛ fɛɛ gbɛ akɛ kɛ́ amɛmiiya kpeei srɔtoi etɛ ni afeɔ daa afi lɛ, mɔ fɛɛ mɔ ‘akwɛ bɔ ni Yehowa ejɔɔ lɛ’ ehã lɛ, koni edamɔ nɔ ekɛ enikeenii lɛ ahã. Dani hii lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ baaya gbi jurɔ lɛ, ekwɛɔ jɔɔmɔi ni enine eshɛ nɔ, epɛiɔ etsuiŋ ekwɛɔ, ni enaa nibii ni hi fe fɛɛ ni sa akɛ ekɛyahã. Nibii ni wɔjɛɔ wɔtsuiiaŋ fɛɛ wɔkɛhãa, ni wɔheloonaa nibii hu fata he lɛ, tsɔɔ bɔ ni wɔhiɛ sɔɔ jɔɔmɔi ni Yehowa enɛ eshwie wɔ nɔ lɛ.—2 Kor. 8:12-15.

12, 13. Mɛɛ gbɛ nɔ suɔmɔŋ ni wɔjɛɔ wɔkɛ wɔshika kɛ nibii hãa kɛfĩɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ sɛɛ lɛ tsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ Maŋtsɛ lɛ, ni enyiɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ kɛhãa?

12 Nɔ ni ji etɛ lɛ, kɛ́ wɔjɛ wɔsuɔmɔŋ wɔtsu onia lɛ, wɔkɛ no tsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ Maŋtsɛ Yesu Kristo. Mɛni hewɔ wɔkɛɔ nakai? Kadimɔ nɔ ni Yesu kɛɛ ekaselɔi lɛ yɛ gbi gbɛkɛ dani enɔ jetseremɔ lɛ agbe lɛ lɛ. (Kanemɔ Yohane 14:23.) Yesu kɛɛ akɛ: “Kɛji mɔ ko miisumɔ mi lɛ, eeeye miwiemɔ lɛ nɔ.” Nɔ ni fata Yesu “wiemɔ” lɛ he ji efãmɔ akɛ ashiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sane kpakpa lɛ yɛ je lɛŋ fɛɛ lɛ. (Mat. 24:14; 28:19, 20) Wɔyeɔ nakai “wiemɔ” lɛ nɔ kɛtsɔ nɔ fɛɛ nɔ ni yɔɔ wɔnyɛmɔ mli—wɔbe, wɔhewalɛ, kɛ wɔheloonaa nibii—ni wɔkɛfĩɔ Maŋtsɛyeli shiɛmɔ nitsumɔ lɛ sɛɛ lɛ nɔ. Wɔkɛ no tsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ Mesia Maŋtsɛ lɛ waa.

13 Ákɛ Maŋtsɛyeli lɛ shishi bii anɔkwafoi lɛ, wɔmiisumɔ ni wɔjɛ wɔtsuiiaŋ fɛɛ wɔkɛ oniai ni wɔtsuɔ lɛ afĩ Maŋtsɛyeli lɛ sɛɛ. Te wɔfeɔ enɛ wɔhãa tɛŋŋ? Ashiɔ yiŋkpɛɛ lɛ ahãa mɔ fɛɛ mɔ. Mɔ fɛɛ mɔ hãa bɔ ni enyɛmɔ shɛɔ. Kɛ̃lɛ, wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ babaoo yɛ ni heloonaa nibii fioo ko pɛ amɛyɔɔ. (Mat. 19:23, 24; Yak. 2:5) Shi wɔnyɛmimɛi nɛɛ atsuii baanyɛ anyɔ amɛmli kɛ́ amɛyɔse akɛ Yehowa kɛ e-Bi lɛ fɛɛ hiɛ sɔɔ onia fioo ni amɛjɛɔ amɛtsuiiaŋ amɛtsuɔ lɛ.—Mar. 12:41-44.

Te Feɔ Tɛŋŋ ni Nine Shɛɔ Shika Nɔ?

14. Afii komɛi ni eho lɛ, kɛ́ Yehowa Odasefoi hã mɛi woji lɛ mɛni amɛhãa mɛi lɛ feɔ?

14 Afii komɛi ni eho lɛ, kɛ́ Yehowa Odasefoi hã mɛi Biblia kasemɔ woji lɛ, amɛhãa mɛi lɛ woɔ shika fioo ko. Shika ni no mli lɛ ahãa mɛi lɛ woɔ lɛ faaa tsɔ, ni afee lɛ nakai koni mɛi ni bɛ nɔ ko tsɔ lɛ po anine anyɛ ashɛ wolo lɛ eko nɔ. Ni kɛ́ mɔ ko ná wolo lɛ he miishɛɛ shi ebɛ shika lɛ, Maŋtsɛyeli shiɛlɔi lɛ náa he miishɛɛ akɛ amɛbaashi wolo lɛ amɛhã lɛ. Sane ni kã amɛtsui nɔ ji ní amɛkɛ wolo lɛ ahã mɛi ni sumɔɔ lɛɛlɛŋ akɛ amɛbaakane koni amɛná he sɛɛ lɛ.

15, 16. (a) Mɛɛ tsakemɔi Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ bɔi feemɔ yɛ gbɛ ni wɔtsɔɔ nɔ wɔkɛ wɔwoji lɛ hãa lɛ mli yɛ afi 1990 lɛ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ atsɔɔ akɛ shika kɛ nibii ni akpɛ mli akɛ akɛbaahã lɛ hãa? (Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “ Mɛni Akɛ Oniai ni Wɔtsuɔ lɛ Feɔ?” lɛ hu.)

15 Afi 1990 lɛ, Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ bɔi gbɛ ni wɔtsɔɔ nɔ wɔkɛ woji lɛ hãa lɛ mli tsakemɔ. Kɛjɛ nakai afi lɛ nɔ lɛ, yɛ Amerika lɛ, akɛ woji lɛ eko fɛɛ eko hãa koni mɔ lɛ ajɛ esuɔmɔ mli etsu onia. Wolo ko ni aŋma kɛyahã asafoi ni yɔɔ Amerika lɛ tsɔɔ mli akɛ: “Akɛ asafo lɛ magazin kɛ woji srɔtoi lɛ fɛɛ baahã shiɛlɔi kɛ mɛi ni jeee odasefoi ni yɔɔ wɔwoji lɛ ahe miishɛɛ lɛ ní abiŋ amɛ koni amɛwo shika pɔtɛɛ ko dani akɛ woji lɛ ahã amɛ. . . . Kɛ́ mɔ ko miisumɔ ni etsu onia kɛye ebua wɔ-Biblia tsɔsemɔ nitsumɔ lɛ, ebaanyɛ efee nakai, kɛ̃lɛ ehã shika jio ehãaa jio lɛ, esa akɛ wɔkɛ wolo lɛ ahã lɛ.” Ato nakai gbɛjianɔ lɛ koni ehã ana bɔ ni wɔnitsumɔ lɛ kɛ wɔjamɔ lɛ yɔɔ jogbaŋŋ, akɛ suɔmɔŋ ajɛɔ afĩɔ sɛɛ, koni wɔhã efee faŋŋ akɛ ‘wɔjeee mɛi ni kɛ Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ yeɔ jara.’ (2 Kor. 2:17) Fiofio lɛ, akɛ gbɛjianɔtoo ni hãa mɛi jɛɔ amɛsuɔmɔŋ amɛtsuɔ onia nɛɛ bɔi nitsumɔ yɛ je lɛŋ fɛɛ.

16 Mɛɛ gbɛi anɔ atsɔɔ atsuɔ onia lɛ? Akɛ oniatsumɔ adekai srɔtoi ewo Yehowa Odasefoi a-Maŋtsɛyeli Asai lɛ anɔ hei ni sa. Aŋkroaŋkroi yɛ hegbɛ akɛ amɛkɛ shika woɔ mli loo amɛbaanyɛ amɛkɛmaje Yehowa Odasefoi asafo lɛ nitsumɔhe ni akɛwo mla shishi lɛ ateŋ eko fɛɛ eko. Daa afi lɛ, akɛ sane ko woɔ Buu-Mɔɔ lɛ mli ni tsɔɔ gbɛi anɔ ni mɛi baanyɛ atsɔ amɛkɛ nibii ahã kɛye abua asafo lɛ.

Te Akɛ Shika lɛ Tsuɔ Nii Ahãa Tɛŋŋ?

17-19. Tsɔɔmɔ nɔ ni akɛ shikai ni akɛwoɔ oniatsumɔ adekai ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ amli lɛ tsuɔ: (a) Jeŋ muu fɛɛ nitsumɔ lɛ, (b) Maŋtsɛyeli Asai amaamɔ yɛ jeŋ fɛɛ (d) Asafo lɛ hiamɔ nii.

17 Jeŋ muu fɛɛ nitsumɔ lɛ. Akɛ shika nɛɛ woɔ jeŋ muu fɛɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he nyɔji ni abɔɔ lɛ. Nibii ni akɛ shika nɛɛ tsuɔ lɛ ekomɛi ji woji kɛ nibii ni akalaa ni ajaraa yɛ jeŋ fɛɛ, nitsumɔhe niji kɛ Betel shĩai ni amamɔɔ kɛ amɛkwramɔ, kɛ teokrase skul srɔtoi ni afeɔ lɛ. Kɛfata he lɛ, akɛ shika nɛɛ eko kwɛɔ maŋsɛɛ sɔɔlɔi, kpokpaa nɔkwɛlɔi, kɛ gbɛgbalɔi krɛdɛi atsiabo. Kɛ́ oshãra ba yɛ he ko lɛ, akɛ shika nɛɛ eko hu yayeɔ abuaa wɔnyɛmimɛi ni oshãra lɛ enina amɛ lɛ. d

18 Maŋtsɛyeli Asai amaamɔ yɛ je lɛŋ fɛɛ. Akɛ shika nɛɛ yeɔ abuaa asafoi koni amɛkɛmamɔ Maŋtsɛyeli Asai loo amɛkɛsaa Maŋtsɛyeli Asai. Kɛ́ asafo ni akɛ shika lɛ fa lɛ lɛ wo shika lɛ, ehãa anáa shika kɛyeɔ abuaa asafoi krokomɛi hu. e

19 Asafoŋ hiamɔ nii. Akɛ shika nɛɛ kuraa Maŋtsɛyeli Asai lɛ. Asafoŋ onukpai lɛ baanyɛ akpɛ mli ákɛ amɛkɛ shika nɛɛ eko baahã nitsumɔhe nine lɛ koni akɛfĩ jeŋ muu fɛɛ nitsumɔ lɛ sɛɛ. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, onukpai lɛ kɛ asafoŋbii lɛ baasusu he kɛma yiŋ ni akpɛ lɛ nɔ mi. Kɛ́ asafoŋbii lɛ kpɛlɛ nɔ lɛ, akɛ shika lɛ majeɔ nitsumɔhe nine lɛ. Daa nyɔɔŋ nɔ lɛ, nyɛmi nuu ni kwɛɔ nyɛsafo lɛ shika nɔ lɛ ŋmalaa shikai fɛɛ ni nine shɛ nɔ lɛ kɛ nɔ ni akɛtsu asafo lɛ he nii lɛ, ni akaneɔ ahãa asafo lɛ.

20. Mɛɛ gbɛ nɔ obaatsɔ okɛ ‘onibii kpakpai ni oyɔɔ’ lɛ awo Yehowa hiɛ nyam?

20 Kɛ́ wɔsusu nibii fɛɛ ni Maŋtsɛyeli shiɛmɔ kɛ kaselɔfeemɔ nitsumɔ yɛ jeŋ fɛɛ lɛ biɔ koni wɔfee lɛ he lɛ, wɔnuɔ he akɛ esa akɛ wɔkɛ ‘wɔnibii kpakpai ni wɔyɔɔ lɛ awo Yehowa hiɛ nyam.’ (Abɛi 3:9, 10) Wɔnibii kpakpai lɛ ekomɛi ji wɔhewalɛ, wɔjwɛŋmɔ, kɛ Nyɔŋmɔ he nilee ni wɔná lɛ. Ekã shi faŋŋ akɛ, wɔbaasumɔ ni wɔkɛ nibii nɛɛ atsu nii kɛmɔ shi yɛ Maŋtsɛyeli nitsumɔ lɛ mli. Shi kaahã ohiɛ kpa nɔ akɛ, wɔheloonaa nibii hu fata wɔnibii kpakpai lɛ ahe. Nyɛhãa wɔ fɛɛ wɔkpɛa mli akɛ wɔbaahã bɔ ni wɔbaanyɛ, kɛ be ni wɔbaanyɛ. Onia ni wɔjɛɔ wɔsuɔmɔ mli wɔtsuɔ lɛ woɔ Yehowa hiɛ nyam, ni etsɔɔ hu akɛ wɔfĩɔ Mesia Maŋtsɛyeli lɛ sɛɛ lɛɛlɛŋ.

a Buu-Mɔɔ, July 15, 1915, baafa 218-219.

b Buu-Mɔɔ, August 1, 1899, baafa 201.

c Woloŋlelɔ ko wie akɛ Hela wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “kpɛ mli” lɛ “hiɛ shishinumɔ akɛ atsɔ hiɛ asusu he.” Ekɛfata he akɛ: “Eyɛ mli akɛ kɛ́ trukaa ni mɔ ko hã nɔ ko lɛ enáa miishɛɛ moŋ, shi fɛɛ sɛɛ lɛ esusuɔ he daŋ, ni etoɔ he gbɛjianɔ.”—1 Kor. 16:2.

d Kɛhã saji krokomɛi ni kɔɔ enɛ he lɛ, kwɛmɔ wolo nɛɛ Yitso 20 lɛ.

e Kɛhã Maŋtsɛyeli Asai amaamɔ he nibii fitsofitso lɛ, kwɛmɔ wolo nɛɛ Yitso 19 lɛ.