Manta sa živí planktónom, ktorý počas plávania zachytáva ústami spolu s morskou vodou. Táto zmes vody a planktónu narazí na filter, od ktorého sa planktón odrazí do hrdla manty, a tá ho potom prehltne. Voda ďalej prechádza cez filter a nakoniec sa vyplaví cez žiabre manty. Zaujímavé je, že manta dokáže odfiltrovať planktón, ktorý je oveľa menší ako jej filtračné otvory. Podľa vedeckého novinára Eda Yonga je to schopnosť, ktorá by teoreticky „nemala byť možná“.

 Na zamyslenie: Filtračný systém manty vyzerá ako päť oblúkov, ktoré pripomínajú obojstranné hrebene. Niektoré zo zubov alebo výčnelkov týchto hrebeňov sa nakláňajú dopredu a niektoré dozadu. Spôsobujú, že časť morskej vody prúdi nad výčnelkami a časť medzi nimi, čím vznikajú malé víry.

 Keď planktón alebo iné časti potravy narazia na hranu výčnelkov, odrazia sa do rýchlejšieho prúdu a skončia v hrdle manty, ktorá ich prehltne. Cez výčnelky neprejde dokonca ani planktón, ktorý je dostatočne malý na to, aby sa medzi ne zmestil. Víry totiž urýchľujú jeho pohyb a smerujú ho do hrdla manty. Tento filtračný systém umožňuje mante zachytiť aj častice, ktoré by inak prešli medzi výčnelkami a skončili by späť v mori.

 Filtračný systém manty je okrem toho odolný voči upchatiu a dokáže sa sám čistiť, a to bez ohľadu na to, ako rýchlo manta pláva alebo koľko planktónu je vo vode.

 Vedci dúfajú, že sa im podarí navrhnúť filtre, ktoré by fungovali na rovnakom princípe ako filtračný systém manty a dokázali by čistiť odpadové vody a odstraňovať z nej škodlivé mikroplasty.

 Aký je váš názor? Je filtračný systém manty výsledkom náhody alebo projektu?