MÁLO rýb púta pozornosť ľudí tak ako amfiprion, známy aj ako klaun. Mnohých si hneď získa svojím nádherným sfarbením, ktoré pripomína oblečenie klauna. Ale môže zaujať aj nezvyčajným výberom domova — žije totiž medzi pŕhlivými chápadlami morskej sasanky. Preto neprekvapuje, že v niektorých jazykoch je klaun známy ako sasanková ryba.

Klaun sa podobne ako mnohí hollywoodski herci vôbec nebráni fotografovaniu. Tí, ktorí sa radi potápajú, si môžu byť takmer istí, že im táto rybka bude „pózovať“ pred fotoaparátom, pretože sa od svojho domova vzďaľuje len výnimočne a nie je ani príliš plachá.

Klaun je pozoruhodný najmä svojím zdanlivo riskantným spôsobom života. To, že žije medzi jedovatými chápadlami sasanky, možno prirovnať k tomu, akoby sa niekto rozhodol bývať v hniezde hadov. No klaun a sasanka, ktorú si vyberie, tvoria nerozlučnú dvojicu. Vďaka čomu je toto nezvyčajné spolužitie možné a dokonca obojstranne prospešné?

Tak ako väčšina dobrých partnerstiev, aj spolužitie klauna a sasanky je založené na vzájomnom dávaní a prijímaní. Pre klauna je táto symbióza nielen výhodná, ale priam životne dôležitá. Morskí biológovia potvrdzujú, že v mori by bez hostiteľskej sasanky neprežil. Keďže klaun nie je veľmi dobrým plavcom, bez ochrany sasanky by bol vydaný na milosť a nemilosť hladným predátorom. No keď je sasanka jeho bezpečným domovom, kam sa môže v prípade ohrozenia ukryť, dožíva sa až desať rokov.

Sasanka tiež poskytuje klaunovi bezpečné miesto na kladenie ikier a výchovu potomstva. Klauny kladú ikry pri koreňoch chápadiel sasanky, kde sa o ne starajú obaja rodičia. Neskôr vidno okolo sasanky plávať celú rodinku klaunov.

A aký úžitok má z tohto partnerstva sasanka? Klaun slúži sasanke ako ochranka a odháňa koralové ryby, ktoré si rady pochutnávajú na jej chápadlách. Minimálne jeden druh sasanky by bez klauna nedokázal prežiť. Keď z nej vedci klauna odstránili, do 24 hodín úplne zmizla — koralové ryby ju celú zožrali.

Zdá sa, že klaun prispieva aj k tomu, aby sa jeho hostiteľke dobre darilo. Amoniak, ktorý ryba vylučuje, totiž podporuje rast sasanky. A keď klaun pláva pomedzi jej chápadlá, podporuje cirkuláciu vody bohatej na kyslík.

Sliz, ktorý má klaun na povrchu tela, ho chráni pred popŕhlením. Vďaka tomuto chemickému maskovaniu sasanka zrejme považuje klauna za ďalšiu sasanku. Ako to vyjadril jeden morský biológ, klaun sa tak stáva „rybou v sasankovom rúchu“.

Niektoré štúdie naznačujú, že keď si klaun vyberá novú hostiteľskú sasanku, musí prejsť procesom prispôsobenia. Vedci pozorovali, že keď sa ryba priblížila k sasanke prvý raz, najprv sa niekoľko hodín len prerušovane dotýkala jej chápadiel. Tento sled jemných dotykov klaunovi umožňuje prispôsobiť povrchový sliz špecifickému jedu novej sasanky. Počas tohto procesu sa môže stať, že sa klaun trochu popŕhli. No potom je ich spolužitie už bezproblémové.

Spolužitie týchto odlišných tvorov odovzdáva veľmi cenné poučenie o tímovej spolupráci. Keď ľudia z rôznych kultúr a prostredia spoja svoje úsilie, nápady a prostriedky, sú schopní dosiahnuť pozoruhodné veci. Podobne ako ryba klaun, aj my možno potrebujeme trochu času, kým sa prispôsobíme, aby sme dokázali spolupracovať, ale výsledky určite stoja za to!