Šťastný napriek vážnemu postihnutiu

Rozpráva José Godofredo Várguez

Narodil som sa ako zdravé dieťa a mal som normálne detstvo. V 17 rokoch som začal pracovať ako zvárač. O dva roky som čosi zváral na plošine blízko drôtov vysokého napätia, keď zrazu začalo pršať. Vtom ma zasiahol silný elektrický prúd a ja som spadol z výšky 14 metrov a zostal v bezvedomí. Upadol som do kómy, z ktorej som sa prebral až o tri mesiace. Ochrnuli mi všetky končatiny a jediné, čím som mohol hýbať, bola hlava. Bol som z toho zdrvený!

SPOČIATKU som sa hneval na Boha a pýtal som sa ho, prečo ma nechal žiť. Uvažoval som aj o samovražde. Hľadal som útechu vo viacerých náboženstvách, no žiadne mi ju nedokázalo poskytnúť a neuspokojilo môj duchovný hlad. Duchovní ani len nepodnecovali ľudí, aby žili podľa učenia Biblie a jej noriem. Keď mi v roku 1981 zomrela mama, začal som piť a hrať hazardné hry. Hovoril som si, že Boh vidí, v akom som stave, a tak sa nado mnou zľutuje a odpustí mi, že sa opíjam. Okrem toho som žil nemravne, lebo som býval so ženou, s ktorou som nebol zosobášený.

Významná zmena v mojom zmýšľaní

Keď som mal 37 rokov, prvýkrát som sa stretol s Jehovovými svedkami. Mama, ovplyvnená tým, čo sa o nich povrávalo, mi vždy hovorievala, že sú tým najhorším náboženstvom, aké len môže byť. No i tak som ich pozval k sebe domov. Mal som však v úmysle dokázať im, že sa mýlia, keďže som si myslel, že Bibliu dobre poznám. Ale prekvapilo ma, ako málo viem. Okrem toho ma veľmi udivilo, že títo moji návštevníci mi pomocou Biblie odpovedali na všetky otázky. Onedlho som dospel k záveru, že som našiel pravdu.

Žiaľ, žena, s ktorou som žil, nesúhlasila s mojím novým presvedčením a rozišli sme sa. Postupne som zanechal nesprávne konanie a pracoval som na tom, aby sa moje postoje i zmýšľanie prispôsobili učeniu Biblie. S Božou pomocou sa mi natoľko podarilo duševne i citovo prispôsobiť obmedzeniam, ktoré mi spôsobila nehoda, že posledných 20 rokov sa  venujem zvestovateľskému dielu vo zvýšenej miere, čo mi prináša hlboké uspokojenie. Mnohí ľudia sa divia, ako sa mi to darí zvládať pri mojom postihnutí. Nuž, nie som sám. Bývam so svojím mladším bratom Ubaldom, ktorý má Downov syndróm. Aj on prijal biblickú pravdu a slúži so mnou Jehovovi.

Tvoríme spolu dobrý tím a staráme sa jeden o druhého. Keď ideme do služby, Ubaldo tlačí môj vozík a klope na dvere, a keď sa rozprávam s domácimi, vyhľadáva texty v Biblii a ukazuje literatúru vhodnú k téme rozhovoru. Stará sa o mňa aj pri iných príležitostiach, keď niečo potrebujem. Ja zase získavam pre nás oboch prostriedky na živobytie tak, že predávam kozmetiku. Navyše, členovia zboru Jehovových svedkov, do ktorého patríme, nám pomáhajú s varením, domácimi prácami a sprevádzajú nás, keď ideme k lekárovi. To si obaja veľmi ceníme!

V kresťanskom zbore mám výsadu slúžiť ako starší. Moji duchovní bratia sú vždy ochotní pomôcť mi pri výskume biblických námetov. Dôležité myšlienky v našich študijných pomôckach si podčiarkujem ceruzkou, ktorú držím v ústach.

Keď sa ma ľudia pýtajú, či som šťastný, úprimne im vždy poviem, že áno. Veď mám na to všetky dôvody! Viem, čo je skutočným zmyslom môjho života, a teším sa na čas, keď sa naplní úžasná nádej, ktorú dáva Boh svojim verným ctiteľom — nádej na dokonalé zdravie v raji, ktorý má nastať na zemi. (Izaiáš 35:5, 6; Lukáš 23:43)

[Obrázky na strane 24]

Ako 18-ročný, rok pred nehodou

[Obrázok na strane 25]

Keď mám prejav v sále Kráľovstva, jeden zo spolukresťanov mi vyhľadáva texty v Biblii

[Obrázok na strane 25]

S mojím bratom Ubaldom sa v našej službe v Mexiku dobre dopĺňame

[Obrázok na strane 25]

Členovia nášho zboru nám pomáhajú s varením a domácimi prácami