Rómovia — tisíc rokov radosti i bolesti

ZDÁ sa, že sa tu koná veľká tradičná svadba. Všade je plno jedla i pitia a v celom dome znie hudba. Príbuzní sa náhlia zablahoželať hanblivému ženíchovi a neveste žiariacej šťastím. Ale nie je to svadba — tá sa bude konať až nasledujúci deň —, toto sú len zásnuby, ktoré prilákali vyše 600 gratulantov. Pri tejto príležitosti dá ženíchova rodina synovým budúcim svokrovcom cenu za nevestu. Zajtra bude ženícha jeho rodina sprevádzať, keď si bude privádzať nevestu domov, kde sa bude konať ďalšia hostina — svadobná.

Všetci príbuzní tejto novej dvojice hovoria rómsky — rečou, ktorá by bola považovaná za cudziu, nech by bývali kdekoľvek. Táto reč v rôznych nárečiach, ako aj mnohé starodávne tradície a svadobné zvyky sú dedičstvom ľudí, ktorí žijú po celom svete, no nemajú vlastné územie ani vlastnú vládu. Tou skupinou sú Rómovia. *

Kto sú Rómovia?

Keď chceme spoznať korene rómskeho jazyka a rómskej kultúry a zistiť pôvod Rómov, musíme sa vrátiť asi o tisíc rokov späť do severnej Indie. Rómsky jazyk, okrem niektorých slov, ktoré sa doň dostali pomerne nedávno, má jasne indický pôvod. Dôvod, prečo Rómovia odišli z Indie, nie je úplne jasný. Podľa niektorých odborníkov mohli byť ich predkovia remeselníkmi a zabávačmi, ktorí sa pripojili k vojenským oddielom, ktoré odchádzali  z ich domoviny po skončení vojenských konfliktov. V každom prípade Rómovia prišli do Európy cez Perziu a dnešné Turecko pred rokom 1300 pred n. l.

Názory Európanov na Rómov sa už dlhý čas pohybujú v medziach dvoch extrémov. Na jednej strane sú Rómovia v niektorých románoch a filmoch idealizovaní ako pohostinní, bezstarostní kočovníci, ktorí spevom a tancom bez zábran vyjadrujú svoje radosti i bolesti. Na druhej strane sú zavrhovaní ako nespoľahliví, záhadní a podozrievaví ľudia — večne na okraji spoločnosti, izolovaní a oddelení od okolitého sveta. Aby sme pochopili, ako takéto všeobecne rozšírené predstavy vznikli, nahliadnime do zaujímavej minulosti Rómov.

Obdobie diskriminácie

V stredoveku väčšina Európanov za celý svoj život nevyšla zo svojej dediny či mesta. Predstavte si, čo muselo prebehnúť ich mysľou, keď prvýkrát uzreli prichádzajúce rómske rodiny. Veľa vecí zaiste pútalo ich pozornosť. Rómovia boli odlišní nielen svojou počernou pleťou, tmavými očami a čiernymi vlasmi, ale aj odevom, zvykmi a rečou. Mali tiež často sklon držať sa oddelene od iných — sklon, ktorý zrejme pochádza z dávnych čias, keď žili v kastovníckej indickej spoločnosti. V priebehu desaťročí počiatočnú zvedavosť Európanov vystriedala nedôvera.

Rómovia boli doslova vyčlenení na okraj spoločnosti — boli prinútení žiť len za dedinami a mali zakázané do nich vstúpiť, aj keď si chceli iba kúpiť potraviny či načerpať vodu. „Kradnú deti,“ povrávalo sa, „a dokonca ich jedia!“ Na niektorých miestach zákon Rómom nariaďoval variť na otvorenom priestranstve, aby mohol ktokoľvek preskúmať, čo majú v hrncoch. Pri tomto skúmaní im ľudia často vyliali na zem ich poživeň na ten deň. Preto neprekvapuje, že niektorí Rómovia kradli jedlo, aby prežili.

Rómovia zareagovali na diskrimináciu tak, že sa ešte viac zomkli. Už stáročia nachádzajú podporu a radosť v rodine. Rómski rodičia sa s láskou starajú o svoje deti a deti sa rovnako  starajú o rodičov a opatrujú ich v starobe. Mnohí Rómovia sa tiež pevne pridŕžajú tradičných zásad správania a slušnosti.

Život na cestách

Keďže Rómovia boli zriedka vítaní, stále sa sťahovali. Pri tomto kočovníckom živote sa stali zručnými v rôznych oblastiach, napríklad v spracovaní kovov, obchodovaní a zabávaní. Tým, že poskytovali tieto služby, dokázali aspoň uživiť rodiny. Ľudia pripisovali Rómkam nadprirodzené schopnosti; niektoré z nich to využívali a pre peniaze často predstierali, že ich majú. Život na cestách tiež obmedzil riziko, že by sa kultúrne alebo morálne znečistili prílišným kontaktom s gadžom — ako Rómovia označujú „bielych“. *

Predsudky po čase viedli k prenasledovaniu. Z niektorých oblastí Európy boli Rómovia vyhnaní. Inde boli po stáročia zotročovaní. Zrušenie nevoľníctva v 60. rokoch 19. storočia viedlo k rómskej diaspóre, takže veľká časť Rómov sa dostala do západnej Európy a do Ameriky. Kamkoľvek šli, niesli si so sebou reč, zvyky a nadanie.

Hoci boli Rómovia utláčaní, niekedy nachádzali istú mieru uspokojenia v tom, že sa venovali umeniu. V Španielsku vznikol zmiešaním rómskej kultúry s inými kultúrami piesňový a tanečný štýl flamenco, zatiaľ čo vo východnej Európe prevzali rómski hudobníci tamojšie ľudové piesne a dodali im vlastný, svojrázny štýl. Ohnivé tóny rómskej hudobnej interpretácie ovplyvnili aj skladateľov, ako bol Beethoven, Brahms, Dvořák, Haydn, Liszt, Mozart, Rachmaninov, Ravel, Rossini, Saint-Saëns a Sarasate.

Rómovia dnes

Dnes žijú Rómovia takmer v každom kúte sveta. Dovedna je ich dva až päť miliónov — niektorí hovoria, že i viac. Väčšina z nich žije v Európe. Mnohí už nekočujú a niektorí sú na tom finančne dobre. Ale na mnohých miestach stále patria medzi chudobných a znevýhodnených  a často žijú v nedôstojných podmienkach.

V čase, keď bola východná Európa pod vplyvom komunistickej ideológie, všetci občania si mali byť rovní. Vlády dosiahli rôznu mieru úspechu v snahe zmeniť kočovný život Rómov tým, že im dali prácu a ubytovali ich v štátnych bytoch. To niekedy prispelo k istým zlepšeniam v oblasti zdravia a životných podmienok. Ale nezmazalo to pretrvávajúce negatívne pocity a názory, ktoré Rómovia a ľudia nerómskeho pôvodu voči sebe prechovávali počas stáročí.

Politické zmeny vo východnej Európe v 90. rokoch 20. storočia vzbudzovali nádej, že sa otvoria nové príležitosti. No zmeny tiež rozjatrili staré rany, keď sa mnohí Rómovia následkom redukcie programov sociálnej pomoci a slabnúceho presadzovania zákonov proti diskriminácii opäť ocitli v sociálne a ekonomicky náročnejšej situácii.

Nachádzajú nádej a lepší život

V takýchto podmienkach chodila do školy vo východnej Európe Andrea, dievča s havraními vlasmi. V triede bola jedinou žiačkou rómskeho pôvodu. Hoci je statočná, nedokáže sa ubrániť slzám, keď si spomína na podpichovanie a odmietanie. „Vždy som bola posledná, koho si ostatní vybrali do družstva, keď sme hrali nejakú hru,“ spomína si. „Mala som chuť utiecť do Indie, kde by som zapadla. Raz ktosi zakričal na jedného môjho kamaráta: ‚Vráť sa do Indie!‘ On mu odpovedal: ‚Vrátil by som sa, keby som mal peniaze.‘ Nikde sme sa necítili doma. Všade sme boli nevítaní.“ Andrea je nadaná tanečnica a snívala o sláve, ktorou by získala uznanie. Ale v období dospievania našla niečo omnoho lepšie.

„Jedného dňa k nám domov prišla mladá Jehovova svedkyňa Piroska,“ hovorí Andrea. „Ukázala mi z Biblie, že Boh nás má rád ako jednotlivcov, a nie iba ľudstvo ako celok. Povedala mi, že keby som chcela, mohla by som mať blízky vzťah k Bohu. To vo mne vyvolalo pocit, že som pre niekoho naozaj dôležitá. Keď som sa dozvedela, že v Božích očiach sú si všetci ľudia rovní, nadobudla som väčšiu sebaúctu.

Piroska ma vzala na zhromaždenie svedkov, kde boli ľudia rómskeho i nerómskeho pôvodu, a mohla som medzi nimi vidieť jednotu. Našla som pravých priateľov medzi svedkami z obidvoch skupín. Asi rok a pol so mnou Piroska študovala Bibliu a potom som sa aj  ja stala Jehovovou svedkyňou.“ Dnes venujú Andrea a jej manžel veľa času evanjelizačnej činnosti a učia druhých o Božej vrúcnej láske k ľuďom všetkých národov.

‚Prijímaný ako rovnocenný‘

Keď Róm Hajro spomína na svoju mladosť, hovorí: „Zlá spoločnosť chlapcov, ktorí nerešpektovali zákon, ma mnohokrát priviedla do ťažkostí. Raz, keď som bol s týmito chlapcami, ma polícia zatkla za krádež. Keď ma policajti priviedli domov, matky som sa bál viac než ich, pretože tak ako je to v mnohých rómskych rodinách, aj mňa učili, že je nesprávne niekoho okradnúť.“

O niekoľko rokov sa aj Hajro i jeho rodina stretli s Jehovovými svedkami. Biblický sľub, že Božie Kráľovstvo zbaví ľudskú spoločnosť problémov vrátane predsudkov a diskriminácie, mocne zapôsobil na Hajrovo srdce. „Rómovia nikdy nemali vlastnú vládu, ktorá by sa o nich starala,“ hovorí. „Preto si podľa mňa Rómovia vzhľadom na svoje okolnosti ocenia to, že Božie Kráľovstvo prinesie úžitok všetkým národnostným skupinám. Už dnes vidím, aký úžitok to prináša. Hneď ako som vstúpil do sály Kráľovstva, zažil som to, o čom hovoril apoštol Peter: ‚S istotou chápem, že Boh nie je predpojatý, ale v každom  národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť.‘ (Skutky 10:34, 35) Všetci ma prijali ako rovnocenného. Neveril som vlastným ušiam, keď ma nerómski svedkovia oslovovali phral — čo v rómčine znamená ‚brat‘!

Spočiatku mi niektorí príbuzní prudko odporovali. Nedokázali pochopiť zmeny, ktoré som robil, aby som žil podľa biblických zásad. Ale dnes naši príbuzní i rómska komunita vidia, že keď sa pevne zastávam Božích zásad, som šťastný a vedie to k mnohým dobrým výsledkom. Aj väčšina z nich by si rada zlepšila život.“ Hajro v súčasnosti slúži ako kresťanský starší a priekopník. Aj jeho manželka Meghan, ktorá nie je Rómka, učí ľudí vrátane Rómov, ako im Biblia môže pomôcť žiť šťastne — dnes i v budúcnosti. „V manželovej rodine a komunite ma úplne prijali,“ hovorí. „Páči sa im, že človek, ktorý nie je Róm, sa o nich tak veľmi zaujíma.“

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 24]

Dnes žijú Rómovia takmer v každom kúte sveta

[Rámček/obrázky na strane 23]

Odhaduje sa, že v Európe v období nacizmu pripravil Hitler o život v táboroch smrti prinajmenšom 400 000 Rómov, okrem Židov, Jehovových svedkov a ďalších. V roku 1940, kým ešte nebola Hitlerova vyhladzovacia kampaň všeobecne známa, filmový herec Charlie Chaplin — ktorý mal rómske korene — vo svojom filme Diktátor satirizoval Hitlera a nacistické hnutie. Ďalšími známymi umelcami, ktorí sa hlásili k rómskemu pôvodu, bol herec Yul Brynner, herečka Rita Hayworthová (dole), maliar Pablo Picasso (dole), džezový hudobník Django Reinhardt, macedónska speváčka Esma Redžepová a iní. Medzi Rómami sú aj inžinieri, lekári, profesori a členovia parlamentu.

[Pramene ilustrácií]

AFP/​Getty Images

Photo by Tony Vaccaro/​Getty Images

[Rámček/obrázky na strane 26]

Svedkovia spomedzi Rómov

Mnohí Rómovia sa stávajú Jehovovými svedkami. Niektorí z nich slúžia ako zboroví starší a priekopníci. Miestni vládni úradníci a ďalší, ktorí nie sú Rómovia, ich považujú za príkladných ľudí. Jeden rómsky svedok zo Slovenska rozpráva: „Jedného dňa zaklopal na dvere nášho bytu sused, ktorý nie je Róm. ‚Naše manželstvo je v kríze, ale viem, že vy nám môžete pomôcť,‘ povedal. ‚Prečo práve my?‘ opýtali sme sa ho. Odpovedal: ‚Keď Boh, ktorého uctievate, dokáže pomôcť vám, Rómom, zlepšiť si život, hádam môže pomôcť aj nám.‘ Dali sme mu knihu o rodine založenú na Biblii, ktorú vydali Jehovovi svedkovia.

Neskôr u nás zaklopala jeho manželka s tou istou prosbou, pričom nevedela, že jej manžel už u nás bol. ‚V tomto dome nám nikto okrem vás nedokáže pomôcť,‘ povedala. Dali sme jej tú istú knihu. Každý z nich nás poprosil, aby sme tomu druhému o návšteve nepovedali. O mesiac a pol sme s týmto manželským párom začali študovať Bibliu. Vďaka tomu, že žijeme podľa biblickej pravdy, stúpli sme v očiach ľudí natoľko, že sa k nám obracajú o pomoc v duchovnom ohľade.“

[Obrázky]

Narbonne, Francúzsko

Granada, Španielsko

‚Rómovia si vzhľadom na svoje okolnosti ocenia to, že Božie Kráľovstvo prinesie úžitok všetkým národnostným skupinám.‘ — Hajro

[Obrázok na strane 22]

Poľsko

[Prameň ilustrácie]

© Clive Shirley/​Panos Pictures

[Obrázok na strane 22]

Rómovia v Anglicku, 1911

[Prameň ilustrácie]

S láskavým dovolením knižnice Liverpoolskej univerzity

[Obrázok na stranách 22, 23]

Slovensko

[Obrázok na strane 23]

Macedónsko

[Prameň ilustrácie]

© Mikkel Ostergaard/​Panos Pictures

[Obrázok na strane 24]

Rumunsko

[Obrázok na strane 24]

Macedónsko

[Obrázok na stranách 24, 25]

Česká republika

[Obrázky na stranách 24, 25]

Španielsko

[Obrázok na strane 25]

Andrea snívala o tom, že tancom získa slávu a uznanie

[Pramene ilustrácií na strane 24]

Rumunsko: © Karen Robinson/​Panos Pictures; Macedónsko: © Mikkel Ostergaard/​Panos Pictures; Česká republika: © Julie Denesha/​Panos Pictures