Boj proti Božiemu menu

VOLAL sa Chananjah ben Teradion. Bol to židovský učenec, ktorý žil v druhom storočí n. l. a bol známy tým, že usporadúval verejné zhromaždenia, kde vyučoval z Tóry, zvitku obsahujúceho prvých päť kníh Biblie. Ben Teradion bol známy tiež tým, že používal Božie meno a hovoril o ňom aj ďalším. Ako by aj mohol vyučovať Tóru bez toho, aby zároveň učil o Božom mene, keď v prvých piatich knihách Biblie sa Božie meno vyskytuje viac ako 1800-krát?

No doba, v ktorej žil Ben Teradion, bola pre židovských učencov nebezpečná. Podľa židovských historikov bolo za vtedajšieho rímskeho cisára vyučovanie a praktizovanie judaizmu zakázané pod hrozbou trestu smrti. Rimania nakoniec Ben Teradiona zatkli. Aj pri svojom zatknutí držal v ruke Tóru. Keď sa obhajoval pred svojimi žalobcami, otvorene povedal, že vyučovaním Biblie iba poslúchal Boží príkaz. Napriek tomu bol odsúdený na smrť.

V deň popravy Ben Teradiona ovinuli práve tým biblickým zvitkom, ktorý mal pri sebe v čase zatknutia. Potom ho priviazali ku kolu a upálili. Dielo Encyclopaedia Judaica uvádza, že „na predĺženie jeho utrpenia mu bol na srdce priložený chumáč vlny nasiaknutý vodou, aby nezomrel rýchlo“. Súčasťou trestu bolo aj to, že jeho manželku popravili a dcéru predali do nevestinca.

Hoci za túto brutálnu popravu Ben Teradiona boli zodpovední Rimania, židovský Talmud * uvádza, že „trest smrti upálením dostal preto, že vyslovoval to Meno v plnom  znení“. Áno, pre Židov bolo vyslovenie Božieho mena vážnym priestupkom.

Tretie prikázanie

V priebehu prvého a druhého storočia n. l. sa medzi Židmi rozšírila istá povera v súvislosti s používaním Božieho mena. Mišna (zbierka rabínskych komentárov tvoriaca základ Talmudu) uvádza, že „ten, kto vysloví Božie meno v plnom znení“, nemá žiaden podiel v budúcom pozemskom raji, ktorý sľúbil Boh.

Ako vôbec vznikol takýto zákaz? Niektorí tvrdia, že Židia považovali Božie meno za príliš sväté na to, aby ho mohli vyslovovať nedokonalí ľudia. Nakoniec sa zdráhali toto meno už aj napísať. Podľa istého zdroja to vyplynulo z obavy, že dokument, v ktorom by bolo napísané Božie meno, by mohol skončiť v odpadkoch, čo by viedlo k znesväteniu tohto mena.

Encyclopaedia Judaica uvádza, že „vyhýbanie sa vyslovovaniu mena JHVH... bolo výsledkom nesprávneho výkladu tretieho prikázania“. Tretie z Desiatich prikázaní, ktoré dal Boh Izraelitom, znie: „Nebudeš používať meno Jehovu, svojho Boha, nehodným spôsobom, lebo Jehova nenechá bez trestu toho, kto používa jeho meno nehodným spôsobom.“ ​(2. Mojžišova 20:7) Tento Boží výrok o nevhodnom používaní jeho mena bol teda prekrútený tak, že z neho vznikla povera.

Samozrejme, dnes nikto netvrdí, že Boh si želá, aby bol niekto za vyslovovanie jeho mena upálený. No židovské povery súvisiace s Božím menom pretrvávajú dodnes. Mnohí stále označujú tetragramaton ako „Nevysloviteľné meno“. V niektorých kruhoch sú všetky zmienky o Bohu zámerne vyslovované nesprávne, aby sa neporušila tradícia. Napríklad Jah, čo je skrátený tvar Božieho mena, je vyslovované ako Kah. Hallelujah je vyslovované ako Hallelukah. Niektorí sa dokonca vyhýbajú aj napísaniu výrazu „Boh“, pričom jedno alebo viac písmen nahrádzajú pomlčkou. Napríklad keby chceli napísať slovo „Boh“, napísali by „B–h“.

Ďalšie zatajovanie Božieho mena

Judaizmus v žiadnom prípade nie je jediným náboženstvom, ktoré sa vyhýba používaniu Božieho mena. Pouvažujme napríklad nad Hieronymom, katolíckym kňazom a tajomníkom pápeža Damasa I. V roku 405 n. l. Hieronym dokončil svoj preklad celej Biblie do latinčiny, ktorý sa stal známym ako Vulgáta. Hieronym do svojho prekladu nezahrnul Božie meno. Namiesto toho sa držal rozšíreného zvyku a nahradil Božie meno slovami „Pán“ a „Boh“. Latinská Vulgáta sa stala prvým oficiálne uznaným katolíckym prekladom Biblie, a tým aj základom pre mnoho iných prekladov do niekoľkých ďalších jazykov.

Napríklad katolícky preklad Douay Version, vydaný v roku 1610, bol v podstate prekladom latinskej Vulgáty do angličtiny. Neprekvapuje  teda, že táto Biblia vôbec neobsahuje Božie meno. No Douay Version nebol iba nejakým ďalším prekladom Biblie. Až do 40. rokov 20. storočia to bol jediný oficiálne uznaný preklad pre anglicky hovoriacich katolíkov. Áno, Božie meno bolo pred miliónmi oddaných katolíkov po stáročia ukrývané.

Ako ďalší príklad si vezmime Preklad kráľa Jakuba (King James Version). V roku 1604 anglický kráľ Jakub I. poveril istú skupinu učencov, aby vytvorili ďalší preklad Biblie v angličtine. Asi o sedem rokov vznikol preklad, ktorý sa stal známym ako Preklad kráľa Jakuba.

Aj v tejto Biblii sa prekladatelia rozhodli neuvádzať Božie meno; použili ho iba v niekoľkých veršoch. Vo väčšine prípadov bol tetragramaton predstavujúci Božie meno nahradený slovom „Pán“ alebo „Boh“. Tento preklad sa stal štandardnou Bibliou pre milióny ľudí. World Book Encyclopedia uvádza, že „po vydaní Prekladu kráľa Jakuba sa viac ako 200 rokov neobjavili žiadne významné anglické preklady Biblie. Počas tohto obdobia bol [Preklad kráľa Jakuba] najpoužívanejším prekladom v celom anglicky hovoriacom svete.“

To boli len tri z mnohých biblických prekladov vydaných v minulých storočiach, v ktorých bolo Božie meno vynechané alebo ľahkovážne nahradené. Preto neprekvapuje, že drvivá väčšina ľudí, ktorí sa považujú za kresťanov, sa dnes zdráha používať Božie meno alebo ho ani nepozná. Je pravda, že v priebehu rokov niektorí prekladatelia zahrnuli toto meno do svojich prekladov Biblie. Väčšina týchto prekladov však bola publikovaná len nedávno a postoj ľudí k Božiemu menu veľmi neovplyvnili.

Zvyk, ktorý je v rozpore s Božou vôľou

Všeobecne rozšírený zvyk nepoužívať Božie meno je založený výlučne na ľudskej tradícii, nie na biblickom učení. „V Tóre nie je nič, čo by človeku zakazovalo vyslovovať Božie meno. Z Písma je zjavné, že ľudia toto meno bežne vyslovovali,“ vysvetľuje židovský bádateľ Tracey R. Rich, autor internetovej stránky Judaism 101. Áno, v biblických časoch Boží ctitelia používali Božie meno.

Teda ak dnes poznáme a používame Božie meno, približujeme sa tým k správnemu spôsobu uctievania Boha, akým ho uctievali aj ľudia v biblických časoch. Môže to byť prvý krok k tomu, aby sme si k Stvoriteľovi vytvorili osobný vzťah, ktorý zahŕňa oveľa viac ako iba poznať jeho meno. Jehova Boh nás v skutočnosti povzbudzuje, aby sme si k nemu vytvorili taký vzťah. Do Biblie dal zapísať toto vrúcne nabádanie: „Priblížte sa k Bohu, a on sa priblíži k vám.“ ​(Jakub 4:8) No možno si kladiete otázku: ‚Ako by mohol obyčajný smrteľník mať taký dôverný vzťah so Všemohúcim Bohom?‘ V nasledujúcom článku sa dozviete, ako si aj vy môžete vytvoriť blízky vzťah k Jehovovi.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 6]

Hallelujah

Čo vám príde na myseľ, keď počujete výraz „Hallelujah“ alebo „Aleluja“? Možno sa vám v mysli vybaví Händelovo majstrovské hudobné dielo „Mesiáš“, ktoré skomponoval v 18. storočí a ktoré obsahuje dramatický chorál Hallelujah. V každom prípade ste slovo „Hallelujah“ alebo „Aleluja“ už určite počuli. Možno ho dokonca z času na čas aj sami použijete. Ale čo toto slovo znamená?

Hallelujah — prepis hebrejského výrazu halelu-Jah, ktorý znamená „chváľte Jah“.

Jah — skrátená, poetická forma Božieho mena Jehova. Objavuje sa v Biblii viac ako 50-krát, často ako súčasť výrazu „Hallelujah“.

[Rámček na strane 7]

Je Božie meno súčasťou vášho mena?

Mnohé biblické mená sú obľúbené dodnes. V niektorých prípadoch bolo v pôvodnom význame týchto hebrejských mien zahrnuté Božie meno. Tu je niekoľko príkladov takýchto mien a ich význam. Možno je medzi nimi aj vaše meno.

Ján — „Jehova prejavil priazeň“

Johana — „Jehova bol milostivý“

Jozef — „Kiež Jah pridá“ *

Matúš — „Dar od Jehovu“

Tobiáš — „Jehova je dobrý“

[Poznámka pod čiarou]

 [Rámček na strane 8]

Biblické označenia Boha

V hebrejskom texte Svätých Písiem sa používajú viaceré výrazy, ktorými sa označuje Boh, napríklad Otec, Pán, Stvoriteľ či Všemohúci. No Boh je označovaný svojím osobným menom viackrát ako všetkými týmito označeniami dohromady. Je teda jasné, že Boh si praje, aby sme používali jeho meno. Zamyslime sa nad nasledujúcim zoznamom označení, ktoré sa nachádzajú v Hebrejských Písmach. *

Jehova — 6970-krát

Boh — 2600-krát

Všemohúci — 48-krát

Pán — 40-krát

Tvorca — 25-krát

Stvoriteľ — 7-krát

Otec — 7-krát

Pradávny dní — 3-krát

Vznešený Učiteľ — 2-krát

[Poznámka pod čiarou]

 [Rámček na strane 9]

Boh, ktorý pôsobí, že sa stane

Učenci sa celkom nezhodujú v tom, aký je význam Božieho mena Jehova. No po rozsiahlom výskume mnohí dospeli k záveru, že toto meno je formou hebrejského slovesa havah (stať sa) a znamená „Pôsobí, že sa stane“.

Preto v Preklade nového sveta Svätých písiem * je v 2. Mojžišovej 3:14, kde Boh odpovedá na Mojžišovu otázku, Božie meno preložené takto: „Na to povedal Boh Mojžišovi: ‚Dokážem, že som tým, čím dokážem, že som.‘ A dodal: ‚Tak máš povedať synom Izraela: „Dokážem, že som ma poslal k vám.“‘“

Tento preklad je výstižný, pretože Boh je schopný stať sa, čímkoľvek je potrebné. Nič mu nemôže zabrániť, aby prevzal na seba akúkoľvek úlohu potrebnú na uskutočnenie jeho vôle. Jeho predsavzatia a sľuby sa vždy stanú skutočnosťou. Boh sa jedinečným spôsobom prejavil ako ten, kto má neobmedzenú schopnosť tvoriť, ako Stvoriteľ. Spôsobil, aby začal existovať hmotný vesmír. Okrem toho stvoril myriady duchovných tvorov. Áno, naozaj je to Boh, ktorý pôsobí, že sa stane!

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 5]

Reliéf zobrazujúci popravu Chananjaha ben Teradiona

[Obrázky na stranách 8, 9]

Miesta, kde je výrazne zobrazené Božie meno

1. Kostol zo 17. storočia v meste Lomborg, Dánsko

2. Farebná mozaika na okne katedrály v Berne, Švajčiarsko

3. Zvitok od Mŕtveho mora v starohebrejčine, Izrael, približne 30–50 n. l.

[Prameň ilustrácie]

Shrine of the Book, Israel Museum, Jeruzalem

4. Švédska minca z roku 1600

[Prameň ilustrácie]

Kungl. Myntkabinettet, Sveriges Ekonomiska Museum

5. Nemecká modlitebná knižka z roku 1770

[Prameň ilustrácií]

Z knihy Die Lust der Heiligen an Jehova. Oder: Gebaet-Buch, 1770

6. Nápis na kameni, Bavorsko

7. Moábsky kameň z roku 830 pred n. l., Paríž

[Prameň ilustrácie]

Musée du Louvre, Paríž

8. Maľba na kupole kostola v Oltene, Švajčiarsko