Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Nyɛwowoa Nyɛhe Hewalɛ

Nyɛwowoa Nyɛhe Hewalɛ

Nyɛwowoa Nyɛhe Hewalɛ

‘Mɛnɛɛmɛi pɛ ji mɛi ni etsɔmɔ hewalɛwoo nɔ̃ eha mi.’—KOLOSEBII 4:11.

1, 2. Yɛ oshara ni yɔɔ he lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, mɛni hewɔ Paulo nanemɛi lɛ yasara lɛ yɛ tsuŋwoohe lɛ?

MƆ KO ni miipiŋ yɛ tsuŋwoo mli lɛ naanyo ni ooofee lɛ baanyɛ afee oshara—kɛji akɛ awo onaanyo lɛ tsuŋ yɛ gbɛ ni ejaaa po nɔ. Ekolɛ onukpai ni kwɛɔ tsuŋwoohe lɛ nɔ lɛ kɛ hiŋmɛi ko baakwɛ bo, amɛbaakwɛ oyaa kɛbaa fɛɛ bɔni afee ni okaye awui ko. No hewɔ lɛ, ebiɔ ekãa bɔni afee ni onyɛ okɛ onaanyo lɛ ashara ni oyasara lɛ yɛ tsuŋwoohe lɛ.

2 Kɛlɛ, enɛ pɛpɛɛpɛ ji nɔ ni bɔfo Paulo nanemɛi komɛi fee aaafee afii 1,900 ni eho nɛ. Amɛshashaooo shi akɛ amɛaasara Paulo yɛ etsuŋwoo gboklɛi lɛ amli koni amɛkɛ miishɛjemɔ kɛ hewalɛwoo ni he hiaa lɛ lɛ aha lɛ, ni amɛwaje lɛ yɛ mumɔŋ. Namɛi ji nɛkɛ nanemɛi anɔkwafoi nɛɛ? Ni mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ amɛ ekãa, anɔkwayeli, kɛ naanyobɔɔ lɛ mli?—Abɛi 17:17.

‘Hewalɛwoo Nɔ̃’

3, 4. (a) Namɛi ji Paulo nanemɛi enumɔ lɛ, ni mɛni amɛbatsɔ kɛha lɛ? (b) Mɛni ji ‘hewalɛwoo nɔ̃’?

3 Nyɛhaa wɔfoa wɔsɛɛ kɛyaa aaafee afi 60 Ŋ.B. lɛ mli. Awo bɔfo Paulo tsuŋ yɛ Roma yɛ apasa ni akɛfolɔ enaa akɛ maŋjwalɔ lɛ hewɔ. (Bɔfoi lɛ Asaji 24:5; 25:11, 12) Paulo tsĩ Kristofoi titrii enumɔ komɛi ni kɛ anɔkwayeli fĩ esɛɛ lɛ atã: Tihiko, lɛ diɛŋtsɛ etsulɔ ni jɛ Asia kpokpaa lɛ nɔ lɛ kɛ “naanyo tsulɔ yɛ Nuŋtsɔ lɛ mli”; Onesimo, ni ji “anɔkwa kɛ suɔmɔ nyɛmi” ni jɛ Kolose lɛ; Aristarko, ni ji Makedonianyo ni jɛ Tesalonika, ni be ko lɛ eji Paulo “naanyo gboklɛfonyo” lɛ; Marko, ni ji Paulo hefatalɔ maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛlɔ ni ji Barnaba nyɛmi bi, kɛ mɔ hu ni ŋma Sanekpakpa lɛ ni egbɛi kã nɔ lɛ; kɛ Yusto, ni ji bɔfoi lɛ ananemɛi nitsulɔi “kɛha Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli” lɛ ateŋ mɔ kome lɛ. Paulo wie yɛ mɛi enumɔ nɛɛ ahe akɛ: ‘Mɛnɛɛmɛi pɛ ji mɛi ni etsɔmɔ hewalɛwoo nɔ̃ eha mi.’—Kolosebii 4:7-11.

4 Paulo wie wiemɔ ko ni hewalɛ yɔɔ mli ni kɔɔ yelikɛbuamɔ ni enanemɛi anɔkwafoi lɛ kɛha lɛ lɛ he. Ekɛ Hela wiemɔ ko ni ji (pa·re·go·riʹa) ni atsɔɔ shishi akɛ ‘hewalɛwoo nɔ̃,’ ni kuku nɛɛ mli pɛ akɛ wiemɔ nɛɛ tsu nii yɛ Biblia lɛ mli lɛ tsu nii. Wiemɔ nɛɛ hiɛ shishinumɔi babaoo, ni akɛtsu nii yɛ tsofafeemɔ he saji amli titri. * Abaanyɛ atsɔɔ shishi akɛ ‘miishɛjemɔ, nɔ ni baa piŋmɔ shi, miishɛɛ, loo hejɔlɛ namɔ.’ Hewalɛwoo nɔ̃ ni tamɔ nakai he miihia Paulo, ni nakai hii enumɔ lɛ kɛha lɛ.

Nɔ Hewɔ ni ‘Hewalɛwoo Nɔ̃’ He Hiaa Paulo Lɛ

5. Yɛ bɔfo ni Paulo ji lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, mɛni he hiaa lɛ, ni mɛni he hiaa wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ yɛ be kɛ beaŋ?

5 Ekolɛ ebaafee mɛi komɛi naakpɛɛ akɛ amɛaale akɛ hewalɛwoo he miiha Paulo, ni ji bɔfo lɛ. Kɛlɛ, hewalɛwoo he miihia lɛ. Eji anɔkwale akɛ Paulo yɛ hemɔkɛyeli ni mli wa, ni edamɔ gbɔmɔtsoŋ niseniianifeemɔi babaoo, “yii ni fa tsɔ,” “gbelei amli kpitiokpitio,” kɛ piŋmɔi krokomɛi anaa. (2 Korintobii 11:23-27) Fɛɛ sɛɛ lɛ eji adesa, ni ehe hiaa ni bei komɛi lɛ adesai fɛɛ anine ashɛ miishɛjemɔ nɔ, ni mɛi krokomɛi awaje amɛhemɔkɛyeli lɛ. Enɛ po bafee anɔkwale yɛ Yesu gbɛfaŋ. Naagbee gbɛkɛ dani abaagbe lɛ lɛ, ŋwɛibɔfo ko bajie ehe kpo etsɔɔ lɛ yɛ Getsemane ni “ewo lɛ hewalɛ.”—Luka 22:43.

6, 7. (a) Namɛi ha Paulo nijiaŋ je wui yɛ Roma, ni namɛi wo lɛ hewalɛ? (b) Mɛɛ nitsumɔi komɛi nɛkɛ Paulo nyɛmimɛi Kristofoi lɛ tsu amɛha lɛ yɛ Roma, ni no ha ebafee ‘hewalɛwoo nɔ̃’?

6 Hewalɛwoo he miihia Paulo hu. Beni ebashɛ Roma akɛ gboklɛfonyo lɛ, lɛ diɛŋtsɛ emaŋbii lɛ hereee lɛ. Bei pii lɛ nɛkɛ Yudafoi nɛɛ booo Maŋtsɛyeli shɛɛ sane lɛ toi. Beni Yudafoi onukpai lɛ ebasara Paulo yɛ heni atsĩ enaa awo lɛ sɛɛ lɛ, sane ni yɔɔ Bɔfoi lɛ Asaji lɛ mli lɛ tsɔɔ mli akɛ: “Mɛi komɛi hé wiemɔ ní ewie lɛ amɛye, shi mɛi komɛi hu heee yeee. Ni akɛni amɛyakpãaa gbee hewɔ lɛ, amɛyiŋ amɛtee.” (Bɔfoi lɛ Asaji 28:17, 24, 25) Kwɛ bɔ ni ekolɛ hiɛsɔɔ ni amɛbɛ kɛha Yehowa duromɔ ni wɔsaaa lɛ hao Paulo ha! Henumɔi ni mli wa ni eyɔɔ yɛ sane nɛɛ he lɛ je kpo faŋŋ yɛ wolo ni eŋma afii fioo komɛi kɛtsɔ hiɛ kɛyaha asafo ni yɔɔ Roma lɛ mli, akɛ: “Miiye ŋkɔmɔ babaoo ni mitsui yeɔ daa. Ejaakɛ miná ni kulɛ ejie mi yɛ Kristo he akɛ musumɔ yɛ minyɛmimɛi ni ji miwekumɛi yɛ heloo gbɛfaŋ lɛ anajiaŋ.” (Romabii 9:2, 3) Kɛlɛ, ená nanemɛi anɔkwafoi yɛ Roma, ni ekãa kɛ hedɔɔ ni amɛyɔɔ lɛ jɔɔ etsui he. Amɛji emumɔŋ nyɛmimɛi anɔkwafoi lɛ.

7 Mɛɛ gbɛ nɔ nakai nyɛmimɛi hii enumɔ lɛ tsɔɔ yɛ akɛ amɛji hewalɛwoo nɔ̃ yɛ? Amɛŋmɛɛɛ gbɛ ni gboklɛfoi atsuŋ ni Paulo yɔɔ lɛ afee amɛ hiɛgbele koni amɛkpoo lɛ. Yɛ no najiaŋ lɛ, amɛjɛ tsuijurɔ kɛ suɔmɔ mli amɛ diɛŋtsɛ amɛfee nii amɛha Paulo, amɛtsu nitsumɔi ni enyɛŋ etsu yɛ enaa ni atsĩ lɛ hewɔ lɛ amɛha lɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, amɛsɔmɔ akɛ bɔfoi, ni amɛkɛ woji ni Paulo eŋmala lɛ kɛ gbɛtsɔɔmɔi kɛha asafoi srɔtoi lɛ yaha; amɛkɛ amaniɛbɔɔ ni woɔ mɔ hewalɛ ni kɔɔ nyɛmimɛi ni yɔɔ Roma kɛ hei krokomɛi lɛ ahilɛ-kɛhamɔ he lɛ baha Paulo. Ekolɛ amɛkɛ nibii ni he hiaa Paulo tamɔ fɛibe mli atade, wolokpoi, kɛ niŋmaa nibii yaha lɛ. (Efesobii 6:21, 22; 2 Timoteo 4:11-13) Yelikɛbuamɔ nibii nɛɛ fɛɛ wo bɔfo ni awo lɛ tsuŋ lɛ hewalɛ ni ewaje lɛ aahu akɛ, lɛ hu ebatsɔ ‘hewalɛwoo nɔ̃’ kɛha mɛi krokomɛi, ni asafo lɛ fɛɛ hu fata he.—Romabii 1:11, 12.

Bɔ ni Ooofee Otsɔ ‘Hewalɛwoo Nɔ̃’

8. Mɛɛ nikasemɔ wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ kpɛlɛmɔ ni Paulo jɛ heshibaa mli ekpɛlɛ ‘hewalɛwoo nɔ̃’ ni he hiaa lɛ lɛ nɔ lɛ mli?

8 Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ sane nɛɛ ni kɔɔ Paulo kɛ ehefatalɔi nitsulɔi enumɔ lɛ he lɛ mli? Nyɛhaa wɔkwɛa nikasemɔ titri ko: Ebiɔ ekãafeemɔ kɛ he-kɛ-afɔleshaa dani anyɛɔ ayeɔ abuaa mɛi krokomɛi yɛ amɛfimɔ bei amli. Kɛfata he lɛ, ebiɔ heshibaa dani wɔbaanyɛ wɔkpɛlɛ nɔ akɛ yelikɛbuamɔ he miihia wɔ yɛ haomɔ bei amli. Jeee akɛ Paulo kpɛlɛ nɔ kɛkɛ akɛ yelikɛbuamɔ he miihia lɛ shi moŋ ekɛ hiɛsɔɔ kpɛlɛ nɔ ni eda mɛi ni kɛha lɛ ashi. Esusuuu yelikɛbuamɔ ni enine aaashɛ nɔ kɛjɛ mɛi krokomɛi adɛŋ lɛ he akɛ eji gbɔjɔmɔ he okadi loo hiɛshishwiemɔ yɛ egbɛfaŋ, ni esaaa akɛ wɔ hu wɔnuɔ he nakai. Ní wɔɔkɛɛ akɛ hewalɛwoo nɔ̃ he ehiaaa wɔ lɛ baatsɔɔ akɛ wɔji mɛi ni nɔkwɔlɔ fe adesai. Kaimɔ akɛ, Yesu nɔkwɛmɔnɔ lɛ tsɔɔ akɛ bei komɛi lɛ ehe hiaa ni adesa ni eye emuu po lɛ abolɔ kɛbi yelikɛbuamɔ.—Hebribii 5:7.

9, 10. Mɛɛ nɔkpakpa baajɛ mli aba kɛji akɛ mɔ ko kpɛlɛ nɔ akɛ yelikɛbuamɔ he miihia lɛ, ni mɛɛ hewalɛ enɛ baanyɛ aná yɛ mɛi krokomɛi ni yɔɔ weku lɛ kɛ asafo lɛ mli lɛ anɔ?

9 Kɛji akɛ mɛi ni nyiɛ hiɛ lɛ kpɛlɛ nɔ akɛ amɛyɛ fatɔi ni ákɛ amɛkɛ amɛhe fɔ̃ɔ mɛi krokomɛi asɛɛfimɔ nɔ lɛ, nɔ kpakpa baanyɛ ajɛ mli kɛba. (Yakobo 3:2) Nɔkpɛlɛmɔ ni tamɔ nɛkɛ woɔ ekomefeemɔ ni yɔɔ mɛi ni hiɛ hegbɛ kɛ mɛi ni yɔɔ nakai hegbɛ lɛ shishi lɛ ateŋ lɛ hewalɛ, ni ewoɔ hedɔɔ kɛ sanegbaa ni jɛ mɔ diɛŋtsɛ suɔmɔ mli lɛ mli hewalɛ. Mɛi ni sumɔɔ ni amɛkpɛlɛ yelikɛbuamɔ nɔ lɛ aheshibaa lɛ feɔ nɔkwɛmɔnɔ diɛŋtsɛ kɛha mɛi krokomɛi ni yɔɔ shihilɛ ni tamɔ nakai nɔŋŋ lɛ mli lɛ. Etsɔɔ akɛ mɛi ni nyiɛ hiɛ ji adesai, ni anyɛɔ abɛŋkɛɔ amɛ.—Jajelɔ 7:20.

10 Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ewaaa kɛha gbekɛbii akɛ amɛaakpɛlɛ amɛfɔlɔi ayelikɛbuamɔ nɔ kɛha naagba kɛ kaa ko he nitsumɔ kɛji akɛ amɛle akɛ amɛfɔlɔi hu kɛ naagbai ni tamɔ nakai nɔŋŋ kpe beni amɛji gbekɛbii lɛ. (Kolosebii 3:21) Ebaanyɛ eha sanegbaa kpakpa abaka fɔlɔ kɛ bi teŋ. Abaanyɛ asusu ŋmalɛ naa tsabaai ahe yɛ gbɛ ni mɔɔ shi nɔ, koni akpɛlɛ nɔ amrɔ nɔŋŋ. (Efesobii 6:4) Nakai nɔŋŋ asafoŋbii lɛ baakpɛlɛ yelikɛbuamɔ ni jɛ onukpai lɛ aŋɔɔ lɛ nɔ amrɔ nɔŋŋ kɛji akɛ amɛyɔse akɛ onukpai lɛ hu kɛ naagbai, yeyeeyefeemɔi, kɛ yiŋfutumɔi kpeɔ lɛ. (Romabii 12:3; 1 Petro 5:3) Taakɛ eji lɛ, sanegbaa kpakpa baanyɛ anyiɛ sɛɛ, abaanyɛ asusu Ŋmalɛ mli ŋaawoo ko he, ni abaanyɛ awo hemɔkɛyeli mli hewalɛ. Ehe miihia ni wɔkai akɛ, hewalɛwoo he miihia wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ amrɔ nɛɛ fe bei fɛɛ ni eho.—2 Timoteo 3:1.

11. Mɛni hewɔ ‘hewalɛwoo nɔ̃’ he hiaa mɛi babaoo ŋmɛnɛ lɛ?

11 Wɔteŋ mɔ fɛ mɔ kɛ haomɔi baakpe bei komɛi yɛ shihilɛ mli, ekɔɔɔ he eko heni wɔyɔɔ, mɛi ni wɔji, loo afii abɔ ni wɔye. Enɛ fata nibii ni yaa nɔ yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ je lɛŋ lɛ he. (Kpojiemɔ 12:12) Gbɔmɔtsoŋ kɛ henumɔŋ shihilɛ mli naagbai ni tamɔ nɛkɛ kaa wɔhemɔkɛyeli salɛ lɛ ekwɛɔ. Ekolɛ shihilɛi komɛi ni kaa mɔ baaba yɛ nitsumɔhe, skul, yɛ weku lɛ mli, loo yɛ asafo lɛ mli. Hela ko ni mli wa loo tsutsu naagba ko baanyɛ ekɛ enɛ aba. Kɛji akɛ gbalashihilɛ mli hefatalɔ ko, asafoŋ onukpa ko, loo naanyo ko jɛ mlihilɛ mli ekɛ wiemɔi ni asusu he jogbaŋŋ kɛ yelikɛbuamɔ nifeemɔi wo wɔ ekãa lɛ—oo, kwɛ bɔ ni ebaafee nɔ ni shɛjeɔ mɔ mii! Etamɔ mu yɛ hewolo ko ni nɔ egbála nɔ! No hewɔ lɛ, kɛji akɛ oyɔse akɛ onyɛmimɛi lɛ ateŋ mɔ ko yɛ shihilɛ ni tamɔ nakai mli lɛ, wó lɛ hewalɛ. Loo kɛji akɛ naagba pɔtɛɛ ko ni hao mɔ miiye otsui lɛ, bi mɛi ni he esa yɛ mumɔŋ lɛ ni amɛye amɛbua bo.—Yakobo 5:14, 15.

Gbɛ nɔ ni Asafo lɛ Baanyɛ Aye Abua Yɛ

12. Mɛni asafoŋ bii lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ afee kɛwo enyɛmi hewalɛ?

12 Asafo lɛ mli bii fɛɛ, ni gbekɛbii fata he lɛ baanyɛ amɛfee nɔ ko kɛwo mɛi krokomɛi hewalɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kpeei ni obaaya daa kɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli ni okɛ ohe baawo lɛ feɔ babaoo kɛwajeɔ mɛi krokomɛi ahemɔkɛyeli. (Hebribii 10:24, 25) Ohe ni okɛwoɔ sɔɔmɔ krɔŋŋ lɛ mli daa lɛ yeɔ anɔkwa ni oyeɔ Yehowa lɛ he odase, ni etsɔɔ akɛ yɛ shihilɛi ni mli wawai ni ekolɛ okpeeɔ naa lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ ooshi kpe yɛ mumɔŋ. (Efesobii 6:18) Nakai ni ooofee daa lɛ baanyɛ ewo mɛi krokomɛi hewalɛ.—Yakobo 2:18.

13. Mɛni hewɔ ni mɛi komɛi bafeɔ mɛi ni ekpa shiɛmɔyaa lɛ, ni mɛni abaanyɛ afee kɛye abua amɛ?

13 Bei komɛi lɛ, shihilɛ mli nɔnyɛɛ loo naagbai krokomɛi baanyɛ aha mɛi komɛi agbɔjɔ loo amɛkpa shiɛmɔyaa. (Marko 4:18, 19) Ekolɛ wɔnaŋ mɛi ni ekpa shiɛmɔyaa lɛ yɛ asafoŋ kpeei ashishi. Kɛlɛ, ekolɛ amɛyɛ suɔmɔ kɛha Nyɔŋmɔ lolo yɛ amɛtsui mli. Mɛni abaanyɛ afee kɛwaje amɛhemɔkɛyeli lɛ? Onukpai lɛ baanyɛ ajɛ mlihilɛ mli amɛye amɛbua kɛtsɔ amɛsaramɔ nɔ. (Bɔfoi lɛ Asaji 20:35) Abaanyɛ aha asafo lɛ mli bii krokomɛi hu aye amɛbua. Saramɔi ni suɔmɔ yɔɔ mli ni tamɔ nɛkɛ baanyɛ afee tsabaa pɛ ni he hiaa, kɛ́ aaawie yɛ nakai gbɛ nɔ lɛ, koni ewo mɛi ni hemɔkɛyeli egbɔjɔ lɛ hewalɛ.

14, 15. Mɛɛ ŋaawoo Paulo kɛha yɛ mɛi krokomɛi ahewalɛwoo he? Okɛ asafo ko ni kɛ eŋaawoo lɛ tsu nii lɛ he nɔkwɛmɔnɔ aha.

14 Biblia lɛ woɔ wɔ ŋaa koni ‘wɔshɛje mɛi ni tsui faa lɛ amii; wɔhere mɛi ni efee gbedee lɛ.’ (1 Tesalonikabii 5:14) Ekolɛ mɛi ni “tsui faa” lɛ naa akɛ ekãa ni amɛyɔɔ lɛ miiba shi ni ákɛ amɛnyɛŋ amɛtsu gbɛtsii nii ni amɛkɛkpeɔ lɛ ahe nii kɛji akɛ mɔ kroko yeee ebuaaa amɛ. Ani obaanyɛ okɛ yelikɛbuamɔ aha? Atsɔɔ wiemɔ ni ji ‘nyɛherea mɛi ni efee gbedee lɛ’ shishi akɛ “ni amɔ mli kpɛŋŋ” loo “ni akpɛtɛ” mɛi ni egbɔjɔ lɛ ahe. Yehowa hiɛ sɔɔ etoi lɛ fɛɛ ni esumɔɔ amɛ. Ebuuu amɛ akɛ mɛi ni jara waaa, ni esumɔɔɔ ni amɛteŋ mɔ ko akpa lɛ sɔɔmɔ. Ani obaanyɛ oye obua asafo lɛ “koni amɔ” mɛi ni egbɔjɔ yɛ mumɔŋ lɛ amli “kpɛŋŋ” kɛyashi amɛhe baawa ekoŋŋ?—Hebribii 2:1.

15 Onukpa ko yasara gbalashihilɛ mli hefatalɔi komɛi ni ekpa shiɛmɔyaa afii ekpaa nɛ. Onukpa lɛ ŋma akɛ: “Mlihilɛ kɛ mɔ he susumɔ ni suɔmɔ yɔɔ mli ni asafo muu lɛ fɛɛ jie lɛ kpo tsɔɔ amɛ lɛ ná amɛnɔ hewalɛ kpele aahu akɛ ekanya amɛ koni amɛku sɛɛ amɛbafata tookuu lɛ he.” Te nyɛmiyoo ko ni kpa shiɛmɔyaa be ko ni eho lɛ nu saramɔi ni asafo lɛ mli bii lɛ basara lɛ lɛ he eha tɛŋŋ? Nɔ ni ekɛɔ amrɔ nɛɛ ji akɛ: “Nɔ ni ye ebua wɔ ní wɔbɔi shiɛmɔyaa ekoŋŋ lɛ ji akɛ, nyɛmimɛi hii loo nyɛmimɛi yei ni basara wɔ lɛ ebuuu wɔ fɔ́ ni amɛwieee amɛshiii wɔ kɔkɔɔkɔ. Yɛ no najiaŋ lɛ, amɛnuɔ wɔ shishi ni amɛkɛ hewalɛwoo ni jɛ Ŋmalɛ lɛ mli lɛ ha wɔ.”

16. Namɔ efee klalo be fɛɛ be koni eye ebua mɛi ni hewalɛwoo he hiaa amɛ lɛ?

16 Yɛ anɔkwale mli lɛ, anɔkwa Kristofonyo náa he miishɛɛ akɛ eeefee hewalɛwoo nɔ̃ eha mɛi krokomɛi. Ni be mli ni tsakemɔi baa yɛ shihilɛ mli lɛ, wɔ diɛŋtsɛ hu wɔnine baashɛ hewalɛwoo nifeemɔi ni jɛ wɔnyɛmimɛi aŋɔɔ lɛ nɔ. Shi yɛ anɔkwale mli lɛ, esa akɛ wɔnu shishi akɛ jeee bɛ fɛɛ be wɔnyɛmimɛi lɛ baahi wɔmasɛi ni amɛkɛ yelikɛbuamɔ aha wɔ beni ehe hiaa wɔ. Kɛlɛ, hewalɛwoo Jɛɛhe kome ko yɛ ni yɔɔ daa, mɔ ni sumɔɔ ni ekɛ yelikɛbuamɔ aha be fɛɛ be—Yehowa Nyɔŋmɔ.—Lala 27:10.

Yehowa—Hewalɛwoo Jɛɛhe ni Fe Fɛɛ

17, 18. Mɛɛ gbɛ̀i anɔ Yehowa wo e-Bi Yesu Kristo hewalɛ yɛ?

17 Be mli ni akala Yesu akpɛtɛ tso lɛ nɔ lɛ, ebolɔ akɛ: “Ataa odɛŋ mituɔ mimumɔ miwoɔ nɛɛ!” (Luka 23:46) Kɛkɛ ni egbo. Yɛ ŋmɛlɛtswai ni tsɔ nakai be lɛ hiɛ lɛ, amɔ lɛ ni enanemɛi ni bɛŋkɛ lɛ kpaakpa lɛ kwa lɛ ni amɛkɛ gbeyeishemɔ jo foi. (Mateo 26:56) Ashi Yesu kɛ hewalɛwoo Jɛɛhe kome pɛ—eŋwɛi Tsɛ lɛ. Fɛɛ sɛɛ lɛ, hekɛnɔfɔɔ ni eyɔɔ yɛ Yehowa mli lɛ efeee efolo. Yehowa diɛŋtsɛ jɛ anɔkwayeli mli efi Yesu sɛɛ yɛ anɔkwa ni eye lɛ, ni ji e-Tsɛ lɛ hewɔ.—Lala 18:26; Hebribii 7:26.

18 Yɛ Yesu shikpɔŋ nɔ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli fɛɛ lɛ, Yehowa kɛ nɔ ni he hiaa e-Bi lɛ koni enyɛ ehiɛ emuuyeli mli kɛyashi ebaagbo lɛ ha lɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, beni abaptisi Yesu sɛɛ etsɛɛɛ, ni kadiɔ esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ shishijee lɛ, enu e-Tsɛ gbee ni miitsɔɔ akɛ ekpɛlɛ enɔ, ni ekɛma E-suɔmɔ ni eyɔɔ kɛha lɛ lɛ nɔ mi lɛ. Beni yelikɛbuamɔ he bahia Yesu lɛ, Yehowa tsu ŋwɛibɔfoi koni amɛbawo lɛ hewalɛ. Beni Yesu kɛ ekaa ni mli wa fe fɛɛ lɛ kpe yɛ eshikpɔŋ nɔ sɔɔmɔ lɛ naagbee mli lɛ, Yehowa bo esɔlemɔi kɛ faikpamɔ lɛ toi. Yɛ anɔkwale mli lɛ enɛɛmɛi fɛɛ ji hewalɛwoo nɔ̃ kɛha Yesu.—Marko 1:11, 13; Luka 22:43.

19, 20. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔná nɔmimaa akɛ Yehowa baawo wɔ hewalɛ yɛ wɔhiamɔ beaŋ lɛ?

19 Yehowa miisumɔ ni efee wɔ hewalɛwoo Jɛɛhe titri hu. (2 Kronika 16:9) Hewalɛ kpele kɛ nyɛmɔ kpele Jɛɛhe diɛŋtsɛ lɛ baanyɛ efee hewalɛwoo nɔ̃ kɛha wɔ yɛ hiamɔ be mli. (Yesaia 40:26) Ta, ohia, hela, gbele, loo emuu ni wɔ diɛŋtsɛ wɔyeee lɛ baanyɛ eha wɔnu nɔnyɛɛ ni naa wa he. Kɛji akɛ shihilɛ lɛ mli kaai fee tamɔ ‘henyɛlɔ ko ni he wa’ po lɛ, Yehowa baanyɛ efee wɔ hewalɛ kɛ nyɛmɔ. (Lala 18:18; 2 Mose 15:2) Eyɛ yelikɛbuamɔ nɔ̃ ko ni he wa waa kɛha wɔ—emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ. Yehowa baanyɛ etsɔ emumɔ lɛ nɔ eha “mɔ ni egbɔjɔ lɛ hewalɛ” bɔni afee ni enyɛ ‘ehole efiji anɔ tamɔ okropɔŋi.’—Yesaia 40:29, 31.

20 Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ ji hewalɛ ni fe fɛɛ yɛ jeŋ muu lɛ fɛɛ. Paulo jaje faŋŋ akɛ: “Minyɛɔ nii fɛɛ mifeɔ yɛ mɔ ni wajeɔ mi . . . lɛ mli.” Hɛɛ, wɔŋwɛi Tsɛ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ baanyɛ aha wɔná “hewalɛ ní fá kɛteke nɔ,” bɔni afee ni wɔŋmɛ wɔtsui shi yɛ naagbai ni mli wawai fɛɛ amli kɛyashi eeefee “nii fɛɛ ehee” yɛ Paradeiso ni ewo he shi ni ebɛŋkɛ kpaakpa lɛ mli—Filipibii 4:13; 2 Korintobii 4:7; Kpojiemɔ 21:4, 5.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 4 Vine’s Complete Expository Dictionary of Old and New Testament Words, ni W. E. Vine ŋma lɛ, wie akɛ: “Yɛ wiemɔ loo sanegbaa mli lɛ, wiemɔ [pa·re·go·riʹa] lɛ damɔ shi kɛha tsofai ni baa piŋmɔi ashi. (Blɔfo wiemɔ ‘paregoric’).”

Ani Okaiɔ?

• Nyɛmimɛi ni yɔɔ Roma lɛ fee ‘hewalɛwoo nɔ̃’ kɛha Paulo yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

• Wɔbaanyɛ wɔtsɔmɔ ‘hewalɛwoo nɔ̃’ yɛ asafo lɛ mli yɛ mɛɛ gbɛ̀i anɔ?

• Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa ji wɔ hewalɛ Jɛɛhe ni fe fɛɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 18]

Nyɛmimɛi lɛ fee ‘hewalɛwoo nɔ̃’ kɛha Paulo kɛtsɔ anɔkwa sɛɛfimɔ, hewalɛwoo, kɛ nitsumɔi ni amɛtsu amɛha lɛ lɛ nɔ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 21]

Onukpai nyiɛɔ hiɛ yɛ tooi lɛ ahewalɛwoo mli