Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Pozorujeme svet

Pozorujeme svet

Pozorujeme svet

„Morská hlbina je najväčším biotopom na tejto planéte. A jedným z najdrsnejších... Napriek tomu, kam sa len pozrieme, nájdeme život, niekedy vo veľmi veľkom množstve.“ — NEW SCIENTIST, BRITÁNIA.

V nedávnom skúšobnom prípade sudca federálneho súdu v Harrisburgu v USA rozhodol, že „na štátnych školách je protiústavné vyučovať na hodinách prírodopisu [inteligentný dizajn] ako alternatívu evolúcie“. — NEW YORK TIMES, USA.

Podľa jedného prieskumu z roku 2005 „51 percent Američanov odmieta evolučnú teóriu“. — NEW YORK TIMES, USA.

Harriet, 150-kilogramová korytnačka slonia zo súostrovia Galapágy, ktorá žije v zoologickej záhrade v austrálskom meste Brisbane, je vďaka svojmu veku 175 rokov najstarším známym žijúcim živočíchom. — AUSTRALIAN BROADCASTING CORPORATION.

Švajčiarski výskumníci zistili, že niektoré odrody kukurice sa dokážu brániť pred kukuričiarom koreňovým. Do pôdy vylučujú pachové látky, ktoré priťahujú drobné háďatká Heterorhabditis megidis, a tie usmrcujú larvy kukuričiara. — DIE WELT, NEMECKO.

Obrovský krak odfotografovaný

Pri Boninských ostrovoch južne od Japonska vedci po prvýkrát odfotografovali obrovského kraka v jeho prirodzenom prostredí. Nastražili háčiky s malou sépiou a drvenými garnátmi, nad ktoré zavesili fotoaparáty. Odhaduje sa, že krak, ktorý sa ukázal v hĺbke približne 900 metrov, meral asi 8 metrov.

„Dinosaury sa živili trávou“

„Pre vedcov je veľkým prekvapením“ zistenie, že „dinosaury sa živili trávou,“ uvádza sa v správe tlačovej agentúry Associated Press. Táto skutočnosť sa zistila pri rozbore skamenených výkalov sauropoda nájdených v Indii. Prečo to vedcov tak prekvapuje? Doteraz si mysleli, že „trávy sa objavili až dávno po vyhynutí dinosaurov,“ objasňuje sa v správe. Navyše boli toho názoru, že sauropody „nemali špeciálne zuby na rozomieľanie drsných stebiel“. Paleobotanička Caroline Strömbergová, vedúca tímu, ktorý urobil tento objav, hovorí: „Väčšina ľudí by si ani nepomyslela, že [sauropody] sa živili trávami.“

Ako to, že včely lietajú?

Žartovne sa hovorí, že podľa zistení výskumníkov včely nemôžu lietať. Taký „ťažký“ hmyz s takým krátkym záberom krídel by údajne nemal byť schopný vytvoriť dostatočný vztlak. Výskumníci chceli odhaliť tajomstvo letu tohto hmyzu, a tak „nafilmovali letiace včely kamerou s rýchlosťou 6000 záberov za sekundu,“ píše sa v časopise New Scientist. Techniku letu včiel označili za „nezvyčajnú“. „Krídlo sa pohybuje dozadu v 90-stupňovom uhle, potom sa pri návrate pretočí a toto sa opakuje 230-krát za sekundu... Podobá sa to vrtuli s rotujúcim listom,“ vysvetľuje člen tímu výskumníkov. Tento objav azda pomôže upraviť konštrukciu vrtúľ a navrhnúť lietadlo, ktoré sa bude dať ľahšie ovládať.

Spievajúce myši

„Myši dokážu spievať a... ich spev určený budúcemu partnerovi je skoro taký zložitý ako spev vtákov,“ píše sa v časopise New Scientist. Myšacie piesne majú ultrazvukové frekvencie, čo znamená, že ich tóny sú príliš vysoké, než aby ich bolo možné zachytiť ľudským uchom — to je pravdepodobne dôvod, prečo si ich doteraz nikto nevšimol. Výskumníci zo St. Luis v Spojených štátoch zistili, že vokalizácie samcov myši „boli usporiadané do fráz a motívov, čo z nich robí ‚piesne‘“. To myši zaraďuje medzi výnimočné cicavce. Ďalšími cicavcami, o ktorých sa vie, že spievajú, sú len veľryby, delfíny, niektoré netopiere a, pochopiteľne, človek.