Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Aké sú príčiny problému s bývaním?

Aké sú príčiny problému s bývaním?

Aké sú príčiny problému s bývaním?

NA PREDMESTÍ jedného veľkého afrického mesta žije 36-ročná Josephine so svojimi tromi synmi, ktorí sú vo veku od 6 do 11 rokov. Aby si zarobila na živobytie, zbiera prázdne plastové nádoby, ktoré predáva blízkej výkupni. Touto únavnou prácou zarobí menej ako dva doláre denne. V tom meste je dosť ťažké uživiť za to rodinu či zaplatiť školné.

Na sklonku dňa sa vracia na miesto, ktoré je nútená nazývať domovom. Steny sú z nepálených tehál a hliny a držia ich pospolu tenké prúty. Ako strecha slúžia voľne položené zhrdzavené i pozinkované plechy a plastové fólie. Aby strecha zostala počas silného vetra na svojom mieste, sú na nej naukladané kusy skál, dreva a starého železa. Ako „dvere“ a „okno“ slúžia roztrhané jutové vrecia, ktoré však nechránia pred zlým počasím — a nieto ešte pred votrelcami.

No ani tento skromný domov nepatrí jej. Josephine a jej deti žijú v stálom strachu z vysťahovania. Pôda, na ktorej stojí ich neprimeraný domov, sa má využiť na rozšírenie neďalekej cesty. Žiaľ, podobná situácia existuje v mnohých krajinách na celom svete.

Toxický domov

Robin Shell, vysokopostavený úradník medzinárodného programu na rozvoj bývania, definoval „chudobné podmienky bývania“ ako také, v ktorých „sa deti hanbia za dom... rodina je ustavične chorá a... nikdy nevedia, kedy príde vládny úradník alebo majiteľ pozemku a zbúra [ich dom]“.

Život v takýchto podmienkach núti rodičov, aby sa stále obávali o zdravie a bezpečnosť svojich detí. Často nie sú schopní pracovať na zlepšení svojej situácie, lebo väčšinu svojho času a energie míňajú v zápase o uspokojenie základných potrieb svojich detí, ako je jedlo, odpočinok a prístrešie.

Pri letmom pohľade by mohlo byť ľahké dospieť k záveru, že chudobní by mohli napraviť svoju situáciu, ak by boli iniciatívnejší. No povedať ľuďom, aby sa viac snažili, nie je riešením. S problémom s bývaním sú spojené silné činitele, ktoré nie sú v moci jednotlivca. Výskumníci poukazujú na populačný rast, rýchlu urbanizáciu, prírodné katastrofy, politické nepokoje a pretrvávajúcu chudobu ako na hlavných vinníkov. Ako päť prstov uzavretej päste, tak tieto sily zvierajú mnohých chudobných tohto sveta a nedajú im dýchať.

Problém nárastu populácie

Celkovo sa odhaduje, že každý rok je vo svete potrebné ubytovať ďalších 68 až 80 miliónov ľudí. Podľa Populačného fondu OSN prekročil v roku 2001 počet obyvateľov na zemi 6,1 miliardy a očakáva sa, že do roku 2050 vzrastie na 7,9 až 10,9 miliardy. Ešte závažnejšie je však to, že 98 percent tohto rastu sa v nasledujúcich dvoch desaťročiach očakáva v rozvojových krajinách. Tieto odhady ukazujú, aký obrovský je problém s bývaním. No tento problém komplikuje i to, že najrýchlejšie rastúcimi oblasťami väčšiny krajín sú už aj tak preplnené mestá.

Neustály príliv do miest

Veľkomestá — ako New York, Londýn a Tokio — sa často považujú za významné symboly ekonomického rastu krajiny. Výsledkom je, že tisíce ľudí sa každoročne hrnú z vidieka do miest za vidinou lepšieho života, hlavne za vzdelaním a prácou.

Ako príklad si vezmime Čínu, kde sa rýchlo rozvíja ekonomika. Jedna správa uvádza, že následkom toho bude len vo väčších mestách v najbližších desaťročiach potrebných vyše 200 miliónov nových bytových jednotiek. To je takmer dvojnásobok celkového počtu bytových jednotiek, ktoré v súčasnosti existujú v celých Spojených štátoch. Aký program bývania by mohol uspokojiť takýto dopyt?

Podľa Svetovej banky „každý rok pribudne v mestách v rozvojovom svete približne 12 až 15 miliónov nových domácností, ktoré potrebujú zodpovedajúci počet príbytkov“. Keďže neexistuje dostatok dostupných možností bývania, títo mestskí chudobní sú nútení nájsť si prístrešie často tam, kde si ho nevyberie nikto iný.

Prírodné a politické katastrofy

Chudoba núti mnohých ľudí, aby obývali územia, kde často dochádza k záplavám, zosuvom pôdy a zemetraseniam. Odhaduje sa napríklad, že v Caracase vo Venezuele vyše pol milióna ľudí „býva neoprávnene v obydliach na strmých svahoch, na ktorých sa neustále zosúva pôda“. Spomeňte si tiež na priemyselné nešťastie v roku 1984 v indickom Bhópále, keď niekoľko tisíc ľudí zomrelo a omnoho viac ich bolo zranených. Prečo toľko obetí? V prvom rade preto, že neďaleká chudobná štvrť sa rozrástla až do vzdialenosti päť metrov od továrne.

Za problémy s bývaním sú stále častejšie zodpovedné aj politické katastrofy, akými sú občianske vojny. Podľa správy, ktorú v roku 2002 uverejnila jedna skupina bojujúca za ľudské práva, počas občianskeho konfliktu v rokoch 1984 až 1999 na juhovýchode Turecka mohlo byť vysídlených až 1,5 milióna ľudí, hlavne z vidieka. Mnohí z nich boli nútení nájsť si prístrešie, kde to bolo možné. Často sa tiesnili s príbuznými a susedmi v provizórnych obydliach, v podnájmoch, poľnohospodárskych budovách alebo na staveniskách. Jedna skupina rodín údajne bývala v stajniach. V jednej miestnosti bolo 13 i viac ľudí, používali spoločnú toaletu a jediný vodovodný kohútik na dvore. „Nechceme už takto žiť,“ povedal jeden z utečencov. „Bývame na mieste postavenom pre zvieratá.“

Ekonomická stagnácia

Napokon musíme vziať do úvahy súvislosť medzi bývaním a ekonomickou situáciou chudobných. Podľa už spomínanej správy Svetovej banky len v roku 1988 bolo 330 miliónov obyvateľov miest v rozvojových krajinách chudobných a neočakávalo sa, že sa táto situácia v nasledujúcich rokoch podstatne zmení. Ako by si ľudia mohli dovoliť prenajať alebo postaviť primeraný dom, keď sú príliš chudobní na to, aby si mohli dovoliť také základné potreby, ako je jedlo a oblečenie?

Pre vysoké úrokové sadzby a infláciu si mnohé rodiny nemôžu dovoliť splácať bankovú pôžičku a rastúce náklady na bývanie sťažujú ľuďom, aby sa posunuli vpred. Až 20-percentná nezamestnanosť v niektorých krajinách spôsobuje, že je takmer nemožné zarobiť si na živobytie.

Tieto a iné činitele nútia stámilióny ľudí v každom kúte sveta bývať v neprimeraných podmienkach. Ľudia žijú v starých autobusoch, lodných kontajneroch a kartónových škatuliach. Bývajú pod schodiskami, plastovými fóliami a zvyškami použitého reziva. Niektorí sa dokonca usadili v opustených továrňach.

Súčasné snahy o zlepšenie

Mnohí znepokojení jednotlivci, organizácie a vlády vynakladajú značné úsilie, aby riešili túto krízu. V Japonsku bolo zriadených niekoľko agentúr na pomoc pri výstavbe dostupných domov. Program bývania, ktorý bol iniciovaný v Južnej Afrike v roku 1994, viedol k výstavbe vyše milióna štvorizbových domov. Cieľom jedného ambiciózneho programu pre výstavbu bytov v Keni je každoročne postaviť 150 000 bytových jednotiek v mestách a dvakrát toľko na vidieku. Iné krajiny, ako napríklad Madagaskar, zamerali svoje úsilie na vyvinutie stavebných metód, ktorých výsledkom by bolo lacné bývanie.

Medzinárodné organizácie, akou je i UN-Habitat (Program OSN pre ľudské sídla), boli vytvorené nato, aby poukázali na záväzok sveta „predchádzať problémom spojeným s hromadným rastom miest a zmierňovať ich“. Pomôcť sa snažia aj neziskové a mimovládne organizácie. Jedna nezisková organizácia už pomohla vyše 150 000 domácnostiam v rôznych krajinách, aby sa dostali z nevyhovujúcich podmienok bývania. Táto organizácia odhaduje, že do roku 2005 pomôže miliónu ľudí, aby našli jednoduché, slušné a cenovo prijateľné bývanie.

Mnohé z týchto organizácií poskytujú ľahko dostupné, praktické informácie, aby pomohli ľuďom žijúcim v neprimeraných podmienkach urobiť, čo sa v ich situácii dá, a dokonca túto situáciu zlepšiť. Ak potrebujete pomoc, určite môžete plne využiť tieto opatrenia. Existuje tiež veľa základných vecí, ktoré môžete urobiť, aby ste si pomohli sami. — Pozri rámček „Váš dom a vaše zdravie“ na strane 7.

Bez ohľadu na to, či môžete zlepšiť svoju osobnú situáciu, alebo nie, existuje malá nádej, že by nejaký človek alebo ľudská organizácia mohli uvoľniť zovretie celosvetových síl, ktoré túto krízu spôsobujú. Medzinárodné spoločenstvo stále viac zaostáva za naliehavým a rastúcim dopytom po ekonomickom rozvoji a humanitárnej pomoci. Každý rok sa narodia milióny detí, ktoré nečaká nič iné, len prehlbujúca sa chudoba. Existuje nádej na trvalé riešenie?

[Rámček na strane 7]

VÁŠ DOM A VAŠE ZDRAVIE

Na podporu zdravia Svetová zdravotnícka organizácia odporúča, aby dom mal aspoň:

▪ kvalitnú strechu, ktorá chráni pred dažďom,

▪ steny a dvere, ktoré chránia pred zlým počasím a zabránia zvieratám dostať sa dnu,

▪ siete na oknách a na dverách, aby sa dovnútra nedostal hmyz, najmä komáre,

▪ ochrannú striešku po obvode celého domu, aby za horúcich dní chránila steny pred priamym slnkom.

[Rámček/obrázky na strane 8]

TRADIČNÉ AFRICKÉ DOMY

Odpradávna boli po Afrike roztrúsené tradičné domy. Mali rôznu veľkosť i tvar. Niektoré spoločenstvá, ako napríklad Kikujovia a Luovia v Keni, uprednostňovali kruhovité múry a slamenú alebo trstinovú kónickú strechu. Iní vrátane Masajov žijúcich v Keni a v Tanzánii si zvolili pôdorys približne v tvare pravouholníka. V pobrežných oblastiach východnej Afriky mali niektoré domy slamenú alebo trstinovú strechu, ktorá sa dotýkala zeme a pripomínala včelí úľ.

Keďže stavebný materiál, ktorý sa používal na takéto stavby, bol zväčša ľahko dostupný, bolo málo problémov s bývaním. Hlina sa dala získať obyčajným zmiešaním pôdy a vody. V mnohých blízkych lesoch sa dalo ľahko získať drevo, trávu, trstinu a bambusové listy. A tak bez ohľadu na to, aká bohatá alebo chudobná bola niektorá rodina, získať vlastný domov bolo zväčša možné.

Takéto domy mali, samozrejme, aj svoje nevýhody. Keďže väčšina striech bola z horľavého materiálu, hrozilo vysoké riziko požiaru. Aj votrelec sa mohol ľahko dostať do domu tak, že urobil dieru do hlineného múru. Preto neprekvapuje, že dnes v mnohých oblastiach tradičné africké domy pomaly ustupujú trvalejším typom stavieb.

[Pramene]

Zdroj: African Traditional Architecture

Chatrče: S láskavým dovolením Bomas of Kenya Ltd - A Cultural, Conference, and Entertainment Center

[Obrázok na strane 5]

EURÓPA

[Prameň ilustrácie]

© Tim Dirven/​Panos Pictures

[Obrázok na strane 6]

AFRIKA

[Obrázok na strane 6]

JUŽNÁ AMERIKA

[Obrázok na strane 7]

JUŽNÁ AMERIKA

[Obrázok na strane 7]

ÁZIA

[Pramene ilustrácií na strane 6]

© Teun Voeten/​Panos Pictures; J.R. Ripper/​BrazilPhotos

[Pramene ilustrácií na strane 7]

JORGE UZON/​AFP/​Getty Images; © Frits Meyst/​Panos Pictures