Korene predsudkov

PREDSUDKY môžu mať viacero príčin. No dvoma potvrdenými príčinami sú (1) snaha nájsť obetného baránka a (2) nenávisť vyvolaná minulými neprávosťami.

Ako sme poznamenali v predchádzajúcom článku, keď príde ku katastrofe, ľudia často hľadajú niekoho, koho by z toho mohli obviniť. Obyčajne stačí, aby uznávaní ľudia viackrát zopakovali nejaké obvinenie proti menšinovej skupine, verejnosť tomu uverí a predsudky sú na svete. Uveďme si bežný príklad. Keď v západných krajinách nastane hospodársky pokles, vina za nezamestnanosť sa často pripisuje prisťahovalcom — hoci tí často prijímajú prácu, ktorú by väčšina miestnych ľudí neprijala.

Ale nie všetky predsudky vyplývajú zo snahy nájsť obetného baránka. Predsudky môžu mať aj historický podklad. „Nepreháňame, keď povieme, že obchod s otrokmi položil ideový základ rasizmu a pohŕdania černochmi,“ poznamenáva správa UNESCO proti rasizmu. Obchodníci s otrokmi sa snažili ospravedlniť svoje hanebné obchodovanie s ľuďmi tvrdením, že Afričania sú menejcenní. Predsudky založené na tomto nepodloženom tvrdení, ktoré bolo neskôr rozšírené aj na ďalšie kolonizované národy, stále pretrvávajú.

Podobné skutky útlaku a nespravodlivosti viedli na celom svete k vzniku rôznych predsudkov, ktoré dodnes existujú. Nepriateľstvo medzi katolíkmi a protestantmi v Írsku má pôvod v 16. storočí, keď anglickí vládcovia prenasledovali katolíkov a posielali ich do vyhnanstva. Ukrutnosti, ktorých sa dopustili takzvaní kresťania počas križiackych výprav, dodnes vyvolávajú u moslimov na Blízkom východe silné protikresťanské cítenie. Nepriateľstvo medzi Srbmi a Chorvátmi na Balkáne sa tiahne už od masakier civilistov za druhej svetovej vojny. Ako ukazujú tieto príklady, história nepriateľstva medzi dvoma skupinami môže živiť v ľuďoch predsudky.

Osvojovanie si mylných názorov

Batoľa neprechováva vo svojom srdci žiadne predsudky. Práve naopak, výskumníci uvádzajú, že dieťa sa často bez zábran hrá s dieťaťom inej rasy. Vo veku 10 až 11 rokov však môže začať odmietať ľudí iného kmeňa, rasy či náboženstva. V týchto rokoch formovania si postupne osvojuje názory, ktoré môžu u neho pretrvávať celý život.

Ako si dieťa osvojí tieto názory? Negatívny postoj — či je vyjadrený slovne, alebo inak — preberá dieťa v prvom rade od rodičov, ale aj od svojich priateľov a učiteľov. Neskôr ho môžu ovplyvniť aj susedia, noviny, rozhlas či televízia. Hoci pravdepodobne nevie takmer nič o skupine ľudí, ktorú odmieta, ako dospieva, prijíma názor, že táto skupina je menejcenná a nedôveryhodná. Môže ju dokonca začať nenávidieť.

S rozvojom turizmu a obchodu v mnohých krajinách prichádzajú ľudia z rôznych kultúr či etník častejšie do kontaktu. Napriek tomu človek, ktorý si vytvoril silné predsudky, sa obyčajne ďalej pridŕža svojich vopred  vytvorených predstáv. Možno trvá na svojom stereotypnom posudzovaní tisícov či dokonca miliónov ľudí a tvrdí, že všetci títo ľudia majú určité zlé vlastnosti. Akákoľvek negatívna skúsenosť, aj keď sa týka len jedného človeka z tej skupiny, ho utvrdzuje v jeho predsudkoch. Naproti tomu pozitívne skúsenosti obyčajne prehliada alebo ich považuje len za výnimky potvrdzujúce pravidlo.

Oslobodiť sa od predsudkov

Hoci väčšina ľudí v zásade odsudzuje predsudky, len máloktorí dokážu uniknúť ich vplyvu. V skutočnosti mnohí, ktorí majú hlboko zakorenené predsudky, tvrdia, že žiadne predsudky nemajú. Iní hovoria, že je jedno, či niekto má predsudky, alebo nie, zvlášť ak si ich necháva len pre seba. Ale pravda je taká, že to nie je jedno, lebo predsudky zraňujú a rozdeľujú ľudí. Dá sa povedať, že ak predsudok je dieťaťom nedostatočnej informovanosti, tak potom nenávisť je často jej vnukom. Spisovateľ Charles Caleb Colton (okolo 1780–1832) sa vyjadril: „Niektorých ľudí nenávidíme, pretože ich nepoznáme; a nechceme ich spoznať, pretože ich nenávidíme.“ No ak predsudky možno získať, možno sa ich aj zbaviť. Ako?

[Rámček na strane 7]

Vedie náboženstvo k tolerancii či k predsudkom?

Gordon W. Allport vo svojej knihe The Nature of Prejudice (Povaha predsudkov) uvádza: „Zdá sa, že členovia cirkví majú v priemere viac predsudkov ako tí, ktorí nie sú členmi žiadnej cirkvi.“ To nie je prekvapujúce, lebo náboženstvo bolo často príčinou predsudkov, nie prostriedkom na ich odstránenie. Napríklad duchovní celé stáročia rozdúchavali antisemitizmus. Podľa knihy A History of Christianity (História kresťanstva) Hitler raz poznamenal: „Čo sa týka Židov, iba pokračujem v tej istej politike, ktorú katolícka cirkev prijala pred 1500 rokmi.“

Počas ukrutností na Balkáne učenie pravoslávnej a katolíckej cirkvi zjavne nedokázalo priviesť ľudí k tolerancii a k rešpektovaniu svojich susedov, ktorí sa hlásili k inému náboženstvu.

Podobne v Rwande členovia cirkví zabíjali svojich spoluveriacich. Noviny National Catholic Reporter uviedli, že tamojší boj predstavoval „skutočnú a pravú genocídu, za ktorú sú nanešťastie zodpovední aj katolíci“.

Katolícka cirkev sama uznala svoju históriu intolerancie. V roku 2000 pápež Ján Pavol II. na verejnej omši v Ríme žiadal o odpustenie za „chyby minulosti“. Počas obradu konkrétne spomenul „náboženskú neznášanlivosť a krivdy spáchané na Židoch, ženách, domorodcoch, prisťahovalcoch, chudobných a nenarodených“.

[Obrázok na strane 6]

Hore: Utečenecký tábor v Bosne a Hercegovine, 20. októbra 1995

Dvaja bosnianski Srbi, ktorí utiekli z krajiny a čakali na koniec občianskej vojny

[Prameň ilustrácie]

Photo by Scott Peterson/​Liaison

[Obrázok na strane 7]

Osvojovanie si nenávistného postoja

Dieťa môže preberať negatívne postoje od rodičov, z televízie i z iných zdrojov