Najmenší psík na svete

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V MEXIKU

HĽADÁTE spoločníka, ktorý je družný, ale pritom ochotný ticho ležať vo vašom lone alebo pri vás, keď čítate? Spoločníka, ktorý veľa neje, nepotrebuje veľa miesta a netreba ho každý deň brať von? V tom prípade sa vám možno bude páčiť čivava, najmenšie známe psie plemeno na svete. *

Čivava je dobrým strážnym psom, pretože šteká na poplach. Tieto psíky sú naozaj odvážne. Vôbec ich nezastrašia ani väčšie psy.

Pre čivavu je typická okrúhla hlava, ďaleko položené svietivé oči, trúfalý výraz a vztýčené uši, ktoré počas odpočinku klesnú. Čivavy majú krátku alebo dlhú jemnú srsť. Niektoré môžu mať hrdzavé, plavé, modré alebo čokoládové zafarbenie a môžu byť jednofarebné či strakaté. Pozoruhodným znakom väčšiny mláďat je, že na temene hlavy majú mäkké miesto, podobne ako novonarodené deti.

Pôvod čivavy

Existujú rôzne teórie o pôvode čivavy ako plemena, ale zdá sa, že čivava pochádza z psíka nazývaného Tečiči, ktorého chovali mexickí Toltékovia v deviatom storočí n. l. Dôkazom o tomto pôvode je kláštor v meste Huejotzingo, ktorý postavili františkánski mnísi z kameňov pochádzajúcich z pyramíd v Cholule. Na kameňoch sú starodávne rytiny zobrazujúce psíky, ktoré sa veľmi podobajú na dnešné čivavy.

Neskôr si Toltékov podmanili Aztékovia a aztécka aristokracia začala tieto malé psíky, zvlášť modrého zafarbenia, uctievať. Aztékovia verili, že psíky môžu sprevádzať dušu mŕtvych na ich ceste podsvetím. Milovníkom čivavy bol aj Montezuma II., posledný panovník Aztékov. Vraj mal stovky týchto psíkov, pričom každý z nich mal vlastného opatrovateľa. Kostry čiváv sa našli aj v hroboch ľudí na mexicko-americkej hranici.

Thelma Grayová, historička a odborníčka na čivavy, dospela na základe výskumu k presvedčeniu, že pôvodný pes Aztékov bol skrížený s malým psom podobným teriérovi, ktorého priviezli španielski dobyvatelia. Tak bol položený základ pre ešte menšiu dnešnú čivavu. Meno čivava dostala preto, lebo v polovici 19. storočia toto plemeno objavili americkí cestovatelia v mexickom štáte Chihuahua a niekoľko psíkov vzali do Spojených štátov. V rovnakom čase Carlotta, manželka mexického cisára Maximiliána, zabezpečila čivavám medzinárodnú slávu, keď toto plemeno priviezla do Európy.

Čivava ako domáci miláčik

Čivavy sú izbové psíky. Sú ideálne do bytu a pre starších alebo postihnutých ľudí, či pre tých, ktorí nemôžu vychádzať z domu. Potrebujú veľa pozornosti a častý kontakt s ľuďmi. Ale keďže čivavy sú také malé, je nevyhnutná  opatrnosť. Môžete ich vážne zraniť alebo zabiť, keby ste na ne náhodne stúpili, sadli si na ne alebo ich príliš silno stisli. Čivavy by sa nemali nechávať bez dohľadu na vyšších miestach, napríklad na posteli alebo na sedačke, pretože nemajú pojem o výške a ľahko by mohli zoskočiť a niečo si zlomiť. Z týchto dôvodov sa čivava neodporúča ako domáci miláčik pre veľmi malé deti.

Ale čivava je zdatnejšia, než si možno myslíte. V skutočnosti patrí k dlhožijúcim plemenám a dožíva sa až takmer 20 rokov. Tento psík je energický a hravý, ale na pohyb mu stačí denné šantenie s hračkami. Keďže čivava spaľuje kalórie rýchlejšie ako väčšie plemená a má malý tráviaci systém, je náchylná na hypoglykémiu. Preto potrebuje jesť menej, no častejšie, a potrebuje aj veľa odpočinku. Typickou črtou tohto plemena je chvenie. Čivava sa začne chvieť, nielen keď jej je zima, ale aj keď je rozrušená, znepokojená, nespokojná alebo sa bojí.

Čivava je verná, vďačná a dá sa dobre vycvičiť. V knihe A New Owner’s Guide to Chihuahuas (Nová príručka pre majiteľov čivavy) sa píše, že „ak ste ochotný splniť nevyhnutné nároky, ktoré čivava vyžaduje, je len málo plemien, ktoré by boli univerzálnejšie, prívetivejšie a prispôsobivejšie“. Mnohí ľudia zistili, že maličká čivava je výborným spoločníkom.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 15]

Šteniatko čivavy s mačiatkom

[Prameň ilustrácie]

© Tim Davis/​CORBIS

[Obrázok na strane 15]

Dospelá čivava