Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Levanduľa — dar pre naše zmysly

Levanduľa — dar pre naše zmysly

Levanduľa — dar pre naše zmysly

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Austrálii

ANGLICKÁ KRÁĽOVNÁ Alžbeta I. nariadila, aby sa táto pochutina vždy nachádzala na kráľovskom stole. Francúzsky kráľ Karol VI. sedával na vankúšoch, ktoré ňou boli vypchaté. Kráľovná Viktória sa ňou umývala. Čím boli títo monarchovia takí nadšení? Voňavým polokrom známym ako levanduľa. Každý, kto aspoň raz stál uprostred bledofialového koberca levanduľového poľa, pochopí, prečo je tak veľa ľudí uchvátených touto voňavou rastlinou.

Existuje vyše 30 druhov levandule. Tejto odolnej rastline sa dobre darí v rozmanitých klimatických podmienkach, napríklad v studenom podnebí francúzskych Álp, ale aj v suchej horúčave Blízkeho východu. Jej botanický názov Lavandula pochádza z latinského slova lavare, ktoré znamená „umývať“. Je odvodený od zvyku starých Rimanov, ktorí si do kúpeľa dávali levanduľovú silicu ako voňavú prísadu.

Dlho uznávané tonikum

Levanduľa sa začala využívať na liečebné účely pred takmer 2000 rokmi. V stredoveku bola hlavnou zložkou zmesi známej ako ocot štyroch zlodejov, ktorý sa používal proti šíreniu moru. Názov octu pravdepodobne vznikol z toho, že vykrádači hrobov, ktorí prehľadávali majetok po obetiach moru, sa umývali v tomto roztoku obsahujúcom levanduľu. Aj keď bola ich „práca“ nebezpečná, zdá sa, že len máloktorí z nich sa nakazili chorobou.

Bylinkári v 16. storočí tvrdili, že levanduľa lieči nielen nádchu a bolesti hlavy, ale aj ochrnutia končatín a neurózy. Verili tiež, že keď človek nosí na hlave pokrývku vyrobenú z levandule, zvyšuje to jeho inteligenciu. Ešte počas prvej svetovej vojny niektoré vlády žiadali svojich občanov, aby zbierali levanduľu, ktorú majú vo svojich záhradách. Z nej sa potom získavala silica a používala sa na ošetrovanie poranených vojakov.

Preskúmanie tradičného využívania

Zdá sa, že niektoré levanduľové silice, zvlášť silica z levandule úzkolistej, sú účinné proti viacerým druhom baktérií a húb. Niektorí výskumníci naznačili, že levanduľová silica môže byť užitočná pri liečbe bakteriálnych infekcií, keď už neúčinkujú antibiotiká. „Levanduľová silica sa dá tiež využiť niekoľkými spôsobmi v pôrodníctve,“ píše sa v nedávnom výskumnom článku. „Počas jedného rozsiahleho klinického testovania sa ukázalo, že matky, ktoré dôsledne používali levanduľovú silicu [ako prísadu do kúpeľa], mali tri až päť dní po pôrode miernejšie bolesti... Levanduľová silica sa v súčasnosti využíva pre svoje celkovo upokojujúce účinky aj v mnohých pôrodniciach.“

Ale ako je to s kráľovnou Alžbetou I. a jej obľúbenou levanduľovou príchuťou? Je levanduľa naozaj jedlá? „Levanduľa bola v období Tudorovcov a alžbetínskeho Anglicka obľúbenou prísadou do jedál. Dochucovali ňou zverinu, pečené mäso, ovocné šaláty, posypávali ňou sladké jedlá alebo ju jedli ako cukrovinku,“ hovorí Judyth McLeodová vo svojej knihe Lavender, Sweet Lavender (Levanduľa, sladká levanduľa). Dnes sa niektoré druhy levandule používajú ako príchuť do sušienok, koláčov a zmrzliny. Ale nie všetky druhy levandule sú chutné — zvlášť pre hmyz. Jedna štúdia informuje, že „levanduľová silica alebo listy a kvety rozdrvené na prášok sú tiež užitočné ako priemyselné... a po domácky vyrobené pesticídy, lebo levanduľa odpudzuje roztoče, vošky, zrniara čierneho a moľu šatovú“.

Záujem rastie

V poslednom období sa obľúbenosť levandule opäť zvyšuje. Levanduľa sa dnes pestuje v Austrálii, Európe, Japonsku, na Novom Zélande a v Severnej Amerike. „Levanduľa je ako víno,“ hovorí Byron, mladý záhradník, ktorý sa stará o 10 hektárov tejto rastliny na juhovýchode austrálskeho štátu Viktória. „Silica získaná z toho istého druhu levandule môže byť v každom regióne iná, keďže na jej kvalitu vplýva pôda aj podnebie. Konečný produkt môže ovplyvniť aj čas a spôsob zberu.“

Na rozdiel od vína sa levanduľová silica získava destiláciou, nie lisovaním. Byron vysvetľuje: „Na výrobu jedného litra silice je potrebných okolo 250 kilogramov levandule. Čerstvo zozbierané kvety, stonky a listy sa natlačia do veľkého oceľového kotla. Do spodnej časti nádoby sa vháňa para, ktorá prúdi cez rastliny a uvoľňuje silicu. Para so silicou prechádza kondenzátorom do nádoby, kde sa silica oddelí od vody a vystúpi na hladinu. Silica sa potom odoberie a uskladní v nádobách s keramickou glazúrou, v ktorých sa nechá niekoľko mesiacov dozrievať.“

Levanduľová silica z Byronovej farmy sa pridáva do mydiel, krémov a sviečok. Kvety sa predávajú buď čerstvo natrhané, alebo suché a hlavičky kvetov sú významnou súčasťou potpourri, zmesi sušených kvetov. Každý rok prichádzajú tisíce turistov, aby okúsili levanduľové cukrovinky, pokochali sa pohľadom na lány levandule a vdychovali jej vôňu. Byron týmto vďačným návštevníkom často pripomína: „Silicu nevyrábame; my ju len získavame. Tvorcom silice je Ten, ktorý dal túto rastlinu ako dar pre naše zmysly.“

[Rámček na strane 11]

Na obchodné účely sa produkujú tri druhy levanduľovej silice

Silica z levandule úzkolistej Táto silica má na rozdiel od ďalších dvoch silíc len slabú alebo žiadnu gáfrovú vôňu. Ročne sa jej vyrobí asi 200 ton.

Silica z levandule širokolistej Nazýva sa aj Spik-olej. Každý rok sa vyrobí až 200 ton tejto silice.

Lavandínová silica Pochádza z hybridu dvoch prechádzajúcich druhov. Každý rok sa jej na svete predá viac ako tisíc ton.

[Obrázok na strane 10]

Na mnohých farmách sa ešte stále využívajú tradičné metódy zberu levandule

[Obrázok na strane 10]

Levanduľová silica sa získava vo veľkých destilátoroch

[Obrázok na strane 10]

Levanduľová silica dozrieva v oceľových nádobách s keramickou glazúrou a potom sa pridáva do rôznych výrobkov