Pozorujeme svet

Zazipsované rany

Zatváranie rán pomocou lekárskych zipsov je lepšie ako klasické zašívanie, píše sa v novinách Frankfurter Allgemeine Zeitung. „Chirurgický obväz so zipsom je priľnavý podobne ako bežná náplasť. Na každú stranu rany sa prilepí obväz s radom zúbkov a potom sa zazipsuje ako zips na oblečení.“ Výskumníci z nemeckej Göttingenskej univerzitnej kliniky porovnali dve skupiny pacientov, ktorým bol operačne odstránený kožný nádor. Podkožné tkanivo zošili bežným spôsobom obom skupinám. Ale vrchné vrstvy kože spojili jednej skupine lekárskymi zipsmi, zatiaľ čo druhej klasickými stehmi. Po ranách so zipsmi zostali oveľa tenšie jazvy a v menšom počte prípadov sa vytvorila nepekná „rebríkovitá“ jazva.

 Mravce, ktoré si vyrábajú herbicíd

„Niektoré druhy mravcov, ktoré si ako potravu pestujú huby, vyrábajú si aj herbicíd na ničenie parazita,“ uvádza agentúra Bloomberg. Mravce Atta colombica nedokážu stráviť listy a organické zvyšky, ktoré prinášajú do mraveniska. Zozbieranú zahnívajúcu vegetáciu uskladňujú v komôrkach a pestujú na nej huby. Ale huby, ktoré mravce zbierajú, napáda istý druh mikroskopického parazita. Tento parazit môže zmenšiť alebo úplne zničiť mravčie zásoby potravy. Preto mravce pestujú na svojom tele druh baktérie, ktorý im pomáha chrániť huby. „Keď sa nevítaný [parazit] objaví, mravce sa oň otierajú, čím naň nanesú herbicíd,“ uvádza sa v správe.

Návštevnosť kostolov v Kanade ďalej klesá

„V Kanade víťazí sekularizmus,“ povedal kanadský spisovateľ Yann Martel v interview pre noviny Publishers Weekly. V jednej reportáži v The New York Times sa uvádza, že v Montreale „klesá návštevnosť tak prudko, že za posledné tri roky bolo najmenej 18 kostolov zavretých a opustených alebo prerobených na obytné domy či — ako sa stalo v jednom prípade — na pizzeriu“. Podľa Marguerity Van Dieovej, profesorky teológie na Kráľovskej univerzite v Kingstone v provincii Ontario, „na túto spoločnosť už náboženstvo nemá vplyv“.

Blesky nad Venezuelou pomáhajú ozónovej vrstve

Hoci 90 percent ozónového obalu Zeme vzniká vďaka ultrafialovému žiareniu Slnka, ďalších 10 percent vzniká pri bleskoch v búrkach. A nad močiarmi v Catatumbskom národnom parku v štáte Zulia vo Venezuele je búrok viac než dosť. V caracaských novinách The Daily Journal sa píše, že každoročne je nad deltou rieky Catatumbo „140 až 160 búrkových dní“. Panuje presvedčenie, že príčinou vzniku bleskov je metán, vedľajší produkt rozkladu rastlín a ďalšej hmoty z okolitých lagún a močiarov, spolu s nízko položenými oblakmi a zlým počasím. Ďalšou zaujímavosťou je to, že keď sa nad Catatumbom blýska, hrmenie pre veľkú vzdialenosť nepočuť. Tento „prírodný úkaz sa nevyskytuje nikde inde na svete,“ píše sa na webovej stránke s názvom Lost World Adventures (Výpravy do strateného sveta).

Najdrahšie mestá

Najdrahšími mestami sveta sú Tokio, Moskva a Osaka. Taký je záver štúdie, ktorú vypracovala organizácia Mercer Human Resource Consulting zameraná na využívanie ľudských zdrojov. Do prieskumu bolo zaradených 144 miest a porovnávali sa náklady na viac ako 200 výrobkov a služieb vrátane nákladov na bývanie, oblečenie, dopravu, spoločenské podujatia, nábytok a vybavenie domácnosti. Polovica z 20 najdrahších miest je v Ázii. K najdrahším mestám v Európe patria po Moskve Ženeva, Londýn a Zürich. New York je desiatym najdrahším mestom, zatiaľ čo medzi prvými sto mestami nie je ani jedno kanadské. Na prvom mieste spomedzi najlacnejších miest je Asunción v Paraguaji.

Miznúce jazyky

„Počet ‚živých‘ jazykov vo svete klesá dvakrát rýchlejšie než počet živočíšnych druhov na tejto planéte,“ uvádza sa v štúdii, ktorú citovali londýnske noviny The Independent. Jazykovedci odhadujú, že na celom svete sa hovorí 6809 jazykmi, pričom 90 percentami z nich sa dorozumieva menej ako 100 000 ľudí. Menej ako 50 ľudí hovorí 357 jazykmi a podľa dostupných informácií v prípade 46 jazykov žije len jeden človek, pre ktorého je niektorý z nich materčinou. Vplyvom kolonizácie zmizlo 52 zo 176 jazykov severoamerických kmeňov a 31 z 235 jazykov austrálskych domorodcov. Profesor Bill Sutherland z Východoanglickej univerzity povedal, že keby sa malo nebezpečenstvo vyhynutia jazykov vyjadriť tak ako ohrozenie zvierat, potom by väčšinu jazykov bolo možné zaradiť medzi „kriticky ohrozené“ alebo „ohrozené“. Profesor ďalej hovorí: „O ohrození vtákov a cicavcov sa vie, ale jazyky sú ohrozené oveľa viac.“

Príčina nádchy

Mnoho ľudí je presvedčených, že keď premrznú, dostanú nádchu. No „vedci sa viac ako sto rokov snažia zistiť opodstatnenosť tohto zakoreneného názoru a do výskumu investovali už nesmierne veľa času a energie,“ uvádza sa v The New York Times. „Napriek ich úsiliu názor, že medzi nádchou a počasím je súvislosť, pretrváva a je podnetom na ďalší výskum.“ Už Luis Pasteur sa v roku 1878 snažil zistiť, do akej miery má premrznutie vplyv na to, že človek dostane nádchu, a odvtedy výskumníci uskutočnili s týmto cieľom tisíce experimentov. Neprekvapuje, že doteraz s určitosťou nepoznajú odpoveď. Vo svete uznávaný odborník na nádchu Dr. Jack Gwaltney ml. sa nazdáva, že k nádche prispieva skôr vlhkosť než nízka teplota vzduchu. Základný problém spočíva v tom, že „nádcha nie je iba jedna choroba, ale komplex chorôb s podobnými príznakmi, a že všetky tieto choroby sú zo zatiaľ neznámych dôvodov opakovanou reakciou na počasie,“ píše sa v uvedených novinách.

Psychické ťažkosti na pracovisku

„Na pracoviskách prudko stúpa počet prípadov práceneschopnosti nie z telesných dôvodov, ale z duševných,“ píše sa v kanadských novinách the Globe and Mail. Do prieskumu zameraného na postupy firiem v súvislosti s práceneschopnosťou zamestnancov sa zapojilo viac ako 180 kanadských firiem. V prieskume „79 percent respondentov označilo zhoršený psychický stav za hlavnú príčinu krátkodobej práceneschopnosti a 73 percent uviedlo duševné choroby ako hlavnú príčinu dlhodobej práceneschopnosti“. Medzi príčinami zvýšenia stresu, úzkosti a depresie na pracovisku uviedli napríklad tieto: starší pracovníci ťažšie držia krok s ostatnými, pracovníci sú viac zaťažení a modernou technikou sú zamestnanci aj doma spojení s pracoviskom, čo vedie k vzniku „nekonečného pracovného dňa“. Podľa Dr. Richarda Earla z Kanadského inštitútu na výskum stresu so sídlom v Toronte môžu zamestnávatelia pomôcť „tak, že budú manažérov vzdelávať v tom, ako duševné choroby rozpoznať a ako sa k nim stavať, a aj tým, že budú zamestnancom zabezpečovať programy pomoci a iné služby“.