Pozorujeme svet

Robiť viac vecí naraz je nebezpečné

Snaha robiť viac vecí naraz „môže viesť k tomu, že budete menej efektívni a navyše hlúpejší,“ uvádza sa v novinách The Wall Street Journal. „Keď sa snažíte robiť dve alebo tri veci naraz alebo v rýchlom slede za sebou, môže vám to celkovo zabrať viac času, ako keby ste ich robili po jednej, a navyše vám to môže ubrať z mozgovej kapacity, ktorú máte na vykonanie jednotlivých úloh.“ Niektorými varovnými signálmi sú: strata krátkodobej pamäti (napríklad zabúdate, čo ste práve urobili alebo povedali), výpadky pozornosti, neschopnosť sústrediť sa, príznaky stresu (napríklad namáhavé dýchanie) a ťažkosti s komunikáciou s inými ľuďmi. Efektivita trpí najviac vtedy, keď si jednotlivé úlohy vyžadujú použitie rovnakých častí mozgu, napríklad keď telefonujete a zároveň počúvate, čo na vás kričí dieťa z vedľajšej izby. Robiť viac vecí naraz je nebezpečné najmä pri šoférovaní. Také činnosti, ako je jedenie alebo pitie, naťahovanie sa za niečím, sústredená komunikácia so spolucestujúcim alebo cez telefón, nanášanie mejkapu alebo obyčajné ladenie rádia či nastavovanie niečoho iného, vás môžu na okamih rozptýliť a výsledkom môže byť nehoda.

 Dojčaťom nikdy netraste!

Silné trasenie dojčaťom spôsobuje neprirodzené prudké pohyby krku, čo „môže viesť ku krvácaniu do hlavy a k zvýšenému tlaku na mozog, ktorý sa v dôsledku toho roztrhne,“ píše sa v novinách Toronto Star. Svaly dojčaťa ešte nie sú úplne vyvinuté a mozgové tkanivo je zvlášť citlivé, a preto „už niekoľko sekúnd trasenia môže na dojčati zanechať následky na celý život. Môže spôsobiť napríklad opuch a poškodenie mozgu, mozgovú obrnu, mentálnu retardáciu, zaostávanie vo vývine, slepotu, stratu sluchu, ochrnutie alebo smrť.“ Dr. James King, pediater z Detskej nemocnice vo východnom Ontáriu, skúmal dôsledky trasenia dojčaťom. Hovorí, že medzi verejnosťou treba robiť osvetu, lebo v mnohých prípadoch nie je poškodenie badateľné ihneď a u dieťaťa môže lekár mylne diagnostikovať chrípku alebo vírusové ochorenie. „Verejnosti treba nahlas a jasne povedať, že dojčaťom sa nikdy nesmie triasť,“ hovorí Dr. King. „Rodičia, ktorí majú prvé dieťa, to musia vedieť.“

Náboženstvo ich nezaujíma

„Nezdá sa, že by [Japonci] v zápase s dnešnými skľučujúcimi podmienkami hľadali vedenie v náboženstve,“ uvádza sa v novinách IHT Asahi Shimbun. Na otázku „Veríte v niečo alebo zaujíma vás náboženstvo či nejaká viera?“ odpovedalo kladne iba 13 percent mužov a žien. Ďalších 9 percent mužov a 10 percent žien povedalo, že sa o náboženstvo zaujímajú „trochu“. „Za povšimnutie stojí zvlášť to, že o náboženstvo sa zaujíma iba 6 percent žien vo veku 20–30 rokov,“ píše sa ďalej v novinách. Sedemdesiatsedem percent mužov a 76 percent žien z Japonska pri každoročnom prieskume povedalo, že o náboženstvo ani o žiadnu formu viery sa nezaujímajú. Oproti výsledkom podobného prieskumu z roku 1978 poklesol záujem Japoncov o náboženstvo takmer o polovicu. Istú mieru záujmu vyjadrovali spravidla starší respondenti, zvlášť ľudia nad 60 rokov.

Súvislosť depresie s inými chorobami

„Svetová zdravotnícka organizácia predpokladá, že do roku 2020 bude po ochorení srdca druhou najčastejšou príčinou invalidity na svete depresia,“ píše sa v časopise U.S.News & World Report. Stále viac odborníkov si uvedomuje, že tento vážny a rozšírený zdravotný problém nemá „výlučne charakter psychickej choroby“. Podľa vedúceho oddelenia klinickej neuroendokrinológie Národného inštitútu duševného zdravia Philipa Golda je „depresia skutočne jedinou systémovou chorobou, ktorá ovplyvňuje — a komplikuje — takmer všetky ostatné choroby“. Depresia môže byť dokonca príčinou takých chorôb, ako je ochorenie srdca či cukrovka. Napríklad z výskumu vyplýva, že srdce ľudí trpiacich depresiou „nedokáže tak pružne reagovať na aktuálne potreby organizmu, čo sa týka množstva krvi a kyslíka,“ uvádza sa v článku. Okrem toho, „mozog človeka, ktorý je v depresii, signalizuje vyššiu potrebu energie, čo môže byť impulzom na to, aby telo začalo vylučovať hormón kortizol, a výsledkom je zvýšená hladina cukru v krvi“. Depresia zjavne súvisí aj s osteoporózou a rakovinou. Prebiehajúce výskumy majú ukázať, či liečba depresie môže ovplyvniť výsledok liečby týchto ochorení.

Manželstvo a srdce

„Z výskumov vyplýva, že na základe kvality manželstva možno predpokladať, ako sa bude pacient zotavovať po operácii srdca,“ uvádza sa v londýnskych novinách The Daily Telegraph. Podľa Dr. Jamesa Coyna z Pensylvánskej univerzity v Spojených štátoch šťastné manželstvo dáva pacientovi dôvod bojovať a uzdraviť sa, ale „nešťastné manželstvo môže byť pre pacienta horšie ako žiadne“. Dr. Coyne a jeho tím zaznamenávali na videopásky hádky, ktoré mali manželia doma, a zistili, že u pacientov operovaných na srdce, ktorí nemali šťastné manželstvo, bola v porovnaní s pacientmi v šťastnom manželstve takmer dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že do štyroch rokov zomrú. Profesorka sociológie na Chicagskej univerzite Dr. Linda Waitová vyvodzuje, že dobré manželstvo možno zaradiť „do tej istej kategórie ako zdravé stravovanie, pohyb a zdržiavanie sa fajčenia“.

„Husľové stromy“ v ohrození

„Na husľové sláčiky vysokej kvality treba špeciálny druh dreva, ktoré je však stále vzácnejšie,“ píše sa v nemeckom vedeckom časopise natur & kosmos. Toto drevo sa získava z cezalpínie ježatej, známej tiež pod názvom fernambuko alebo pau brasil. Rastie v pobrežných lesoch Brazílie. Ale tieto lesy sa rýchlo zmenšujú, lebo ich ľudia klčujú, aby získali pôdu na poľnohospodárske účely. Stromy teraz rastú len na 4 percentách pôvodnej plochy a sú na zozname ohrozených druhov. Navyše na výrobu sláčikov sú vhodné iba stromy, ktoré majú viac ako 20 rokov, lebo iba tie majú žlté alebo červenohnedé jadrové drevo. Podľa majstra vo výrobe sláčikov Thomasa Gerbetha za toto drevo neexistuje porovnateľná náhrada, lebo „syntetické materiály ešte nedosahujú takú výnimočnú kvalitu,“ píše sa v článku. Výrobcovia sláčikov a hudobníci v súčasnosti volajú po ochrane svojho „husľového stromu“.

Dávna kliatba, ktorá nepominula

„V roku 2002 sa podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie zistilo na celom svete viac ako 700 000 nových prípadov malomocenstva,“ píše sa v španielskych novinách El País. Malomocenstvo je obávanou chorobou už od biblických čias. Novodobú formu tejto choroby dnes už možno liečiť. Dôkazom toho je skutočnosť, že za posledných 20 rokov sa z malomocenstva vyliečilo asi 12 miliónov ľudí. No i tak „nemôžeme tvrdiť, že malomocenstvo je už vecou minulosti,“ uvádza výskumníčka Jeanette Farrellová. Zdravotníkom sa túto chorobu nepodarilo vyhladiť a stále pribúdajú nové a nové prípady. Najviac je malomocenstvom postihnutá Brazília, India, Madagaskar, Mjanmarsko, Mozambik a Nepál. Vedci dúfajú, že nedávne rozšifrovanie ľudského genómu umožní objaviť vhodnú očkovaciu látku.

„Alarmujúci nepomer“ v Číne

„Podľa piateho sčítania ľudu v Číne je v súčasnosti pomer novorodencov [chlapcov k dievčatám] 116,9:100 v prospech chlapcov; na porovnanie: v roku 1990 to bolo 113,8:100,“ uvádza časopis China Today. „Oba tieto údaje vysoko prevyšujú medzinárodný štandard 105:100 a naznačujú, že už aj tak alarmujúci nepomer medzi mužmi a ženami v Číne sa stále zhoršuje.“ Predpokladá sa, že v budúcnosti si asi 50 miliónov Číňanov nebude môcť nájsť manželku, keď dosiahnu príslušný vek. V článku sa ďalej píše: „Vedúci Sociologického a demografického inštitútu provincie Guangdong Čeng Ci-čen sa vyjadril, že táto pretrvávajúca abnormalita v pomere mužov a žien bude mať negatívny vplyv na štruktúru čínskej populácie, na spoločnosť a morálku.“