Sevilla — vstupná brána do Ameriky

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V ŠPANIELSKU

V ROKU 1493 vyplávala zo španielskeho mesta Cádiz flotila minimálne 17 lodí. Na čele flotily bol Krištof Kolumbus, ktorý sa spolu s 1500 námorníkmi, dobrodruhmi, kňazmi a kolonizátormi práve vydal na svoju druhú objavnú plavbu. Cieľom jeho výpravy nebolo nič iné ako kolonizácia Ameriky.

Po tejto historickej ceste sa vstupnou bránou do Nového sveta stalo iné španielske mesto, Sevilla. O krátky čas kráľ udelil Seville výhradné práva obchodovať s kolóniami a Sevilla sa stala miestom, odkiaľ sa španielske galeóny vydávali na cestu a kde sa vracali s nákladom striebra pochádzajúceho z baní v Bolívii, Mexiku a Peru. V priebehu niekoľkých desaťročí sa mesto stalo jedným z najväčších a najprosperujúcejších miest v Európe. Miestnosti sevillských starobylých budov sú pamiatkou na tieto zašlé časy.

Vzhľadom na rýchlo sa rozvíjajúci obchod s Amerikou dal španielsky kráľ Filip II. postaviť pri rieke Guadalquivir pôsobivé kryté trhovisko, kde mohli bohatí kupci obchodovať. (Arcibiskup sa totiž sťažoval, že na tento účel využívali katedrálu.) O dve storočia sa z tejto budovy stal Archivo General de Indias a dnes sú v nej zbierky takmer všetkých záznamov z obdobia španielskej kolonizácie Nového sveta. *

Tento archív dodnes navštevujú hľadači pokladov. Snažia sa objaviť potopené galeóny, a tak študujú staré námorné záznamy. Historici však s väčším záujmom skúmajú niektoré originály listov Krištofa Kolumba.

Veterník a pomarančovníkové sady

Sevilla už raz, dlho pred objavením Ameriky, prežívala zlatý vek a do tohto skoršieho obdobia sa datuje niekoľko nádherných stavieb. Nad obrovským územím Španielska vládli niekoľko storočí Mauri, ktorí poväčšine pochádzali z Maroka. V 12. storočí  dynastia Almohádovcov urobila Sevillu hlavným mestom a v tomto období dala postaviť mešitu, ktorej minaret sa dodnes týči nad moderným mestom.

Keď boli Mauri zo Sevilly vytlačení, obyvatelia túto mestskú mešitu rozobrali, aby získali miesto na stavbu sevillskej katedrály, tretej najväčšej katedrály v Európe (obrázok č. 1). Ale elegantný minaret bol taký krásny, že ho bolo škoda zničiť, a tak sa stal zvonicou katedrály, ktorú okolo neho vybudovali. Proporčná vyváženosť veže, múry z ozdobných tehál a zložité vypracovanie okien pôsobivo kontrastujú s masívnosťou katedrály.

Asi pred 500 rokmi vrchnú časť veže poškodilo zemetrasenie, a tak musela byť veža zrenovovaná. Vtedy originálnu kupolu nahradil bronzový veterník, ktorý dal minaretu španielsky názov La Giralda (obrázok č. 2), a táto veža sa stala najznámejšou dominantou Sevilly. Návštevníkom, ktorí majú dostatok síl a sú ochotní vystúpiť až hore, Giralda ponúka veľkolepý výhľad na mesto.

Pri veži katedrály sa rozprestiera malé maurské nádvorie, Patio de los Naranjos, ktoré bolo časťou pôvodnej mešity. Toto nádvorie, na ktorom sú do radov vysadené pomarančovníky, sa stalo vzorom pre mnohé ďalšie andalúzske nádvoria. * Keďže pomarančovníky lemujú v Seville  aj mnohé ulice a námestia, vôňa ich kvetov sa na jar šíri po celom meste. Tieto stromy kedysi doviezli do Španielska Mauri. Pomarančovníkové sady doteraz obklopujú mesto a ľudia z ich ovocia radi robia marmeládu.

Pre sevillských kupcov bola vždy životne dôležitá rieka Guadalquivir, ktorá preteká mestom. Vďaka nej sa mesto stalo hlavným španielskym prístavom pre lode, ktoré obchodovali s Novým svetom. Tento vnútrozemský prístav využívajú lode až dodnes. Nábrežie v centre mesta je lemované záhradami. Pri rieke stojí ďalší pamätník maurskej minulosti Sevilly, La Torre del Oro, Zlatá veža (obrázok č. 3).

Názov veže pochádza z čias, keď ju zvonku pokrývali dozlata sfarbené obkladačky. Veža však nemala slúžiť na okrasu, ale hlavne na obranu. Kedysi bola z tejto Zlatej veže natiahnutá ťažká reťaz k rovnakej veži na protiľahlej strane rieky, a tak mohli obrancovia kontrolovať všetku riečnu dopravu. Preto práve tu lode prichádzajúce z Ameriky vykladali svoje zlato a striebro. V dnešných dňoch pri Zlatej veži namiesto galeón vykladajú svoj náklad výletné lode.

Záhrady, nádvoria a obkladačky

Mauri nestavali len mešity, ale aj paláce a skrášľovali ich tým, že okolo nich vysádzali záhrady. Preto sa Sevilla pýši jedným z najkrajších palácov s komplexom záhrad, aký môžete v Španielsku nájsť. Nazýva sa Reales Alcázares, Kráľovský palác (obrázok č. 4), a datuje sa do 12. storočia. Napriek tomu, že v 14. storočí prebehli vonkajšie úpravy paláca, jeho maurský štýl sa zachoval. Návštevníci dodnes obdivujú krásnu dekoráciu miestností a nádvorí s jemne vypracovanými oblúkmi, farebnými obkladačkami a ozdobnými omietkami.

Palác obklopuje nádherná záhrada plná fontán a paliem. Maurský vládca tu dal dokonca postaviť šestnásťkilometrový akvadukt, aby bola jeho záhrada dobre zavlažovaná. Palác s týmito záhradami je taký pôvabný, že španielska kráľovská rodina ho už 700 rokov používa ako jednu zo svojich oficiálnych rezidencií.

 Práve tak ako pomarančovníky poskytujú uliciam Sevilly svoj tieň a vôňu, domom v meste dodávajú svojský charakter farebné obkladačky. Tento štýl zaviedli v Španielsku opäť Mauri. Vnútro izieb zvyčajne ozdobovali obkladačkami s geometrickými vzormi. Ozdobné obkladačky každého druhu dnes skrášľujú domy, obchody i honosné sídla.

Pestrosť úzkym uličkám starej Sevilly nedodávajú len obkladačky. Biele steny skrášľuje záplava muškátov a ruží na balkónikoch či na oknách. Vďaka miernemu podnebiu kvety kvitnú takmer celý rok a dodávajú mestu jedinečnú čarovnú atmosféru plnú života, ktorú domáci nazývajú alegría.

Medzinárodné podujatia v Seville

V priebehu minulého storočia medzinárodné podujatia ešte upevnili spojenie Sevilly s Amerikou. V roku 1929 bolo pri príležitosti Medzinárodného španielskeho trhu postavené pôvabné Španielske námestie, Plaza de España (obrázok č. 5), ktoré je stále obľúbeným turistickým miestom. Na námestí sa nachádza obrovská polkruhovitá stavba, ktorej steny sú ukážkou umeleckej práce s obkladačkami a je na nich zastúpená každá španielska provincia.

V roku 1992, päť storočí po Kolumbovej prvej plavbe do Ameriky, bola Sevilla dejiskom svetovej výstavy Expo ’92. Téma výstavy znela „Vek objavov“ a v zhode s ňou tu bola vystavená kópia Kolumbovej vlajkovej lode v životnej veľkosti (obrázok č. 6). Keď návštevníci videli malé rozmery lode, mohli si uvedomiť, že táto hrdinská plavba bola nebezpečná. Súčasťou výstavy Expo bol aj zreštaurovaný kláštor La Cartuja (obrázok č. 7), kde je dnes múzeum umenia. V tomto kláštore sa Kolumbus pripravoval na jednu zo svojich zaoceánskych plavieb a tu bol aj istý čas pochovaný.

Nový sevillský olympijský štadión bude v roku 2003 miestom ďalšieho dôležitého podujatia — medzinárodného zjazdu Jehovových svedkov. Pri tejto príležitosti sa delegáti z Európy a Ameriky budú môcť ešte lepšie zoznámiť so Sevillou — vstupnou bránou do Ameriky.

[Poznámky pod čiarou]

[Prameň ilustrácie na strane 15]

Godo-Foto

[Prameň ilustrácie na strane 16]

Godo-Foto

[Prameň ilustrácie na strane 17]

Godo-Foto