Pôsobivé dni otvorených dverí

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V NEMECKU

„SUPER! Bolo to perfektné!“ „Ďakujeme za pohostinnosť a krásne expozície. Cítili sme sa veľmi príjemne.“ O čom sa to desiatky návštevníkov vyjadrovali s takým ocenením? O dňoch otvorených dverí, ktoré usporiadala kancelária odbočky Jehovových svedkov v Nemecku. Tri dni, od piatka 24. mája do nedele 26. mája 2002, boli budovy v Selterse-Taunuse otvorené pre návštevníkov, aby sa mohli pripojiť k viac ako 1000 dobrovoľným pracovníkom, ktorí si pripomínali 100. výročie zriadenia nemeckej kancelárie odbočky.

Zbory Jehovových svedkov v okolí kancelárie odbočky sa horlivo zúčastnili na zvláštnej kampani. V rámci nej dva týždne pred touto dôležitou udalosťou rozdali vyše 100 000 pozvánok ľuďom na ulici alebo doma. Táto kampaň bola podporená rozhlasom, ako aj reklamou a rozsiahlymi článkami v novinách. Osobne boli pozvaní dodávatelia a úradníci. Pozvanie prijalo vyše 7000 ľudí — značná časť z nich boli nesvedkovia.

Návštevníci si pozreli tlačiareň, knihársku halu, expedičné oddelenie, dielne a práčovňu, ako aj niektoré časti administratívnej budovy. Výstavky informovali ľudí o pevnom postoji, s akým sa Jehovovi svedkovia v Nemecku pridŕžali biblických zásad v čase nacizmu a za komunistického režimu. A výstavka Biblií, ktorá obsahovala viac ako 700 exponátov, zameriavala pozornosť na používanie Božieho mena Jehova. Nie je možné zopakovať všetky tie uznanlivé vyjadrenia návštevníkov, ale na ukážku uvádzame aspoň niekoľko výrokov.

„Všetci sú tu veľmi priateľskí. Vládne tu čistota a poriadok. Všetko spolu harmonizuje — ľudia, ktorí tu žijú, i všetko okolo. Dúfame, že si budeme môcť odniesť aspoň niečo z vašej priateľskosti.“ — Staršia manželská dvojica.

„Ďakujeme za dobré jedlo a za to, ako láskavo a priateľsky ste sa o nás starali. Skutočne sme si to užili a radi by sme prišli opäť. Ľudia sú tu veľmi, veľmi milí!“ — Zápis v knihe návštev od skupiny z jednej sklárskej školy.

„Veľmi Vám ďakujeme za vrúcne prijatie. Bola to pre nás veľmi zaujímavá návšteva. Chceme vyjadriť uznanie ľuďom zodpovedným za práčovňu a chemickú čistiareň. Ešte nikdy sme nevideli prevádzku, ktorá by bola taká čistá a v ktorej by bol taký poriadok.“ — E-mail od zástupcu firmy, ktorá dodáva pracie prostriedky a zariadenia do práčovní.

Eva, ktorá sprevádzala návštevníkov, povedala: „V každej skupine, ktorú som sprevádzala, bol niekto, kto pri prehliadke izieb povedal: ‚Chvíľu počkajte, skočíme si po kufre. Sťahujeme sa sem!‘“

Keď si istá žena na elektrickom invalidnom vozíku prezerala plán odbočky, jedna dobrovoľná pracovníčka sa jej opýtala, či jej netreba nejako pomôcť. „Ani nie,“ odpovedala žena. Povedala, že je v areáli päť hodín a už nedokáže sedieť rovno.  Zvyčajne je pripútaná na lôžko a teraz už má veľké bolesti. Ale na vysvetlenie povedala: „Ležať môžem doma, ale deň otvorených dverí je len raz!“ A dodala: „Všetko je také zaujímavé, že si nič nesmiem nechať ujsť!“

Malý Georg, ktorý má asi päť rokov, dostal otázku, čo sa mu páčilo najviac. Bol nadšený rotačnými strojmi, a tak odpovedal: „Kotúče papiera! Na jednom konci ich tam dali a na druhom konci už vychádzali noviny! To bolo super!“

Jedna svedkyňa zažila príjemné prekvapenie. Jej manžel, ktorý nie je svedkom a dovtedy navštívil iba jedno kresťanské zhromaždenie, súhlasil, že pôjde s ňou na deň otvorených dverí v sobotu. V nedeľu, keď jeho manželka prišla domov zo zhromaždenia, bol celý vyparádený a prichystaný na odchod. „Čo sa deje?“ spýtala sa jeho manželka. „Včera som si nestihol pozrieť všetko,“ odpovedal. „Takže len čo budeš hotová, ideme do Seltersu. Chcem si to prezrieť lepšie.“

 Pri výstavke Biblií sa jedna staršia, dobre oblečená pani nesmelo spýtala, či by si mohla odniekiaľ zatelefonovať, lebo musí s niekým súrne hovoriť. Ako sa ukázalo, jej manžel bol knihár a špecializoval sa na reštaurovanie starých kníh. Pravidelne sa stretávali s ďalšími milovníkmi kníh a jedným z nich bol protestantský pastor, vášnivý zberateľ Biblií. Práve jemu táto pani tak zúfalo chcela zatelefonovať. Nebol doma, a tak mu na záznamníku nechala odkaz: „Ak môžeš, určite sem ešte dnes príď. Niečo také si ešte nevidel, som si istá. Musíš to vidieť!“

Jedni manželia s dieťaťom prišli z neďalekého Limburgu. O Jehovových svedkoch nikdy predtým nepočuli, až kým ich svedkovia nenavštívili a nedali im pozvánku. Povedali si, že sa pôjdu pozrieť na ten veľký komplex v Selterse. Marlon a Leila, dobrovoľní pracovníci nemeckej odbočky, sa im venovali a vysvetlili im viac o Jehovových svedkoch a o živote v kancelárii odbočky. Na rodinu to tak zapôsobilo, že rodičia požiadali, aby ich niekto navštívil a viedol s nimi pravidelné domáce biblické štúdium.

„Bolo to veľmi pekné a zábavné. Videla som iba tlačiareň, ale veľmi sa mi tam páčilo. Ste naozaj úžasní, priateľskí ľudia, a to sa mi páči.“ — 12-ročná Stefanie, zápis v knihe návštev.

Jedna žena z neďalekej dediny povedala: „Musím vám niečo povedať. Som moslimka, ale vždy som chcela vidieť, ako to tu vyzerá. Ste veľmi príjemní a uvoľnení. Dávate nám [cudzincom] pocit, že sme v Nemecku vítaní. Zaujímate sa o ľudí a to je skvelé! Zajtra prídem opäť aj s manželom.“ Do knihy návštev napísala: „Bolo to nádherné. Cítim sa ako v raji.“

Vodič jedného z autobusov, ktoré zabezpečovali kyvadlovú dopravu medzi parkoviskami a vstupnými bránami, počul, ako jeden cestujúci hovorí druhému: „Tá ich prívetivosť! Predstavte si, že som vôbec nevedel, čo sa tu vyrába. Až teraz mám poňatie, čo tu tí ľudia robia. Pozrite sa, ako sa správajú. To musí nejako súvisieť s ich náboženskou výchovou a vzdelávaním.“

Dve hodiny po skončení prehliadok istý muž chodil sem a tam po dvore pred administratívnou budovou. Bol zamyslený, podchvíľou sa pozeral smerom k budove a pritom potriasal hlavou. Potom pristúpil k jednému pracovníkovi odbočky a povedal: „Vidno, že všetko robíte z lásky. Nie som Jehovov svedok, ale želám vám Jehovovo požehnanie.“

A jedna svedkyňa napísala: „Tento krátky list Vám píšem preto, lebo Vám chcem vyjadriť svoje vrúcne poďakovanie. Vôbec ste nešetrili námahou, aby ste urobili z týchto dní otvorených dverí čo najpríjemnejší zážitok... Bol to vlastne určitý náznak času, keď všetci ľudia budú žiť spolu v jednote!... Tieto dni otvorených dverí rozhodne prispeli na slávu nášho Boha, Jehovu.“ — Sandra.

[Obrázok na strane 23]

Kyvadlová doprava pre starších, telesne postihnutých alebo unavených návštevníkov

[Obrázok na strane 23]

Ukážka kazateľských metód používaných v minulosti

[Obrázok na strane 23]

Vitajte na našich dňoch otvorených dverí

[Obrázok na strane 24]

Dobrovoľná pracovníčka vysvetľuje jednoduchými výrazmi technológiu výroby

[Obrázok na strane 24]

Výstavka Biblií