Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Uväznený v zlatej slze

Uväznený v zlatej slze

Uväznený v zlatej slze

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V DOMINIKÁNSKEJ REPUBLIKE

MRAVEC uteká po kmeni stromu a netuší, že mu hrozí nebezpečenstvo. Zrazu mu v živici stromu podobnej medu uviazne jedna nôžka, potom ďalšia, až v nej mravec uviazne celkom. Padá ďalšia zlatá kvapka a mravca celkom pohlcuje. Únik už nie je možný. Nakoniec lepkavá hmota aj s mravcom padá na zem. Dážď zmýva uväzneného mravca do rieky, kde je pochovaný v nánose blata. O tisícročia je mravec objavený, dokonale zachovaný v zlatej slze. Živica stvrdla na jantár — pre ľudí jeden z najcennejších pokladov.

Čo všetko vieme o jantári? Môže nám jantár a hmyz, ktorému sa jantár stal hrobom, prezradiť niečo o dávnej minulosti? Môže to byť kľúč k oživeniu dávno vyhynutých foriem života?

Zlato zo severu

Ľudí celé tisícročia fascinoval záhadný pôvod jantáru a jeho hrejivá zlatistá krása. Okrem toho sa zdalo, že jantár má úžasnú moc! Okolo roku 600 pred n. l. grécky vedec Táles spozoroval, že jantár má schopnosť priťahovať perie alebo malé steblá slamy, keď sa oň trie tkanina. Táto „úžasná moc“ je statická elektrina. V niektorých jazykoch je slovo „elektrina“ odvodené od gréckeho slova, ktoré znamená jantár — elektrón. Až o vyše dvetisíc rokov anglický lekár William Gilbert odhalil, že aj iné látky môžu vytvárať statickú elektrinu.

Niekedy v rokoch 54 až 60 n. l. rímsky cisár Nero poslal istého armádneho dôstojníka, aby našiel zdroj tejto vzácnej substancie. Dôstojník ho pri svojej ceste na sever objavil — na pobreží Baltského mora — a vrátil sa so stovkami kilogramov jantáru. V Ríme si jantár cenili pre jeho krásu a tiež preto, že sa mu pripisovala schopnosť ochrániť pred nešťastím tých, ktorí ho nosia. Jantár sa používal aj ako prísada do pleťových krémov a v medicíne. Rímsky historik Plínius uvádza, že jantár bol taký obľúbený, že vyrezávaná jantárová soška sa cenila viac ako zdravý otrok!

Najranejšie civilizácie severnej Európy vymieňali jantár, niekedy označovaný aj ako zlato zo severu, za železo, meď a iný tovar z juhu. V stredoveku bol v Európe výmenný obchod s jantárom a jeho spracúvanie pod prísnou kontrolou teutónskych rytierov, ktorí sa krátko predtým vrátili z križiackych výprav. Neoprávnené zhromažďovanie jantáru sa trestalo smrťou.

Medzitým objavili jantár aj Tainovia na karibskom ostrove Quisqueya, teraz Dominikánska republika a Haiti. Keď Kolumbus v roku 1492 prvýkrát prišiel na ostrov Quisqueya, obdaroval mladého náčelníka ostrova náhrdelníkom z ligotavých jantárových koráľov. Hovorí sa, že Kolumbus bol prekvapený, keď za to dostal pár topánok ozdobených takisto jantárovými koráľmi!

Čo je jantár?

Jantár z Dominikánskej republiky je stvrdnutá živica jedného vyhynutého druhu širokolistého tropického stromu. V Karibskej oblasti, ako aj v Strednej a Južnej Amerike stále rastú určité príbuzné druhy, ktoré miestni ľudia poznajú pod názvom algarroba. No druh, ktorý je starodávnemu dominikánskemu „jantárovému stromu“ najbližší, možno nájsť iba vo východnej Afrike. Jantár z baltskej oblasti v Európe pochádza z ihličnatých stromov.

Ako jantár vzniká? Najprv je nejakým spôsobom porušená kôra stromu — zlomí sa konár, zatne sa do kmeňa alebo strom napadnú drevokazné chrobáky. Lepkavá živica potom presiakne na povrch a uzavrie poranené miesto. Hmyz alebo iné malé tvory, ktoré nešťastne uviaznu v živici, sú ňou nakoniec celkom zaplavené. Na rozdiel od miazgy stromu, ktorá sa skladá z vody a živín, živica obsahuje také zložky, ako sú terpény, alkoholy a estery. Zdá sa, že tieto chemické látky pôsobia ako vysušovadlá a antibiotiká. Zakonzervujú akýkoľvek hmyz či rastliny, ktoré sú v nich uzavreté. Ak sú v okolitom prostredí správne podmienky, živica pomaly stvrdne na jantár, pričom zachová svoj obsah nedotknutý na celé tisícročia. Jantár je teda fosílnou živicou dávnych stromov.

Hľadanie strateného pokladu

Hoci jantár sa nachádza na celej zemeguli, existuje iba asi 20 oblastí, kde sa jantár nachádza v dostatočnom množstve na výnosnú ťažbu. V súčasnosti sa väčšina jantáru ťaží v baltskej oblasti vo východnej Európe, v Dominikánskej republike a v určitých oblastiach Mexika.

Ťažba jantáru je namáhavá práca. Mnoho vedcov je presvedčených, že na to, aby sa zo živice stal jantár, musí byť živica pod zemou, obyčajne vo vlhkej hlinitej pôde alebo v piesočnatej usadenine. Množstvo baní v Dominikánskej republike sa nachádza vo vysoko položenom drsnom teréne, pokrytom bujnými subtropickými lesmi. Do týchto baní sa dá dostať po strmých horských chodníkoch len pešo alebo na osloch.

Niektoré bane tvoria široké, hlboké šachty. Ale iné tvoria úzke tunely, dlhé do 200 metrov. Keďže strojové zariadenia a výbušniny by mohli jantár porušiť, baníci musia prácne odstraňovať tvrdý pieskovec a ťažkú hlinu ručne, pričom používajú sekáče, čakany a lopaty. Jediným zdrojom svetla, ktoré baníci majú, je často iba sviečka.

Z drsnej skaly leštený drahokam

Keď baník získa zo skaly jantár, vynesie ho na jasné slnečné svetlo, poumýva ho a na jednom konci odstráni skalnatú kôru. Potom odhalený povrch navlhčí olejom, čo mu umožní nazrieť do jantáru. Pátra po jeho obsahu — jantár totiž môže obsahovať fosilizované stavovce, hmyz alebo iný organický materiál. Hmyz možno vidieť v jednom zo sto vyťažených exemplárov jantáru z Dominikánskej republiky. Naproti tomu v baltskom jantári sa hmyz objavuje iba v jednom z tisíc kusov. Čiastočne je to tak preto, že baltský jantár je obyčajne nepriehľadný, zatiaľ čo viac ako 90 percent jantáru z Dominikánskej republiky tvorí priehľadný jantár.

Jantár sa starostlivo triedi podľa veľkosti, tvaru, farby a obsahu. Každý týždeň sa vydolujú tisíce exemplárov jantáru a vo väčšine prípadov sú malé. Ale nie všetky. Jeden exemplár jantáru z Dominikánskej republiky váži okolo 8 kilogramov! Malé kúsky bez organického obsahu sa používajú na výrobu šperkov, zatiaľ čo najcennejšie exempláre sú vyhradené pre súkromných zberateľov alebo pre múzeá.

Najbežnejší je jantár s teplými odtieňmi žltej a zlatej farby. V Dominikánskej republike sa každý mesiac vyťaží aj niekoľko kúskov modrého jantáru, ale je ho málo. Zelený jantár sa nájde ešte zriedkavejšie. Predpokladá sa, že rozdielnosť farieb závisí od rozdielnosti chemického zloženia živice a od minerálnych látok v okolitej pôde.

Predstava dávneho lesa

Vďaka svojim jedinečným vlastnostiam jantár a jeho „zajatci“ pretrvali dlhšie ako bujný tropický ekosystém, z ktorého pochádzajú. Organický materiál vo väčšine fosílií skamenel — jeho pôvodné zloženie nahradili minerálne látky. Naproti tomu jantár je sám osebe organický, rovnako ako akékoľvek živočíchy či rastliny, ktoré môže obsahovať. Ak je priehľadný, tieto starodávne poklady je možné skúmať a fotografovať, a to trojrozmerne, bez toho, aby sa poškodili. Jantár bol označený ako zlaté okno do minulosti, pretože obsahuje záznam nielen o hmyze a malých stavovcoch, ale aj o rastlinách a klíme dávno zaniknutého ekosystému.

Ktorý obsah jantáru je najcennejší? Do veľkej miery to závisí od pohľadu zberateľa. Medzi najviac cenené patria škorpióny, jašterice a žaby — medzi milovníkmi jantáru známe ako tri skvosty. Keďže sú väčšie a silnejšie ako mnohé druhy hmyzu, väčšina mohla ľahko uniknúť z pasce živice. Tie, ktoré v nej uviazli, boli obyčajne veľmi malé alebo boli možno oslabené chorobou, či zranené dravcami. Nakoľko zriedkavé sú takéto nálezy? Sú veľmi zriedkavé! Jeden zberateľ odhaduje, že doteraz bolo nájdených iba 30 až 40 škorpiónov, 10 až 20 jašteríc a 8 alebo 9 žiab. Tie, ktoré sa nájdu, sú teda skutočne vzácne. Jeden exemplár jantáru objavený v Dominikánskej republike v roku 1997, ktorý obsahoval malú žabku, bol ohodnotený na viac ako 50 000 amerických dolárov.

Niektorých vedcov ešte viac fascinuje iný druh obsahu. Keďže hmyz často uviazol náhle, mnoho kusov jantáru obsahuje „momentky“ dávnej histórie. Je možné vidieť napríklad dravca a jeho obeť, teda známky toho, ako sa určitý hmyz správal. Niektoré vzorky obsahujú vajíčka, vyliahnuté larvy, pavúčie zámotky s embryami alebo novovyliahnuté pavúky, čo vedcom umožňuje skúmať vývinové štádiá hmyzu. Jeden exemplár jantáru, ktorý sa nachádza v múzeu v Stuttgarte v Nemecku, obsahuje kolóniu asi 2000 mravcov z dávnej minulosti.

Podobne možno vďaka obsahu jantáru zozbierať informácie aj o flóre dávneho lesa. Kvety, huby, mach, lístie a semená zachované v jantári umožňujú identifikovať mnoho starodávnych rastlín a stromov. Navyše, hoci sa doteraz nenašlo nijaké lístie ani halúzky figovníkov, vedci sú si celkom istí, že figovníky tam rástli tiež. Prečo? Lebo v jantári bolo objavených niekoľko druhov ôs — a to takých, o ktorých je známe, že žijú iba vo figách. Preto je rozumné domnievať sa, že v týchto lesoch rástli aj figovníky.

Oživenie minulosti?

Pred niekoľkými rokmi bol jeden populárny film založený na predstave, že dinosaury možno reprodukovať z DNA dinosaurej krvi, ktorá sa našla v moskytoch uväznených v jantári. Mnohí vedci pochybujú, že by to bolo skutočne možné. Každý živý tvor má svoju vlastnú DNA, ktorá obsahuje zakódované pokyny rozhodujúce o dedičných vlastnostiach. No hoci sa vďaka vedeckým experimentom podarilo získať malé fragmenty DNA z niektorých rastlín a hmyzu, ktoré sa našli v jantári, tieto experimenty ani zďaleka nie sú reprodukciou vyhynutých tvorov.

Takáto získaná DNA je nielen poškodená, ale aj neúplná. Podľa jedného odhadu fragmenty, ktoré možno získať, predstavujú možno menej ako jednu milióntinu všetkých informácií genetického kódu organizmu. Úloha úplnej rekonštrukcie takého kódu bola prirovnaná k tomu, akoby sa z jednej neusporiadanej, neúplnej vety mala urobiť rekonštrukcia knihy, ktorá má tisíce strán. *

V každom prípade myšlienka klonovania dinosaurov znovu podnietila záujem o jantár, a tak sa teraz výstavy jantáru konajú v múzeách po celej zemi. Vo Svetovom múzeu jantáru v Santo Domingu v Dominikánskej republike sa návštevníci môžu tešiť z expozícií s interaktívnymi prístrojmi a môžu skúmať jantár pod silnými mikroskopmi. V múzeu je aj dielňa, kde zruční remeselníci menia neopracovaný jantár na krásne drahokamy a na klenoty odhaľujúce fosílie.

Jantár fascinuje ľudstvo už mnoho storočí. Aj dnes sa cení pre svoju hrejivú záhadnú krásu. A poskytuje nám tiež cenný pohľad do minulosti.

[Poznámka pod čiarou]

^ 28. ods. Viac informácií o genetike pozri v Prebuďte sa! z 22. marca 1995, strany 3–10.

[Obrázky na strane 17]

V jantári bol nájdený uviaznutý rozličný hmyz, ako aj žaby

[Obrázky na strane 18]

Malé kúsky jantáru sa menia na leštené drahokamy

[Pramene ilustrácií na strane 17]

Hmyz v jantári na stranách 2, 16 a 17 a šperky na strane 18: Cortesía Museo Mundo de Ambar, Santo Domingo RD – Foto: Gianfranco Lanzetti; žaba na strane 17: Cortesía Museo Mundo de Ambar, Santo Domingo RD e Nelson Fulgencio – Foto: Gianfranco Lanzetti