Mohlo by opäť dôjsť k holokaustu?

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! VO ŠVÉDSKU

V DŇOCH 26. až 28. januára 2000 sa hlavy štátov a zástupcovia vlád zo 48 krajín celého sveta zišli v hlavnom meste Švédska na Štokholmskom medzinárodnom fóre o holokauste. Niektoré vyhlásenia, ktoré odzneli spoza rečníckeho pultu, odhalili strach, ktorý svetoví vodcovia majú z návratu nacizmu. Bývalý izraelský premiér Ehud Barak povedal: „Táto konferencia vysiela posolstvo celému svetu: už nikdy na žiadnom mieste na zemi netolerovať režim zla, vraždenia a diskriminácie ľudí na základe náboženstva, rasy alebo farby pleti.“

Nielen v záujme Židov

Veľa ľudí na celom svete spája termín „holokaust“ len so Židmi. Ale aj iní ľudia sa stali jeho obeťami. Na obrade, ktorý sa konal počas tohto fóra v štokholmskej Veľkej synagóge ako pripomienka holokaustu Židov a ktorý sledovala široká verejnosť, švédsky premiér navrhol záväzné sprístupnenie archívov na celom svete, aby sa verejnosť dozvedela o holokauste viac. „Poučme sa,“ povedal, „o genocíde Rómov, o hromadnom zabíjaní postihnutých ľudí, o prenasledovaní a vraždení homosexuálov, disidentov a Jehovových svedkov.“

Švédska vláda vydala knihu o holokauste s názvom Tell Ye Your Children (Povedzte svojim deťom), ktorú bezplatne rozširuje v celej krajine do všetkých domácností s deťmi. V tejto publikácii sa poznamenáva, že Jehovovi svedkovia „odmietali prisahať vernosť Hitlerovi a nacistickému Nemecku. Takýto odpor je výnimočný, lebo prostým podpísaním dokumentu, v ktorom by vyhlásili svoju vernosť vláde, by sa ich prenasledovanie  bolo skončilo — no málo si ich zvolilo túto možnosť.“

Holokaust a Jehovovi svedkovia

V roku 1933 žilo v Nemecku asi 25 000 Jehovových svedkov. Tisícky z nich boli medzi prvými ľuďmi, ktorí boli uvrhnutí do nacistických táborov a väzení. Vyhlasovali, že sú ako kresťania neutrálni vo všetkých druhoch politických i vojenských aktivít. Nezdravili „Heil Hitler!“ Odmietali prijať nacistickú rasistickú ideológiu a podieľať sa na Hitlerovej vojenskej mašinérii. Asi 2000 svedkov zomrelo, z nich viac ako 250 bolo popravených.

Uväznení svedkovia navyše pomáhali vytrvať spoluväzňom vrátane Židov i ďalších. Robili to tak, že im vštepovali biblickú nádej a delili sa s chorými a slabými o čokoľvek, čo mali, často aj o posledný kúsok chleba. V počiatočných rokoch nacistického prenasledovania prepašovali informácie o existencii koncentračných táborov a o tom, čo sa v nich dialo. Odvtedy vo svojich časopisoch Strážna veža a Prebuďte sa!, ktoré rozširovali na celom svete, publikovali mnoho článkov zaoberajúcich sa ukrutnosťou nacistov i životné príbehy prežijúcich.

U delegátov na Štokholmskom medzinárodnom fóre o holokauste bol zrejmý strach zo znovuzrodenia nacizmu. Profesor Jehuda Bauer, riaditeľ Medzinárodného centra štúdií holokaustu pri Inštitúte súčasného židovstva, to vyjadril takto: „Keďže sa to už raz stalo, môže sa to stať znova, možno nie v tej istej podobe, možno nie tým istým ľuďom ani zo strany tých istých ľudí, ale môže sa to stať komukoľvek zo strany kohokoľvek. Vtedy to bolo bez precedensu, ale teraz tu precedens je.“

[Obrázok na strane 12]

V táboroch identifikoval Jehovových svedkov fialový trojuholník

[Obrázky na stranách 12, 13]

1. Julius Engelhardt, Jehovov svedok, ktorého nacisti popravili v Brandenburgu 14. augusta 1944

2. Traja Jehovovi svedkovia na ceste domov po oslobodení zo Sachsenhausenu v roku 1945

3. Elsa Abtová, svedkyňa, ktorá bola odlúčená od svojej malej dcérky a väznená takmer tri roky

[Prameň ilustrácie]

Nordrhein-Westfälisches Hauptstaatsarchiv, Düsseldorf

[Obrázky na strane 13]

Prežijúci svedkovia rozprávajú svoje príbehy v týchto videoprogramoch