Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Pozorujeme svet

Pozorujeme svet

Pozorujeme svet

Batoľatá a televízia

Americká pediatrická akadémia odporúča, aby deti do dvoch rokov nepozerali televíziu, oznamujú noviny The Toronto Star. Výskum vývoja detského mozgu ukázal, že dojčatá a batoľatá potrebujú priamy kontakt s rodičmi a inými opatrovníkmi. Pozeranie televízie „zasahuje do vzájomného pôsobenia, ktoré im pomáha rozvíjať si sociálne, emocionálne a poznávacie schopnosti“. Nie všetci odborníci s tým však súhlasia. Kanadská pediatrická spoločnosť napríklad hovorí, že pozeranie kvalitných programov pod dohľadom rodičov najviac 30 minút denne poskytuje dieťaťu „príležitosť na to, aby ho rodič poučoval“. Obe organizácie sa však zhodli na tom, že malé deti by nemali mať televízor ani počítač vo svojej izbe a že televízia by sa nemala používať ako opatrovníčka. Keďže pozeranie televízie môže ovplyvňovať zdravie mladých ľudí, odporúča sa, aby „boli deti povzbudzované hrať sa vonku, čítať knihy, hrať sa so stavebnicami alebo hrať rôzne iné hry“.

Frustrácia v práci

Prečo sa niektorí ľudia v práci rozčuľujú alebo sa dokonca stávajú násilníckymi? Podľa torontského psychológa Sama Klarreicha dôvodom nemusí byť iba stres, ale aj slabá odolnosť voči frustrácii. Domnieva sa, že tento stav sa rozvinul u niektorých zamestnancov, ktorí cítia, že sa od nich „vyžaduje, aby do práce vložili celú svoju dušu, a potom zistia, že odmena nie je úmerná ich výkonu,“ oznamujú noviny Globe and Mail. Klarreich tvrdí, že dlhodobý hnev „je veľmi nezdravá emócia“, ktorá môže viesť k mŕtvici alebo k srdcovému infarktu. Povzbudzuje zamestnancov, aby sa naučili prijímať frustráciu a aby si so svojimi zamestnávateľmi sadli a pokojne prediskutovali, koľko práce môžu realisticky vykonať. Na druhej strane Klarreich radí zamestnávateľom, aby boli všímaví voči svojim zamestnancom, u ktorých sa zdá, že sa vyčerpávajú, a aby im poskytli osobitnú pomoc, odľahčili ich bremeno alebo im navrhli, aby si vzali deň voľna.

Spievanie povznáša srdce

Vedci zistili, že pri speve sa vám v mozgu uvoľňujú chemické látky, ktoré vyvolávajú pocit uvoľnenia a šťastia, oznamujú nemecké noviny Stuttgarter Nachrichten. Výskumníci hovoria, že pri spievaní sa v mozgu dávajú do pohybu „molekuly citu“. Teda „spievanie pravdepodobne nielen vyjadruje emócie, ale ich aj vytvára,“ uvádza sa v správe. Učitelia hudby hovoria, že mnohí ľudia si dnes myslia, že spev je „staromódny“ alebo že ich hlas nie je veľmi pekný, a preto prenechávajú spev a hudbu iba médiám. Tento výskum však ukázal, že ľudia majú úžitok z toho, keď spievajú sami.

Krádeže úrody

Vo viacerých nemeckých štátoch sa poľnohospodári sťažujú na to, že vzrastá počet krádeží úrody, oznamujú noviny Siegener Zeitung. Zlodeji si berú plné vedrá uhoriek a do malých dodávok naložia hromadu šparglí. V jednom prípade ukradli 7000 priesad jahôd. Hoci niektorí kradnú potraviny, pretože sa zhoršuje ich finančná situácia, pre ďalších, ako sa zdá, je krádež len hobby. Poľnohospodári oznamujú, že blízko drancovaných polí videli „autá všetkých typov“. Polia sú často ďaleko od bydliska svojich majiteľov a na týchto poliach dochádza k ešte trúfalejším krádežiam. Jeden konzultant navrhol, aby poľnohospodári pokryli úrodu hnojom, aby tak zlodejov odradili.

Spoločensky aktívni ľudia môžu žiť dlhšie

Podľa novej štúdie Harvardovej univerzity starší ľudia, ktorí sa zapájajú do spoločenských aktivít, ako je navštevovanie kostola, reštaurácií, športových podujatí a kina, žijú v priemere o dva a pol roka dlhšie ako menej spoločenskí ľudia. Dlho sa predpokladalo, že je to fyzická stránka takých podujatí, čo ľuďom pomáha, hovorí Thomas Glass z Harvardovej univerzity, ktorý štúdiu viedol. Dodáva však, že táto štúdia poskytuje „možno najsilnejší nepriamy dôkaz, aký sme doteraz získali, že zmysluplný cieľ v neskorších rokoch prispieva k dlhšiemu životu“. Glass uviedol, že zvýšená aktivita, bez ohľadu na druh činnosti, takmer v každom prípade predĺžila život.

Najstaršie vraky na svete

Oceánografovia objavili vraky dvoch fenických plavidiel pochádzajúcich z obdobia asi okolo roku 750 pred n. l., oznamuje francúzsky časopis Sciences et avenir. Lode dlhé 15 a 18 metrov ležia na dne pri izraelskom pobreží v hĺbke asi 500 metrov a sú to najstaršie lode, aké sa kedy našli na otvorenom mori. Lode sa vydali na cestu z prístavu v Týre a prevážali kameninové amfory na víno a smerovali možno do Egypta alebo do severoafrického mesta Kartágo. Noviny International Herald Tribune citovali vyjadrenie objaviteľa týchto lodí Roberta Ballarda: „Zdá sa, že obrovské hĺbky oceánu, kde nepresvieti slnko a kde je veľký tlak, uchovávajú z histórie oveľa viac, ako si myslíme.“ Výskumníci povedali, že tento objav „by mohol pomôcť otvoriť úplne novú kapitolu vo výskume tejto starovekej prímorskej kultúry“.

Najlepšia na oddych

V rámci nedávnej štúdie bolo 1000 ľudí z 30 krajín požiadaných, aby sa vyjadrili, akú činnosť uprednostňujú, aby minimalizovali alebo odbúrali stres. Podľa spravodajskej agentúry Reuters z celosvetového hľadiska 56 percent týchto ľudí povedalo, že na prvom mieste je u nich hudba. V Severnej Amerike dalo hudbu na prvé miesto 64 percent opýtaných v porovnaní so 46 percentami v rozvinutých krajinách Ázie. V celkovom poradí sa na druhé miesto dostalo pozeranie televízie a potom nasledoval kúpeľ alebo sprcha. „Ak vezmete do úvahy cenu hudby a jej dostupnosť prostredníctvom rozhlasu, televízie, súkromných CD-prehrávačov, internetu a mnohých ďalších nových kanálov,“ hovorí Tom Miller, riaditeľ tejto štúdie spoločnosti Roper Starch Worldwide, „neprekvapuje, že viac ako polovica sveta počúva hudbu, aby si oddýchla.“

Chudoba — celosvetový problém

Prezident Svetovej banky James D. Wolfensohn nedávno vyjadril znepokojenie nad pretrvávajúcou existenciou chudoby vo svete. Wolfensohn poznamenal, že tretina zo šiestich miliárd obyvateľstva zeme stále žije v krajnej chudobe, uvádzajú mexické noviny La Jornada. Dodal, že polovica ľudstva žije z menej ako dvoch dolárov na deň a miliarda z menej ako jedného dolára. Hoci je Wolfensohn pyšný na pokrok, ktorý Svetová banka v boji proti chudobe dosiahla, poskytol údaje, ktoré ukazujú, že tento problém je rozšírený a ani zďaleka nie je prekonaný. Povedal: „Musíme si uvedomiť, že chudoba je celosvetový problém.“

Ak máte podozrenie, vyhoďte to

Niektoré plesne, ako napríklad na plesňovom syre, sa môžu jesť. Ale iné môžu byť nebezpečné, zvlášť pre ľudí, ktorí majú chatrné zdravie, varuje bulletin UC Berkeley Wellness Letter. Pleseň na chlebe a obilných výrobkoch patrí medzi najjedovatejšie. Viditeľná pleseň má často korienkovité vlákna, ktoré prenikajú potravou. Navyše toxíny, ktoré táto pleseň produkuje, sa nedajú zničiť varením. Wellness Letter odporúča:

▪ Ak je to možné, produkty zmrazujte a spotrebujte ich ešte pred možným splesnivením.

▪ Keď sa pokazí malé ovocie, ako sú bobuľoviny alebo zrnko hrozna, vyhoďte ho. Ovocie umývajte len tesne predtým, ako ho budete jesť, lebo vlhko podporuje pleseň.

▪ Malé plesnivé kúsky veľkého tvrdého ovocia a zeleniny, ako sú jablká, zemiaky, karfiol či cibuľa, sa môžu bezpečne vykrojiť. Plesnivé mäkké ovocie, ako sú broskyne a melóny, by ste mali vyhodiť.

▪ Plesnivý tvrdý syr možno čiastočne zachrániť, keď odrežete vonkajšiu časť aspoň 2 až 3 centimetre od plesne. Ale vyhoďte plesnivý mäkký syr a jogurt, ako aj plesnivý chlieb, mäso, zvyšky jedál, oriešky, arašidové maslo, sirupy a zaváraniny.

Zdravšie grilovanie

„Nedostatočná tepelná úprava mäsa bola v súvislosti s bezpečným stravovaním vždy dôvodom na znepokojenie, ale v posledných rokoch sa jeho prehnaná tepelná úprava — zvlášť pripálenie a spálenie tmavého mäsa, kuraciny a rybaciny pri príprave na záhradných griloch — spája s dlhodobým ohrozením zdravia,“ uvádzajú kanadské noviny National Post. V mäse pripravovanom pri vysokých teplotách sa vytvárajú karcinogénne zlúčeniny nazývané heterocyklické amíny (HCA). Táto správa poukazuje na to, že použitie jednoduchej marinády, ktorá obsahuje „kyslé prísady, ako citrónovú šťavu, šťavu z pomaranča alebo ocot“, môže prispieť k tomu, že grilovanie bude zdravšie. Pri opakovaných skúškach výskumníci z Amerického inštitútu pre výskum rakoviny „zistili, že marinované potraviny majú o 92 až 99 percent menej HCA ako nemarinované — a nerozhodovalo ani to, či boli marinované 40 minút, alebo dva dni“.