Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Pozorujeme svet

Pozorujeme svet

Pozorujeme svet

Objavené ďalšie múmie

„Archeológovia v Egypte oznámili, že na obrovskom pohrebisku v Západnej púšti objavili prinajmenšom 200 múmií; niektoré z nich mali zlaté masky,“ oznamuje spravodajský príspevok BBC. Pohrebná oblasť je blízko oázy v púšti a v blízkosti mesta Bawiti, asi 300 kilometrov juhozápadne od Káhiry. Podľa egyptskej spravodajskej agentúry Middle East môže pohrebisko obsahovať viac ako 10 000 múmií. Bolo premenované na Údolie múmií. Desať kilometrov dlhé pohrebisko sa datuje do obdobia spred 2000 rokov, do raného grécko-rímskeho obdobia. Niektoré z týchto múmií boli ovinuté plátnom alebo pokryté sadrou a mnohé mali zlaté masky „s nádhernými vzormi starovekých egyptských božstiev na hrudi,“ hovorí správca nálezov Zahi Hawass.

Infekčné choroby ničia Afriku

Snahy Svetovej zdravotníckej organizácie, aby do konca roku 2000 obrna úplne vymizla z Afriky, boli prekazené, oznamujú noviny Cape Times. Vojna v Angole zapríčinila, že obrna dosiahla v tejto krajine epidemické rozmery. Podľa Neila Camerona, riaditeľa Oddelenia kontroly infekčných chorôb pri Ministerstve zdravotníctva Južnej Afriky, môže trvať ďalších 10 rokov, kým bude obrna v Angole odstránená. Navyše susedia Angoly, Namíbia a Konžská demokratická republika, sa snažia bojovať jedna s prepuknutím hemoragickej horúčky, ktorá sa podobá na ebolu, a druhá s prepuknutím bubonického moru. Malomocenstvo je stále problémom v Etiópii, Kongu, Mozambiku, Nigeri a Nigérii. Všetko toto spolu so skutočnosťou, že malária zúri na väčšine kontinentu, spôsobuje vážne znepokojenie, pretože ako poznamenal Cameron, „štátne hranice nie sú bariérou proti chorobám“.

„Najdôležitejšia látka pre život“

„Voda je najdôležitejšia látka pre život, pretože telo pozostáva najmä z tekutín,“ oznamujú noviny Toronto Star. „Už aj 20-percentný úbytok vody v tele môže byť smrteľný.“ Voda nielenže reguluje teplotu tela, ale cez krvné riečište a telové systémy aj „prenáša výživné látky do orgánov a odvádza z nich odpadové látky. Maže tiež kĺby a hrubé črevo, a tak pomáha predchádzať zápche.“ Priemerný dospelý potrebuje dva až tri litre vody denne. Pitie kávy, ochutených šumivých nápojov alebo alkoholu môže v skutočnosti zvýšiť potrebu čistej vody, pretože tieto nápoje prispievajú k dehydratácii. Podľa jednej odborníčky na otázky stravovania smäd by nemal slúžiť ako pripomienka toho, že potrebujete prijať vodu, pretože v čase, keď sa cítite smädný, ste pravdepodobne už dehydrovaný. Noviny uvádzajú, že „vypiť pohár vody každú hodinu počas dňa uspokojí u väčšiny ľudí potrebu vody“.

Zdriemnuť si v zamestnaní

„Niektoré kanadské spoločnosti pochopili úžitok vyplývajúci z toho, že si človek v práci zdriemne,“ oznamujú noviny Toronto Star. Zamestnávatelia zriadili „miestnosti na obnovenie bdelosti“ pre pracovníkov v nočnej zmene. „Izby sú tlmene osvetlené, chladné, tiché a je v nich budík, gauč alebo pohodlné kreslo,“ oznamujú noviny Star. No „staré názory sa ťažko menia. Spoločnosti, ktoré poskytujú miesta na zdriemnutie, necítia potrebu príliš to popularizovať.“ Mary Peruginiová, odborníčka na liečenie porúch spánku z Centra pre poruchy spánku pri Kráľovskej nemocnici v Ottawe, hovorí: „Pracujeme viac hodín, náš stres je väčší a neustále ďalej narastá. Ak by sme dokázali 20 minút denne venovať spánku, bolo by to užitočné. Určite by to zvýšilo produktivitu (a) zmenšilo stres.“

Hrozba zmenšovania sa ľadovcov

Najväčšia masa ľadu na svete mimo polárnych oblastí sa za 40 rokov stratí, ak bude pokračovať súčasné tempo jej topenia, oznamujú londýnske noviny The Sunday Telegraph. Vzrastajúca celosvetová teplota a relatívne nízka zemepisná šírka Himalájí ohrozuje 15 000 ľadovcov v tejto oblasti. Ľadovec Gangotri, ktorý je jedným zo zdrojov rieky Gangy, sa za posledných 50 rokov zmenšil takmer o jednu tretinu svojej dĺžky. Syed Hasnain, vedec, ktorý monitoruje ľadovce, varuje, že ak bude súčasné tempo pokračovať, „rieky ako Ganga, Indus a Brahmaputra, ktorých asi 70 až 80 percent vody pochádza zo snehu a roztápajúcich sa ľadovcov, vyschnú“. Výsledkom by bola „ekologická katastrofa“, varuje. Zároveň vzrastá nebezpečenstvo veľkých záplav. Keď sa ľadovce topia, tvoria sa jazerá, ktoré sú obklopené krehkými stenami z ľadu, balvanov a piesku. Keď topenie pokračuje, tieto steny sa pretrhnú a vyšlú do údolí pod nimi zničujúce povodne.

Tabak je pre deti nebezpečný

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že zdravie 50 percent detí sveta je ohrozené, lebo sú vystavené tabakovému dymu, oznamujú londýnske noviny Guardian. Choroby spojené s pasívnym fajčením zahŕňajú astmu a ďalšie dýchacie ťažkosti, syndróm náhleho úmrtia dojčiat, ochorenie stredného ucha a rakovinu. Výskum tiež ukazuje, že deti fajčiarov majú problémy s učením a viac ťažkostí so správaním. Ak fajčia obaja rodičia, je o 70 percent väčšia pravdepodobnosť, že deti budú mať zdravotné problémy, a dokonca aj jeden fajčiar v rodine zvyšuje túto pravdepodobnosť o 30 percent. WHO nabáda jednak vzdelávať rodičov v otázkach zdravia, aby si uvedomili, aký nebezpečný je ich návyk na tabak pre rodinu, a jednak vydať zákaz fajčenia v školách a na ďalších miestach, kde sa deti zdržiavajú.

Triumf cestovného ruchu

Podľa prognóz Svetovej organizácie turizmu (WTO) „počet turistov cestujúcich do zahraničia vzrastie zo súčasných 625 miliónov ročne na 1,6 miliardy v roku 2020,“ oznamuje časopis The UNESCO Courier. Očakáva sa, že títo turisti utratia viac ako dva bilióny amerických dolárov, „čím sa cestovný ruch stane najdôležitejším svetovým ekonomickým odvetvím“. Až doteraz je najpopulárnejším cieľom turistov Európa. Najnavštevovanejšou krajinou je Francúzsko; v roku 1998 ho navštívilo 70 miliónov turistov. Očakáva sa však, že do roku 2020 bude na prvom mieste Čína. Medzinárodný cestovný ruch však zostáva výsadou privilegovanej menšiny. V roku 1996 cestovalo do zahraničia iba 3,5 percenta svetovej populácie. WTO odhaduje, že tento počet do roku 2020 dosiahne 7 percent.

Sú krátke dovolenky riskantné?

Víkendová dovolenka, ktorú teraz vyzdvihuje trh cestovného ruchu v Európe ako rýchly a jednoduchý spôsob, ako si oddýchnuť od každodenného stresu, môže v skutočnosti „narobiť viac škody ako osohu“, oznamujú londýnske noviny Guardian. Podľa kardiológa Dr. Waltera Pasiniho zo Svetovej zdravotníckej organizácie prispieva zbalenie, beh na letisko a samotný let spolu so zmenami teploty, stravy a časového pásma k únave a môže to byť aj nebezpečné. Telo potrebuje niekoľko dní na to, aby si oddýchlo a prispôsobilo sa odlišnej klíme a životnému štýlu, a keď sa to nestane, nepriaznivo to vplýva na biorytmus a spánkové návyky. Štúdia Dr. Pasiniho „odhalila, že u tých ľudí, ktorí si ukradnú na dovolenku iba niekoľko dní, je o 17 percent vyššia pravdepodobnosť, že dostanú srdcový infarkt, a o 12 percent vyššia pravdepodobnosť, že pri ceste autom havarujú, ako u tých, ktorí majú týždeň alebo viac dovolenky,“ uvádzajú noviny. „Netvrdím, že krátke dovolenky sú nevyhnutne nebezpečné, ale že by ľudia mali byť opatrní a mali by sa na ne správne pripraviť,“ povedal Dr. Pasini, ktorého citovali londýnske noviny Daily Telegraph. „Ľudia si teraz berú stále kratšie dovolenky a naháňajú sa, aby stihli všetko za niekoľko dní, no to nie je dobrý spôsob na oddych. V skutočnosti je to veľmi stresujúce.“

Pomsta štrkáča

„Štrkáč vás môže uštipnúť, hoci je už mŕtvy — a táto zvláštna forma posmrtnej pomsty je prekvapivo častá,“ oznamuje časopis New Scientist. Z 34 pacientov, ktorí sa liečili z uštipnutia štrkáča v Arizone v USA počas obdobia 11 mesiacov, päť povedalo, že had na nich zaútočil po tom, čo ho zabili, hovoria dvaja lekári, ktorí sa zaoberajú týmto javom. Jeden muž strelil do hada, oddelil hlavu od tela, počkal, kým sa prestane hýbať, a potom hlavu zodvihol. Prudko sebou trhla a uhryzla ho do oboch rúk. Predchádzajúce štúdie ukazujú, že oddelená hlava štrkáča „sa snaží zaútočiť na predmety, ktoré sa pred ňou hýbu, ešte aj hodinu po smrti,“ uvádza časopis. Herpetológovia sa domnievajú, že je to „reflexná reakcia, ktorú spúšťajú senzory infračerveného žiarenia v ‚termoreceptoroch‘, čo je orgán medzi nosovým otvorom a okom, ktorý vníma telesnú teplotu“. Dr. Jeffrey Suchard upozorňuje, že s odťatou hlavou štrkáča treba zaobchádzať ako s „veľmi krátkym hadom“. „Ak sa jej naozaj musíte dotknúť,“ povedal, „navrhujem vám použiť veľmi dlhú palicu.“