Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Bɛboa Mediema Mɔɔ Bɛbɔ Bɛ Ewole La—Adenle Boni Azo?

Bɛboa Mediema Mɔɔ Bɛbɔ Bɛ Ewole La—Adenle Boni Azo?

Ɔbahola yeara ye kɛ ɛze awie anzɛɛ menli dɔɔnwo mɔɔ bɛbɔ bɛ ewole la. Ɔle zɔ ɔluakɛ ewolebɔlɛ ɛbu zo. Kɛ neazo la, neɛnleanu mɔɔ bɛyɛle ye wɔ Poland la hilele kɛ menli mɔɔ bɛli ɛvolɛ 30 na bɛgya ɛvolɛ nsa kɔdwu nsia la bahola abɔ ewole; noko tɛ bɛdabɛ mɔɔ bɛnyia ɛvolɛ zɔhane la angome a bahola abɔ ewole a.

Nɔhalɛ, amaneɛbɔlɛ bie kile kɛ, “[wɔ Europe] bɛdabɛ mɔɔ bɛgya la foa ko babɔ ewole.” (Institute for Family Policy in Spain) Zɔhane ala a ɔlɛkɔ zo wɔ maanle bie mɔɔ ɔdaye noko yenyia anyuhɔlɛ la anu a.

ƆFA NGANEƐDELƐ NU NGYEGYELƐ DƆƆNWO ƆBA

Duzu a fa alɔbɔlɛ edwɛkɛ ɛhye mɔɔ ɛbu la ba a? Agyalɛ nwo folɛtuvolɛ mɔɔ ɛbe kpalɛ wɔ Europe Adɔleɛ la ka kɛ: “Ewolebɔlɛ maa edwɛkɛ mɔɔ ɛzi dɛba la da ali, agɔnwolɛvalɛ mɔɔ sɛkye nee agyalɛ nu ɛtetelɛ, debie mɔɔ maa bɛdi nyane kpalɛ la.” Ɔdoale zo kɛ: “Mɔɔ ɔ nee ye lua la a le nganeɛdelɛ nu ngyegyelɛ mɔɔ yɛ nyane kpalɛ—ɛyavalɛ, nyanelilɛ, arɛlebɔlɛ, bɛsanudolɛ nee anyiemgba.” Ɔdwu mekɛ ne bie a ɔmaa bɛnyia adwenle bɔbɔ kɛ bɛku bɛ nwo. “Saa bɛbua ewolebɔlɛ ne wɔ Kɔɔto a, edwɛkɛ fofolɛ li ɔ nzi. Ahenle mɔɔ bɛbɔ ye ewole la te nganeɛ kɛ yewie na bɛkpo ye yemɔti bie a ɔbadwenle kɛ: ‘Kɛkala mɔɔ bɛbɔ me ewole la, kɛzi menli babu me ɛ? Bodane boni a melɛ ye wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu a?’”

Mekɛ mɔɔ ɛnee Ewa ɛlɛkakyehakye kɛzi ɔdele nganeɛ wɔ ɛvolɛ bie anu la, ɔhanle kɛ: “Mɔɔ bɛdole ye gua kɛ bɛbɔ me ewole la, mendele nganeɛ kɛ mebɔ anyiemgba bɔkɔɔ, me gɔnwo mɔ nee me gyimayɛvoma bavɛlɛ me kɛ ‘awie mɔɔ bɛbɔ ye ewole.’ Menvale ɛya kpole. Ɛnee ɔwɔ kɛ meyɛ ninli nee selɛ memaa me mra nwiɔ ne.” * Adam, mɔɔ ɛnee bɛbu ye na ɔzonlenle kɛ asafo nu kpanyinli ɛvolɛ 12 la, ka kɛ: “Ɛnee akee bɛmbu me bieko, na ɔdwu mekɛ ne bie a mefa ɛya, na menyia adwenle kɛ metwe me nwo meavi awie biala anwo.”

KƐZI BƐGYINLA Ɔ NLOA LA

Adwenleadwenle maa ɔyɛ se ɔmaa bie mɔ kɛ bɛbahola bɛali nwolɛ ngyegyelɛ ne anwo gyima kpalɛ—bɔbɔ wɔ ɛvolɛ dɔɔnwo anu wɔ ewolebɔlɛ ne anzi. Bie a bɛdwenle kɛ menli anye ɛnlie bɛ nwo. Bieko, awie bie mɔɔ kɛlɛ adwelie kɛlata la ka kɛ, kɛkala akee ɔwɔ kɛ “bɛkakyi bɛ subane na bɛsukoa kɛ bɛbagyinla bɛ ngyegyelɛ ne anloa.”

Stanisław ka kɛ: “Mekɛ mɔɔ yɛbɔle ewole la, me ye dɛba ne zile me adenle kɛ ɔnrɛmaa menrɛnwu me mra mraalɛ nwiɔ ne. Ɛhye manle mendele nganeɛ kɛ awie biala ɛndwenle me nwo na ɔbayɛ kɛ Gyihova bɔbɔ ɛkpo me. Ɛnee mengulo kɛ mebadɛnla  ngoane nu bieko. Mekɛ ekyi guale nu la, menwunle kɛzi ɛnee me nzuzulɛ ne ɛndenrɛ la.” Anyelazo mɔɔ bɛnlɛ la noko gyegyele Wanda mɔɔ bɛbɔle ye ewole la: “Mendele nganeɛ kɛ mekɛ bie anzi, awie mɔ mɔɔ me mediema boka nwo la ɛnrɛhile me nee me mra ne mɔ anwo anyelielɛ biala. Noko akee, kɛkala menwu kɛzi mediema ne mɔ boale me wɔ mekɛ mɔɔ ɛnee melɛbɔ mɔdenle meatete me mra ne mɔ meamaa bɛazonle Gyihova la.”

Ɛbahola wɔanwu ye wɔ edwɛkɛ ɛhye mɔ anu kɛ wɔ ewolebɔlɛ ne anzi bie mɔ maa nganeɛdelɛ ɛtane fo bɛ nwo zo. Bie a bɛbabu bɛ nwo kɛ bɛnfɛta, bɛanyia adwenle kɛ bɛ nwo ɛngyia na awie ɛndwenle bɛ nwo. Yemɔ anzi, bie a bɛbadendɛ bɛatia menli mɔɔ ɛbɔ bɛ ɛyia la. Ɔlua ɛhye azo, bɛbabɔ ɔ bo bɛadwenle kɛ asafo ne anu le weɛlɛkɔkɔ yɛɛ bɛndwenle menli nwo. Noko akee, anwubielɛ ɛhye mɔ mɔɔ bie a le Stanisław nee Wanda ɛdeɛ ne la, kile kɛ bɛdabɛ mɔɔ bɛbɔ bɛ ewole la nzinlii kola nwu ye kɛ bɛ mediema ne mɔ dwenle bɛ nwo amgba. Nɔhalɛ nu, mediema Keleseɛnema ɛboa kpalɛ, ɔnva nwo kɛ bie a bɛnnwu bɛ moalɛ ne ɛkɛ ne ala la.

ANWOKOONWUYƐLƐ NEE NGANEƐ MƆƆ BƐTE KƐ BƐKPO BƐ LA

Kakye kɛ ɔnva nwo yɛ mɔdenlebɔlɛ ne kɔsɔɔti anzi, mediema mɔɔ bɛbɔ bɛ ewole la bade anwokoonwuyɛlɛ nganeɛ ɔvi mekɛ mɔɔ kɔ mekɛ. Mediema mraalɛ mɔɔ bɛbɔ bɛ ewole la titile bɛanyia adwenle kɛ menli ekyi bie ala a anye die bɛ nwo a. Alicja ka kɛ: “Ɛvolɛ mɔtwɛ ɛpɛ nu ɔvi mekɛ mɔɔ bɛbɔle me ewole la. Noko akee, ɔdwu mekɛ ne bie a mete nganeɛ kɛ me nwo ɛngyia. Saa ɔba ye zɔ a, ɔmaa metwe me nwo ahane mesu na medi alɔbɔlɛ.”

Ɔnva nwo kɛ menli dɔɔnwo te nganeɛ kɛ bɛ nwo ɛyɛ bɛ koonwu la, Baebolo ne tu yɛ folɛ kɛ ɔnle kɛ yɛyɛ menli mɔɔ ɛnzo menli avinli a. Saa yɛanva folɛdulɛ ɛhye yɛanli gyima a, yɛbakpo “ndɛnebualɛ kpalɛ biala.” (Mrɛ. 18:1) Noko ɔwɔ kɛ ahenle mɔɔ ɔte nganeɛ kɛ ɔ nwo ɛyɛ ye koonwu la te ɔ bo kɛ saa ɔkoati kɛ ɔnrɛkpondɛ folɛdulɛ anzɛɛ arɛlekyekyelɛ ɔnrɛvi awie mɔɔ ɔ nee ye awodeɛ ɛnle ko la ɛkɛ fane dɔɔnwo a, ɛnee ɔkile kɛ ɔlɛfa nrɛlɛbɛ yeali gyima. Ɛhye ɛnrɛmaa bɛnrɛnyia nla nwo atiakunluwɔzo ɛtane.

Bie a yɛ mediema mɔɔ bɛbɔ bɛ ewole la bahola anyia nganeɛdelɛ nu ngyegyelɛ mɔɔ bie a le kenlebie anwo adwenleadwenle na bɛade nganeɛ kɛ bɛ nwo ɛyɛ bɛ koonwu anzɛɛ bɛkpo bɛ. Saa yɛnwu kɛ nganeɛdelɛ zɛhae mɔ ɛbu na bɛ nloa ɛgyinlanlɛ ɛnla aze a, ɔwɔ kɛ yɛsukoa Gyihova ɔlua moalɛ mɔɔ yɛbavi nɔhalɛlilɛ nu yɛava yɛamaa yɛ mediema la azo. (Edw. 55:22; 1 Pita 5:6, 7) Yɛbahola yɛanyia diedi kɛ bɛ nye bɛalie moalɛ biala mɔɔ yɛbava yɛamaa bɛ la anwo. Nɔhalɛ nu, bɛbanyia moalɛ bɛavi nɔhalɛ agɔnwolɛma mɔɔ bɛwɔ asafo ne anu la ɛkɛ!Mrɛ. 17:17; 18:24.

^ ɛden. 6 Tɛ bɛ aluma kpalɛ ɔ.