Skip to content

Skip to table of contents

Jesus mate duni iha krús ka lae?

Jesus mate duni iha krús ka lae?

Jesus mate duni iha krús ka lae?

ENSIKLOPÉDIA ida dehan: “Krús mak símbolu importante liu neʼebé reprezenta relijiaun kristaun.” Ita mós haree imajen no dezeñu barak neʼebé hatudu Jesus hedi ba krús. Tanbasá mak relijiaun kristaun barak uza símbolu neʼe? Jesus mate duni iha krús ka lae?

Ema barak hatete katak resposta ba pergunta neʼe iha Bíblia laran. Porezemplu, Bíblia Liafuan diak ba imi hatete katak kuandu ema hedi Jesus, ema barak hasara no goza nia hodi dehan: “Tun husi krús bá!” (Mateus 27:40, 42) Bíblia neʼe mós hatete katak soldadu sira obriga Simão husi rai-Sirene “atu lori Jesus nia krús”. (Mateus 27:32) Tradusaun Bíblia barak uza liafuan “krús” iha eskritura sira-neʼe. Liafuan orijinál neʼebé tradús nuʼudar “krús” iha versíkulu sira-neʼe mai husi liafuan gregu staurós. Tanbasá mak ema tradús liafuan staurós nuʼudar krús? Liafuan orijinál staurós katak sá?

Staurós mak krús ka lae?

Matenek-naʼin ida kona-ba língua gregu, naran W. E. Vine, hatete katak staurós “mak ai-riin ka ai-lolon neʼebé hamriik loos. Ema fó kastigu-mate ba kriminozu sira hodi hedi iha ai-lolon neʼe. Liafuan stauroó mak verbu, katak hedi iha ai-riin. Liafuan rua orijinál neʼe la fó ideia hanesan ai-riin rua neʼebé tula malu, ka krús neʼebé igreja uza.”

Disionáriu ida (The Imperial Bible-Dictionary) hatete liafuan staurós “loloos katak ai-riin, ai-lolon, ka ai-lolon ho tutun kroʼat, neʼebé ema uza atu tara buat ruma, ka harii iha rai”. Disionáriu neʼe hatutan tan: “Klaru katak ema Roma antigu uza liafuan crux (lia-latín, neʼebé ikusmai sai liafuan krús) ba ai-lolon.” Nuneʼe, ita la hakfodak katak livru ensiklopédia katólika nian (The Catholic Encyclopedia) hatete: “Tuir loloos, krús iha tempu uluk mak ai-lolon ho tutun neʼebé kroʼat.”

Ema neʼebé hakerek Bíblia uza mós liafuan gregu ida tan, ksilon, kuandu konta kona-ba ema hedi Jesus. Tuir livru ida neʼebé esplika kona-ba liafuan gregu iha Bíblia (A Critical Lexicon and Concordance to the English and Greek New Testament), ksilon mak “ai, ka ai-riin”. Livru neʼe hatutan tan katak, hanesan liafuan staurós, ksilon mós katak “ai-lolon ho tutun kroʼat ka ai-riin neʼebé ema Roma uza atu hedi ema”.

Tuir loloos, Bíblia Liafuan diak ba imi hatete iha Apostolu 5:30: “Ita-nia beiʼala sira-nia Maromak halo moris hiʼas Jesus, neʼebé imi oho hodi tara nia husi ai-hun ida [ksilon].” Maski tradusaun Bíblia barak tradús staurós nuʼudar “krús”, sira tradús ksilon nuʼudar “ai-hun” ka “ai-lolon”. Porezemplu, iha Bíblia Sagrada para o Terceiro Milénio da Encarnação iha Apostolu 13:29 hatete kona-ba Jesus: “Bainhira sira kumpre buat hotu neʼebé hakerek nanis ona, sira hatún nia husi ai-lolon [ksilon] no hakoi nia.”

Kona-ba liafuan gregu staurós no ksilon, livru neʼebé ita temi uluk (Critical Lexicon and Concordance) hatete: “Liafuan rua neʼe la apoia ideia modernu kona-ba krús, neʼebé ema barak hatene liuhusi dezeñu sira. Nuneʼe, buat neʼebé hakerek iha Evanjellu hodi uza liafuan staurós la hanesan duni ho krús neʼebé ema hatene ohin loron. Tan neʼe, Bíblia Tradusaun Mundu Foun husi Eskritura Sagrada iha lia-inglés tradús liafuan staurós nuʼudar “ai-riin terus nian” iha Mateus 27:40-42 no iha versíkulu seluk. Hanesan neʼe mós ho Complete Jewish Bible uza liafuan “ai-riin kastigu-mate nian”.

Hanorin kona-ba krús mai husi neʼebé?

Tuir loloos, Bíblia orijinál la hatete katak Jesus mate iha krús. Se nuneʼe, tanbasá mak igreja barak neʼebé dehan katak sira tuir Bíblia nia hanorin, hanesan katólika, protestante, no ortodoksu, tau krús iha sira-nia igreja no uza krús nuʼudar símbolu ba sira-nia fiar? Tansá mak ema barak ohin loron gosta atu uza krús?

Hodi hatán pergunta neʼe, diʼak atu ita hatene katak ema neʼebé uza krús laʼós deʼit ema neʼebé bá igreja no dehan katak sira tuir Bíblia, maibé ema seluk neʼebé laʼós kristaun mós uza krús no sira uza krús kleur antes igreja sira uza. Matenek-naʼin barak neʼebé estuda kona-ba relijiaun hakerek katak husi tempu ulukliu kedas ema husi rai oioin uza krús ho modelu oioin. Porezemplu, ema Egiptu antigu nia dezeñu hatudu sira-nia maromak mane no feto ho krús neʼebé hanesan letra T ho kabuar iha leten. Krús neʼe naran ansada, katak krús ho talin iha leten, no sira uza ida-neʼe nuʼudar símbolu moris nian. Ikusmai, ema iha Igreja Cóptica no igreja seluk uza krús neʼe.

Livru ensiklopédia katólika nian (The Catholic Encyclopedia) dehan: “Ulukliu, krús haree hanesan krús ‘gamada’ (crux gammata). Matenek-naʼin kona-ba rai-Ázia no kona-ba arkeolojia bolu ida-neʼe nuʼudar suástika iha lia-sanskritu.” Tempu uluk ema indú iha rai-Índia no ema budista iha rai-Ázia uza sinál neʼe, no toʼo ohin loron ema iha rai sira-neʼe sei uza atu hafurak sasán ruma.

Ita la hatene bainhira loos mak ema komesa uza krús nuʼudar sinál “kristaun” nian. W. E. Vine nia livru (Expository Dictionary of New Testament Words) hatete: “Maizumenus tinan 250 liutiha Kristu, igreja husik ka troka doutrina balu kona-ba fiar kristaun. Hodi hakarak halo naran boot, igreja neʼebé husik ona hanorin kristaun simu ema jentiu sira neʼebé la tau fiar ba hanorin kristaun, no husik jentiu sira atu uza nafatin sira-nia imajen no símbolu sira.” Neʼe mós inklui krús.

Matenek-naʼin balu hanoin katak ema neʼebé bolu an nuʼudar kristaun uza krús tanba akontesimentu ida iha tinan 312 liutiha Kristu. Iha tinan neʼe, Liurai Constantino neʼebé adora loro-matan hatete katak nia hetan vizaun ida durante ninia kampaña funu nian. Iha vizaun neʼe nia haree krús ho loro-matan hamutuk, no liafuan iha lia-latín “in hoc vince” (manán hodi uza ida-neʼe). Lakleur, nia uza sinál neʼe iha ninia tropa nia bandeira, eskudu, no hatais funu nian. (Haree dezeñu iha sorin karuk.) Ema barak hatete katak Liurai Constantino husik ninia relijiaun jentiu nian no sai ema kristaun. Maibé tuir loloos, liutiha tinan 25 husi tempu neʼebá, kuandu nia besik atu mate, mak nia foin sarani. Maski nuneʼe, matenek-naʼin balu duvida kona-ba tanbasá mak nia hakarak simu sarani. Livru ida (The Non-Christian Cross) hatete, “Ninia hahalok hatudu katak karik nia la troka ninia fiar hodi simu Jesus Nazaré nia hanorin, maibé nia koko atu troka doutrina kristaun atu sai buat neʼebé nia povu sei simu. Nia hakarak harii relijiaun katólika [liafuan ‘katólika’ katak ‘ba ema hotu’].”

Husi tempu neʼebá ema neʼebé bolu an nuʼudar kristaun komesa atu uza krús ho modelu oioin. Porezemplu, livru ida (The Illustrated Bible Dictionary) esplika katak krús ida neʼebé bolu krús Santo Antônio “haree hanesan letra T, no ema balu hanoin ninia hun mai husi ema Babilónia nia maromak Tamuz nia símbolu, letra tau”. Iha mós krús Santo André neʼebé hanesan letra X, no mós iha tan krús neʼebé ema barak liu hatene neʼebé hanesan letra t. Ema bolu krús ikus neʼe, krús latina, no ema barak “fiar ba tradisaun katak ita-nia Naʼi mate iha krús neʼe” maski tuir loloos nia mate iha ai-riin.

Ema kristaun uluk fiar saida?

Bíblia hatudu katak iha Jesus nia tempu ema barak neʼebé rona nia sai ninia dixípulu no fiar ba Jesus nia sakrifísiu neʼebé kasu sira-nia sala. Depois neʼe, kuandu apóstolu Paulo haklaken ba ema judeu iha sidade Korinto, nia fó sasin katak Jesus mak Kristu. Bíblia konta kona-ba ema balu neʼebé rona Paulo, hodi hatete: “Crispo, sinagoga neʼe nia naʼi-ulun, fiar Naʼi ho nia família tomak, no mós ema Korinto barak neʼebé rona, fiar no simu batizmu.” (Apostolu 18:5-8) Apóstolu Paulo la hanorin katak sira presiza uza símbolu ka imajen relijiaun nian atu adora Maromak, maibé nia hanorin nia maluk kristaun sira atu hadook an husi hahalok naran deʼit neʼebé mai husi jentiu sira-nia adorasaun.—1 Korinto 10:14.

Ema matenek kona-ba istória no matenek-naʼin sira seluk, la hetan informasaun neʼebé hatudu katak ema kristaun iha apóstolu sira-nia tempu uza krús. Liután neʼe, livru ida (History of the Cross) fó sai hanoin husi hakerek-naʼin ida neʼebé moris maizumenus iha tinan 1680, neʼebé husu: “Naʼi Jesus sente kontente ka lae, kuandu Nia haree Ninia dixípulu sira fó glória ba sasán neʼebé [tuir ema barak nia fiar] reprezenta buat neʼebé ema uza atu fó kastigu-mate ba Nia, iha neʼebé Nia hetan terus ho pasiénsia, maski Nia la sala?” Tuir Ita-nia hanoin, Jesus sente oinsá?

Atu adora Maromak hodi uza imajen, estátua ka sasán seluk, neʼe la tuir Maromak nia hakarak. Apóstolu Paulo husu: “Oinsá mak Maromak nia templu liga malu ho lulik sira [“sasán neʼebé ema adora”, MF]?” (2 Korinto 6:14-16) La iha eskritura ida iha Bíblia laran neʼebé dehan katak atu adora Maromak ema kristaun bele uza símbolu hanesan sasán neʼebé ema uza atu fó kastigu-mate ba Jesus.—Kompara ho Mateus 15:3; Marcos 7:13.

Tuir loloos, saida mak sinál neʼebé hatudu ema kristaun neʼebé loos? Sinál neʼe laʼós krús, no laʼós sasán seluk neʼebé ema uza atu fó adorasaun, maibé domin. Jesus fó-hatene nia dixípulu sira: “Haʼu fó ba imi ukun-fuan foun: imi sei hadomi malu; nuʼudar haʼu hadomi imi, nuneʼe mós imi sei hadomi malu. Nuneʼe mak ema hotu sei hatene katak imi haʼu-nia eskolante sira: wainhira imi hadomi malu.”—Joao 13:34, 35.

[Liafuan ne’ebé foti husi pájina 27]

Buat neʼebé hakerek iha Evanjellu la hanesan duni ho krús neʼebé ema hatene ohin loron

[Dezeñu iha pájina 26]

Lipsius nia dezeñu ho naran “De Cruce” kona-ba kastigu-mate iha staurós, pinta maizumenus iha tinan 1600-1700

[Dezeñu iha pájina 27]

Ema Egiptu antigu nia dezeñu (maizumenus tinan 1400-1300 mK) neʼebé hatudu krús ansada nuʼudar símbolu moris nian

[Dezeñu iha pájina 27]

© DeA Picture Library/Art Resource, NY

[Dezeñu iha pájina 27]

Krús gamada iha Templu Indú Laxmi Narayan

[Dezeñu iha pájina 28]

From the book The Cross in Tradition, History, and Art (1897)