Eya go dikagare

Moya o Mokgethwa ke Eng?

Moya o Mokgethwa ke Eng?

Karabo ya Beibele

 Moya o mokgethwa ke matla ao Modimo a a dirišago, matla a šomago. (Mika 3:8; Luka 1:35) Modimo o romela moya wa gagwe gomme a rulaganya gore o ye lefelong le ge e le lefe leo a le ratago gore a phethe thato ya gagwe.—Psalme 104:30; 139:7.

 Ka Beibeleng, lentšu moya le fetoletšwe go tšwa lentšung la Seheberu le rego ruʹach le la Segerika le rego pneuʹma. Gantši mantšu a a šupa go matla a šomago a Modimo goba moya o mokgethwa. (Genesi 1:2) Lega go le bjalo, Beibele e bile e diriša mantšu a ka kgopolo e nngwe:

 E nngwe le e nngwe ya ditlhaloso tše e šupa go selo se itšego seo se sa bonwego ke batho eupša ditiro tša sona di bonagala. Ka mo go swanago, moya wa Modimo go “swana le phefo, ga o bonagale, o ka se kgone go o swara e bile o matla.”—An Expository Dictionary of New Testament Words, ka W. E. Vine.

 Le gona Beibele e bolela gore moya o mokgethwa wa Modimo ke “diatla” goba “menwana” ya gagwe. (Psalme 8:3; 19:1; Luka 11:20; bapiša le Mateo 12:28.) Go etša ge motho yo a nago le bokgoni bja go šoma ka diatla a diriša diatla le menwana ya gagwe gore a dire mošomo wa gagwe, Modimo le yena o dirišitše moya wa gagwe gore a tšweletše dilo tše di latelago:

Moya o mokgethwa ga se motho

 Ge Beibele e bolela ka moya wa Modimo e le “diatla,” “menwana” goba “mohemo,” e bontšha gore moya o mokgethwa ga se motho. (Ekisodo 15:8, 10) Diatla tša motho yo a nago le bokgoni bja go šoma ka diatla di ka se kgone go šoma ntle le monagano le mmele wa gagwe; ka mo go swanago, moya o mokgethwa wa Modimo o šoma kamoo a o hlahlago ka gona. (Luka 11:13) Le gona Beibele e bapiša moya wa Modimo le meetse e bile e o tswalanya le dilo tše bjalo ka tumelo le tsebo. Dilo tše ka moka di bontšha gabotse gore moya o mokgethwa ga se motho.—Jesaya 44:3; Ditiro 6:5; 2 Bakorinthe 6:6.

 Beibele e re botša ka leina la Modimo, e lego Jehofa le la Morwa wa gagwe, Jesu Kriste; ka gona, ga go na moo e re botšago gore moya o mokgethwa o na le leina. (Jesaya 42:8; Luka 1:31) Ge Stefano, mohwelatumelo wa Mokriste a be a newa pono ya mohlolo ya legodimong, o bone feela batho ba babedi, e sego ba bararo. Beibele e re: “A tsepelela legodimong a tletše moya o mokgethwa gomme a bona letago la Modimo le la Jesu a eme ka letsogong la le letona la Modimo.” (Ditiro 7:55) Moya o mokgethwa e be e le matla a Modimo ao a šomago gomme o mo thušitše go bona pono yeo.

Dipono tše di fošagetšego ka moya o mokgethwa

 Pono e fošagetšego: “Moya o Mokgethwa” (Holy Ghost) ke motho e bile ke karolo ya Boraro Botee ka ge go bontšhitšwe go 1 Johane 5:7, 8, phetolelong ya King James.

 Therešo: Go 1 Johane 5:7, 8, phetolelo ya Beibele ya King James e re: “Kua magodimong go na le Tate, Lentšu, le Moya o mokgethwa [Holy Ghost]: gomme ba bararo ba ke batee. Le mo lefaseng dihlatse ke tše tharo.” Lega go le bjalo, banyakišiši ba hweditše gore mantšu ao ga se a ngwalwa ke moapostola Johane e bile ga a tšwe ka Beibeleng. Moprofesara Bruce M. Metzger o ngwadile gore: “Mantšu a a bonagala e le a kgonthe eupša a fošagetše e bile go se be gona ga ona ka Testamenteng e Mpsha go kgonthišeditšwe.”—A Textual Commentary on the Greek New Testament.

 Pono e fošagetšego: Beibele e mothofatša moya o mokgethwa, ka gona se ke bohlatse bja gore moya wo ke motho.

 Therešo: Ka dinako tše dingwe Mangwalo a mothofatša moya o mokgethwa. Ka mohlala, ge moapostola Johane a be a tsopola mantšu a Jesu, o ile a mothofatša moya o mokgethwa e le “mothuši” (paraclete) yoo a tlago go nea bohlatse, a hlahla, a bolela, a kwa, a tsebiša, a tagafatša le go amogela. (Johane 16:7-15) Ka gona se ga se hlatsele gore moya o mokgethwa ke motho. Le gona, Beibele e mothofatša bohlale, lehu le sebe. (Diema 1:20; Baroma 5:17, 21) Ka mohlala, Beibele e bolela gore bohlale bo na le “mediro” le “bana,” e bile sebe se tšweletšwa e le selo se goketšago, se bolayago le se dumago tša ba bangwe.—Mateo 11:19; Luka 7:35 Beibele ya Sepedi; Baroma 7:8, 11.

 Pono e fošagetšego: Go kolobetšwa leineng la moya o mokgethwa go hlatsela gore moya woo ke motho.

 Therešo: Ka dinako tše dingwe, Beibele e diriša “leina” go emela matla goba taolo. (Doiteronomio 18:5, 19-22; Esitere 8:10) Se se swana le go dirišwa ga polelwana ya Sepedi e rego “leineng la molao,” se ga se bolele gore molao ke motho. Motho yo a kolobeditšwego “leineng la” moya o mokgethwa o lemoga matla le tema yeo e kgathwago ke moya o mokgethwa go phethagatšweng ga thato ya Modimo.—Mateo 28:19.

 Pono e fošagetšego: Baapostola ba Jesu le barutiwa ba lekgolong la pele la ngwaga ba be ba dumela gore moya o mokgethwa ke motho.

 Therešo: Beibele le histori ga di dumelelane le seo. Encyclopædia Britannica e re: “Tlhaloso ya gore Moya o Mokgethwa e be e le Motho yo a kgethegilego yo a swanago le Modimo .... e thomile Lekgotleng la Constantinople ka 381 ad.” Se se diregile mengwaga e fetago e 250 ka morago ga go hwa ga moapostola wa mafelelo.