Alé annan ròt enformasyon

Alé annan somèr-a

ARTIK POU ÉTIDYÉ 51

« Jéova ka sové sa-ya ki dékourajé »

« Jéova ka sové sa-ya ki dékourajé »

« Jéova pròch di sa-ya yé tchò krazé ; i ka sové sa-ya ki dékourajé » (PS. 34:18).

KANTIK 30 Mon Ami, mon Dieu, mon Père

KOUTWÉY ASOU SA NOU KÉ WÈ *

1-2. Kisa nou ké wè annan sa artik-a ?

DÉTAN, pitèt nou ka rété la ka kalkilé kouman lavi-a kourt é kouman nou « plen ké problèm » (Job 14:1). Donk sa nòrmal si détan nou ka santi nou dékourajé. Plizyèr sèrvitèr Jéova di tan-lontan santi yé kò konsa. I gen menm sa ki té lé mouri (1 Rois 19:2-4 ; Job 3:1-3, 11 ; 7:15, 16). Mé chak kou, Jéova toujou ankourajé yé é bay yé plis fòrs. Jéova mété yé èkzanp annan Labib-a pou ankourajé nou ké ansényé nou (Rom. 15:4).

2 Annan sa artik-a, nou ké wè èkzanp plizyèr sèrvitèr Jéova ki tchenbé anba problèm ki té ka dékourajé yé. Nou ké palé di Jozèf, pitit Jakòb, Noémi ké so bèlfi Rit, Lévit-a ki ékri Psaume 73, ké apot Pyèr. Kouman Jéova bay yé plis fòrs ? É, kisa yé èkzanp pouvé anprann nou ? Répons asou sa késyon-yan ké montré nou ki « Jéova pròch di sa-ya yé tchò krazé » é ki i « ka sové sa-ya ki dékourajé » (Ps. 34:18).

JOZÈF SIPÒRTÉ MÉCHANSTÉ I PA TÉ MÉRITÉ

3-4. Kisa ki rivé Jozèf lò i té jenn ?

3 Jozèf té gen 17 an apéprè lò Bondjé fè li fè dé rèv. Sa rèv-ya té lé di ki Jozèf té ké divini roun moun enpòrtan so fanmi té ké rèspèkté (Gen. 37:5-10). Mé apré i fè sa rèv-ya, so lavi chanjé nèt. Pasé yé té rèspèkté li, so frè-ya vandé l’ é i divini èsklav roun Éjipsyen yé té ka aplé Potifar (Gen. 37:21-28). Annan roun ti moman, Jozèf pa té lakaz ankò ké so papa ki té kontan l’. I divini roun ti èsklav an Éjip ki té ka travay pou roun mouché ki pa té konnèt Jéova (Gen. 39:1).

4 Apré sa, sitiasyon Jozèf té ké divini pi mové ankò. Madanm Potifar manti asou Jozèf. I di i té éséyé vyolé l’. San i pa chaché konprann anyen, Potifar jité Jozèf lajòl koté yé maré l’ ké chenn (Gen. 39:14-20 ; Ps. 105:17, 18). Jozèf té jenn. Alòr, imajiné kouman i té divèt santi so kò lò yé manti asou li é di ki i té chaché vyolé roun madanm ! Ès i sonjé kouman sa ki rivé l’ té pouvé sali non so Bondjé ? I té blijé santi so kò dékourajé.

5. Kisa Jozèf fè pou i pa té dékourajé tròp ?

5 Lò Jozèf té èsklav é lò i té lajòl, i pa té pouvé fè anyen pou chanjé so sitiasyon. Kisa i fè pou i pa néyé anba chagren ? Pasé i rété asou sa i pa té pouvé fè ankò, i fè tousa i té pouvé pou byen fè travay yé té ka bay li fè-a. É sa ki té pi enpòrtan pou Jozèf, a té kontinyé fè Jéova plézi. A pou sa Jéova té ka béni tousa Jozèf té ka fè (Gen. 39:21-23).

6. Kouman rèv Jozèf té fè pitèt ankourajé li ?

6 Lò Jozèf réfléchi asou rèv Jéova té bay li plizyèr lannen anvan, sa dèt ankourajé li. Sa rèv-ya té ka montré ki i té ké rouwè so fanmi é ki so sitiasyon té ké vin miyò. É a sa ki fèt. Lò i té gen 37 an apéprè, rèv i té fè-ya koumansé réyalizé roun fason pyès moun pa té ka antann (Gen. 37:7, 9, 10 ; 42:6, 9).

7. Dapré 1 Pierre 5:10, kisa ki pouvé idé nou tchenbé lò nou ka jwenn problèm ?

7 Kisa sa ka anprann nou ? Istwè Jozèf ka fè nou sonjé ki sa monn-an mové é ki yé ké fè nou méchansté. Menm roun frè ouben roun sò pouvé fè nou lanpenn. Mé si nou ka wè Jéova kou roun gro Ròch ouben roun Réfij, nou pa ké dékourajé tròp é nou pa ké arété adoré l’ (Ps. 62:6, 7 ; li 1 Pierre 5:10). Sonjé osi ki lò Jéova fè Jozèf fè dé rèv-ya, i té gen 17 an apéprè. Donk sa ki jenn é ki ka adoré Jéova, i ka fè yé konfyans osi. Jòdla, roun patché jennjan kou Jozèf. Yé osi yé gen lafwa annan Bondjé. Yé menm mété roun ran lajòl paské yé pa té lé arété obéyi l’ (Ps. 110:3).

DÉ MADANM, NÉYÉ ANBA CHAGREN

8. Kisa ki rivé Noémi ké Rit ?

8 Paské lafamin té rèd annan yé koté, Noémi ké so fanmi, lésé yé kaz ki té Jida pou alé Moab, roun péyi étranjé. Lò yé té laba, mari Noémi, Élimélèk, mouri é i lésé l’ li rounso ké yé dé garson. Apré sa, so dé garson maryé ké dé fanm Moabit, Rit ké Òrpa. Apéprè dis lannen apré, yé mouri yé osi san yé pa gen tan fè timoun (Ruth 1:1-5). Imajiné kouman sa trwa madanm-yan té divèt gen chagren ! Rit ké Òrpa té pouvé roumaryé. Mé kimoun ki té ké okipé di Noémi ki té ja vyé ? Afòrs i té dékourajé, Noémi di : « Pa aplé mo Noémi. Aplé mo Mara paské Tou-Pwisan-an randé mo lavi anmè menm. » Tchò Noémi té krazé. I désidé routounen Bètléèm é Rit alé ké li (Ruth 1:7, 18-20).

Sa Bondjé fè pou Noémi ké Rit ka montré ki i pouvé idé so sèrvitèr-ya tchenbé lò yé dékourajé é lò yé gen chagren. Ès i pa ké pouvé fè sa pou to osi ? * (gadé paragraf 8-13).

9. Dapré Ruth 1:16, 17, 22, kouman Rit ankourajé Noémi ?

9 Kisa ki idé Noémi ? A lanmou fidèl-a. Parèkzanp, Rit montré so lanmou fidèl lò i rété ké Noémi (li Ruth 1:16, 17, 22). Lò i té Bètléèm, Rit travay rèd pou ranmasé lòrj pou li ké Noémi. Paské i fè sa, tout moun té pouvé wè ki i té sa roun bon madanm ki té ka travay rèd (Ruth 3:11 ; 4:15).

10. Kouman Jéova montré i té gen pityé pou maléré-ya kou Noémi ké Rit ?

10 Jéova té bay Israyélit-ya roun lalwa ki té ka montré ki i té gen pityé pou maléré-ya kou Noémi ké Rit. I di yé pa rékòlté tout yé bati. Yé té divèt lésé roun parti pou maléré-ya té pouvé vini rékòlté annan osi (Lév. 19:9, 10). A konsa, Noémi ké Rit té pouvé trapé manjé san yé pa té bézwen lonjé lanmen pou sa.

11-12. Kouman Boaz fè Noémi ké Rit gen tchò kontan ?

11 Rit té rékòlté lòrj annan roun chan ki té di roun mouché ki té rich yé té ka aplé Boaz. Boaz té touché lò i wè fidélité Rit ké fason i té kontan so bèlmè. A pou sa i viré achté latè ki té di fanmi Noémi, é i maryé ké Rit, pou pitit Rit té pouvé érité sa latè-a (Ruth 4:9-13). Yé fè roun timoun, Obèd. A té granpapa rwa David (Ruth 4:17).

12 Imajiné kouman Noémi té kontan toupannan i té ka tchenbé Obèd ké priyè pou di Jéova mèrsi. Mé sa ki dèyè pòkò touché pou Noémi ké Rit. Lò yé ké résisité, yé ké anprann ki Mési Bondjé té promèt-a, Jézi Kris, té annan désandans Obèd !

13. Ki bagaj enpòrtan nou pouvé anprann di sa ki rivé Noémi ké Rit ?

13 Kisa sa ka anprann nou ? Lò nou anba problèm, nou pouvé santi nou kò dékourajé é menm krazé. Sa pouvé pi rèd ankò si nou ka santi ki nou pa ké jen soti annan sa. Lò a konsa, a pou nou fè nou Papa ki annan syèl-a konfyans, é rété pròch ké li ké di nou frè ké sò-ya. Pitèt Jéova pa ké tiré problèm-an. Parèkzanp, i pa roubay Noémi so mari ké so pitit-ya. Mé i ka idé nou tchenbé. Détan, i ka sèrvi frè ké sò-ya ki ka fè bèl bagaj pou nou (Prov. 17:17).

ROUN LÉVIT KI TÉ PRÈS ARÉTÉ SÈRVI JÉOVA

Moun-an ki ékri Psaume 73-a té dékourajé nèt lò i té ka wè ki yé té ké di tout bagaj té k’alé byen pou sa-ya ki pa té ka mété sèrvis Jéova-a an prémyé annan yé lavi. Sa pouvé rivé nou osi (gadé paragraf 14-16).

14. Poukisa roun Lévit té byen dékourajé ?

14 A roun Lévit ki ékri Psaume 73-a. Donk i té gen roun gran privilèj. I té ka sèrvi Jéova annan so tanp. Mé i gen roun moman annan so lavi, i koumansé dékourajé. Poukisa ? Paské i koumansé anvyé méchan-yan. Pa paské i té lé fè mové bagaj mé paské i té ka wè ki yé té gen roun pi bèl lavi pasé li (Ps. 73:2-9, 11-14). Yé té ké di yé té gen tout bagaj : soumaké, roun bèl lavi san pyès problèm. Lò Lévit-a wè sa, i koumansé byen dékourajé é i di : « A pou anyen mo té ka véyé asou mo tchò pou i rété pròp é ki mo té ka fè tousa mo té pouvé pou rété inosan. » Asiré, sa té pouvé fè li arété adoré Jéova.

15. Dapré Psaume 73:16-19, 22-25, kouman Lévit-a rivé pa rété dékourajé ?

15 (Li Psaume 73:16-19, 22-25.) Lévit-a ‘antré annan bèl tanp Bondjé-a’. Annan kaz Bondjé-a, koté i té fika ké ròt adoratèr Bondjé, i té pouvé pozé, pran tan réfléchi ké priyè asou so sitiasyon. A konsa i konprann ki i pa té ka byen réfléchi é ki i té koumansé pran roun mové chimen ki té pouvé fè li pédi so lanmityé ké Jéova. I konprann osi ki, méchan-yan asou roun « latè ki ka glisé » é ki yé ‘lafen ké mové’. Lévit-a té divèt wè bagaj-ya kou Jéova pou i pa té dékourajé ankò ni anvyé méchan-yan. A sa i fè, é a konsa i pa rété dékourajé é i té gen tchò kontan. I di Jéova : « Dipi to la ké mo, mo pa lé anyen asou latè-a. »

16. Kisa èkzanp Lévit-a ka anprann nou ?

16 Kisa sa ka anprann nou ? Annou pa janmen anvyé méchan-yan ki lé fè nou krè ki yé lavi bèl. Yé lajwa ké disparèt ; yé pa ké viv pou tout-tan (Eccl. 8:12, 13). Si to ka anvyé yé, sa ké dékourajé to é sa ké menm pouvé fè to pédi to lanmityé ké Jéova. Donk, si to ka koumansé santi to kò kou sa Lévit-a, fè sa i fè. Swiv konsèy plen ké lanmou Bondjé ka bay to é kontinyé frékanté sa-ya ki ka fè volonté Jéova. Lò to kontan Jéova pasé tout ròt bagaj, to ka jwenn vré lajwa-a é to ké rété asou chimen « vré lavi-a » (1 Tim. 6:19).

DÉFO PYÈR TÉ GEN TÉ KA DÉKOURAJÉ L’

Pyèr pa rété dékourajé é i mété so lidé asou so sèrvis pou Bondjé. So èkzanp pouvé idé nou é nou pouvé pran sa èkzanp-a pou idé ròt-ya (gadé paragraf 17-19).

17. Poukisa Pyèr té pouvé dékourajé ?

17 Apot Pyèr té sa roun mouché ki té gen bokou balan. Détan, i té ka di ouben fè sèrten bagaj san i pa réfléchi, mé apré i té ka rigrété sa i té di ouben fè. Parèkzanp, lò Jézi di so apot-ya ki i té ké soufri épi mouri, Pyèr rouprann li, i di l’ : « Non, sa pa ké rivé to » (Mat. 16:21-23). Apré sa, Jézi rouprann Pyèr. Lò roun bann moun vini arété Jézi, Pyèr koupé zòrè èsklav gran prèt-a san i pa réfléchi (Jean 18:10, 11). Sa kou-a ankò, Jézi rouprann Pyèr. Anplis di sa, i té gonflé so lèstomak pou di ki menm si ròt apot-ya té ké lésé Jézi, li menm pa té ké janmen fè sa ! (Mat. 26:33). Mé Pyèr pa té fò kou i té ka krè. Pita sa lannwit-a, i pran pè. Trwa kou i di i pa té konnèt Jézi. Afòrs i té dékourajé, Pyèr ‘soti é i pléré gro dlo fòrs i té yèg’ (Mat. 26:69-75). I dèt doumandé so kò si Jézi té ké pouvé pardonnen li roun jou.

18. Kouman Jézi idé Pyèr pou i pa rété dékourajé ?

18 Mé Pyèr pa arété sèrvi Jéova tèlman i té dékourajé. Apré i fè sa fot-a, i kontinyé sèrvi Jéova ké ròt apot-ya (Jean 21:1-3 ; Actes 1:15, 16). Kisa i fè pou réfléchi ké santi so kò pi byen ? I sonjé ki pi bònò, Jézi té priyè pou i pa pédi so lafwa. É Jézi té di Pyèr routounen bay so frè-ya fòrs. Jéova réponn sa lapriyè Jézi té fè-a. Pita, Jézi parèt douvan Pyèr pou ankourajé l’ (Luc 22:32 ; 24:33, 34 ; 1 Cor. 15:5). Jézi parèt osi douvan tout apot-ya apré yé té fè tout roun lannwit ka péché san yé pa té tchenbé anyen. Sa jou-a, Jézi bay Pyèr roun chans pou i té di l’ kouman i té kontan l’. Jézi té pardonnen so zanmi é i bay li roun travay enpòrtan pou fè (Jean 21:15-17).

19. Kouman Psaume 103:13, 14 ka montré nou kouman Jéova ka wè nou lò nou ka péché ?

19 Kisa sa ka anprann nou ? Fason Jézi fè ké Pyèr ka montré kouman i gen mizérikòrd kou so Papa. Donk, lò nou ka fè roun bagaj ki pa byen, a pa pou nou pansé ki Jéova pa ké janmen pardonnen nou. Nou pa divèt bliyé ki a sa Satan lé nou krè. Nou divèt pito pran tan sonjé ki nou Papa annan syèl-a kontan nou bokou é i ka konprann nou byen. I ka konprann sa nou pouvé fè ké sa nou pa pouvé fè é i lé pardonnen nou. Donk, annou éséyé wè nou kò, é sa-ya ki ka péché kont nou osi, menm fason i ka wè nou. (li Psaume 103:13, 14).

20. Kisa nou ké wè annan ròt artik-a ?

20 Èkzanp Jozèf, Noémi ké Rit, Lévit-a ké Pyèr ka montré nou ki « Jéova pròch di sa-ya yé tchò krazé » (Ps. 34:18). Détan, i ka pèrmèt ki nou dékourajé épi jwenn problèm. Mé lò nou ka lésé Jéova idé nou tchenbé lò nou anba problèm, nou lafwa ka vin pi fò (1 Pierre 1:6, 7). Annan ròt artik-a, nou ké kontinyé wè kouman Jéova ka idé nou lò nou dékourajé, pitèt akoz di nou défo ouben ròt sitiasyon difisil.

KANTIK 7 Jéhovah, ma force

^ § 5 Jozèf, Noémi ké Rit, roun Lévit, ké apot Pyèr jwenn plizyèr problèm ki dékourajé yé. Annan sa artik-a, nou ké wè kouman Jéova ankourajé yé é fè yé vin pi fò. Nou ké wè osi kisa yé èkzanp ké fason Jéova idé yé ké bokou lanmou ka anprann nou.

^ § 56 MEN SA NOU KA WÈ ASOU ZIMAJ-A : Noémi, Rit ké Òrpa té gen chagren é té dékourajé paské yé mari té mouri. Pita, Rit, Noémi ké Boaz té kontan pou nésans Obèd.