Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Too—Ani Esa Akɛ Owo?

Too—Ani Esa Akɛ Owo?

Too​—Ani Esa Akɛ Owo?

MƐI fioo ko pɛ nyaa he akɛ amɛaawo too. Mɛi pii nuɔ he akɛ kɛ́ amɛwo too lɛ akɛ shika lɛ tsuuu nii jogbaŋŋ, loo ayeɔ. Mɛi komɛi hu sumɔɔɔ ni amɛwoɔ too ejaakɛ akɛ shika lɛ feɔ nibii ni esaaa. Middle East maŋ ko nɔ bii tsɔɔ nɔ hewɔ ni amɛkpɛ yiŋ akɛ amɛwoŋ too dɔŋŋ lɛ mli akɛ: “Wɔhaŋ shika ni akɛyahe tuŋtɛi ni akɛgbeɔ wɔbii lɛ.”

Mɛi babaoo hiɛ susumɔi ni tamɔ nɛkɛ, ni jeee ŋmɛnɛ eje shishi. Hindubii ahiɛnyiɛlɔ Mohandas K. Gandhi ni hi shi tsutsu ko lɛ wie nɔ hewɔ ni ehenilee eŋmɛɛɛ lɛ gbɛ ni ewo too lɛ he akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ ni fiɔ Maŋ ni yɔɔ asraafoi lɛ sɛɛ—kɛ́ efeɔ nakai tɛ̃ɛ loo jeee tɛ̃ɛ jio lɛ—ehe yɛ esha ni amɛfeɔ lɛ mli. Mɔ fɛɛ mɔ ni woɔ too koni akɛkwra Maŋ lɛ, onukpa jio, gbekɛ jio lɛ, enáa esha lɛ mli gbɛfaŋnɔ.”

Nakai nɔŋŋ jeŋ nilelɔ Henry David Thoreau ni hi shi yɛ afi 1800 afii lɛ amli lɛ tsɔɔ akɛ eja gbɛ akɛ ewooo too ni akɛfiɔ tawuu sɛɛ lɛ. Ebi akɛ: “Ani esa akɛ maŋbii lɛ aŋmɛ gbɛ ni mlawolɔ akpɛ yiŋ yɛ saji ni esa akɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛkɛ amɛhenilee atsu he nii lɛ amli? Belɛ, mɛni hewɔ mɔ fɛɛ mɔ yɔɔ henilee mɔ?”

Sane nɛɛ kɔɔ Kristofoi ahe, ejaakɛ Biblia lɛ feɔ lɛ faŋŋ akɛ esa akɛ amɛhiɛ henilee krɔŋŋ mli yɛ nɔ fɛɛ nɔ mli. (2 Timoteo 1:3) Shi Biblia lɛ haa wɔleɔ hu akɛ nɔyelɔi lɛ yɛ hegbɛ ni amɛheɔ too. Ekɛɛ akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ aba ehe shi aha hegbɛi ni yeɔ nɔ [adesai anɔyelii] lɛ. Ejaakɛ hegbɛ ko bɛ ni jɛɛɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ; shi hegbɛi ni yɔɔ lɛ, Nyɔŋmɔ to. No hewɔ lɛ sa akɛ abaa he shi, jeee yɛ mlifũ lɛ kɛkɛ hewɔ, shi moŋ henilee hewɔ hu. Enɛ hewɔ ni nyɛtsũɔ onia hu lɛ; ejaakɛ Nyɔŋmɔ tsuji ji amɛ, ni nɛkɛ sɔɔmɔ nɛɛ nɔŋŋ he amɛyɔɔ. No hewɔ lɛ, bɔ ni ji mɔ fɛɛ mɔ gbɛnaa lɛ, nyɛfea nyɛhaa lɛ: . . . Mɔ nɔ̃ ni ji too lɛ, too.”—Romabii 13:1, 5-7.

Enɛ hewɔ lɛ, ale Kristofoi ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ jogbaŋŋ akɛ amɛwoɔ too ní amɛkuuu amɛkuɛ, eyɛ mli moŋ ákɛ akɛ too ni amɛwoɔ lɛ saŋŋ tsu asraafoi anitsumɔ. Nakai pɛpɛɛpɛ Yehowa Odasefoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ feɔ. * Mɛni hewɔ esa akɛ Kristofonyo awo too yɛ be mli ni ele ákɛ akɛ shika lɛ eko baatsu nɔ ko ní efiii sɛɛ? Ani esa akɛ eku ehiɛ eshwie ehenilee nɔ kɛ́ be shɛ akɛ ewo too?

Too kɛ Henilee

Esa kadimɔ waa akɛ, akɛ too ni abi ni klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli Kristofoi lɛ awo lɛ eko tsu asraafoi anitsumɔ. Ni kɛlɛ amɛwo too nɛɛ koni amɛhenilee akagba amɛnaa. Shi sɛɛ mli lɛ, Gandhi kɛ Thoreau kɛɛ amɛwooo too yɛ amɛhenilee hewɔ.

Kadimɔ akɛ jeee toigbalamɔ pɛ kɛkɛ hewɔ Kristofoi lɛ bo famɔ ni yɔɔ Romabii yitso 13 lɛ toi lɛ, shi moŋ ‘amɛhenilee hu hewɔ.’ (Romabii 13:5) Hɛɛ, Kristofonyo henilee moŋ biɔ ni ewo too, kɛ́ akɛ shika lɛ tsuɔ nibii ni esumɔɔɔ po. Etamɔ nɔ ni sane nɛɛ teɔ shi ewoɔ ehe, shi kɛ́ wɔɔna naa lɛ, esa akɛ wɔkadi nɔ ko ni he hiaa waa yɛ wɔhenilee, ni ji wɔmligbɛ gbee ni haa wɔleɔ kɛji wɔnifeemɔi ja loo ejaaa lɛ he.

Mɔ fɛɛ mɔ yɛ mligbɛ gbee nɛɛ eko, taakɛ Thoreau tsɔɔ lɛ, shi jeee be fɛɛ be wɔbaanyɛ wɔkɛ wɔhe afɔ̃ nɔ. Esa akɛ wɔhenilee kɛ Nyɔŋmɔ jeŋba he mlai lɛ akpã gbee bɔni afee ni wɔsa E-hiɛ. Bei pii lɛ ehe baahia ni wɔtsake wɔsusumɔ koni ekɛ Nyɔŋmɔ nɔ̃ lɛ akpã gbee, ejaakɛ esusumɔi lɛ ja kwraa fe wɔnɔ̃ lɛ. (Lala 19:8) No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔbɔ mɔdɛŋ wɔnu bɔ ni Nyɔŋmɔ naa adesai anɔyelii ehaa lɛ shishi. Te enaa amɛ ehaa tɛŋŋ?

Kadimɔ akɛ bɔfo Paulo tsɛ adesai anɔyelɔi akɛ “Nyɔŋmɔ tsuji.” (Romabii 13:6) Mɛni no tsɔɔ? Nɔ ni etsɔɔ kɛkɛ ji akɛ amɛkwɛɔ koni nɔ fɛɛ nɔ aya nɔ jogbaŋŋ yɛ adesai asa teŋ, ni amɛtsuɔ nitsumɔi ni he yɔɔ sɛɛnamɔ. Bei pii lɛ, nɔyelii ni ehiii fe fɛɛ lɛ po toɔ nibii tamɔ post ɔfisi nitsumɔ, wolokasemɔ, kɛ lagbee he gbɛjianɔ, ni amɛkwɛɔ koni akɛ mla atsu nii. Eyɛ mli akɛ Nyɔŋmɔ le jogbaŋŋ akɛ adesai anɔyelii lɛ feɔ nibii ni esaaa moŋ, shi eŋmɛ amɛ gbɛ koni amɛya nɔ amɛye nɔ kɛyashi be ko, ni efã wɔ akɛ wɔwo too koni wɔkɛtsɔɔ akɛ wɔbuɔ egbɛjianɔtoo, ni ji gbɛ ni eŋmɛ nakai nɔyelii lɛ koni amɛye adesai anɔ lɛ.

Shi kɛlɛ, Nyɔŋmɔ eŋmɛ adesai anɔyelii agbɛ koni amɛhi shi be fioo ko kɛkɛ. Ekɛ e-Maŋtsɛyeli ni yɔɔ ŋwɛi lɛ baaye fɛɛ najiaŋ, ni naagbee mli lɛ ebaajie nibii fɔji fɛɛ ni adesai anɔyelii kɛba adesai anɔ yɛ yinɔi fɛɛ amli lɛ. (Daniel 2:44; Mateo 6:10) Shi amrɔ nɛɛ lɛ, Nyɔŋmɔ fãko Kristofoi akɛ amɛkawo too loo amɛfee nɔ kroko kɛtse nɔyeli ko hiɛ atua.

Shi kɛ́ onuɔ he doo akɛ eji esha akɛ owo too ni akɛfiɔ tawuu sɛɛ, taakɛ Gandhi nu he lɛ, mɛni esa akɛ ofee? Kɛ́ odamɔ he ko ni kwɔ lɛ, onaa shikpɔŋ lɛ shikamɔ jogbaŋŋ, nakai nɔŋŋ kɛ́ wɔjwɛŋ bɔ ni Nyɔŋmɔ susumɔ nɔ kwɔ fe wɔsusumɔ he lɛ, no baanyɛ aye abua wɔ ni wɔtsake wɔsusumɔ koni ekɛ enɔ̃ lɛ akpã gbee yɛ gbɛ ni waaa nɔ. Nyɔŋmɔ tsɔ gbalɔ Yesaia nɔ ewie akɛ: “Bɔ ni ŋwɛi kwɔ fe shikpɔŋ lɛ, nakai migbɛi lɛ kwɔ fe nyɛgbɛi lɛ, ni mijwɛŋmɔi lɛ hu kwɔ fe nyɛjwɛŋmɔi lɛ!”—Yesaia 55:8, 9.

Ani Husu Bɛ Amɛhegbɛ lɛ He?

Too ni Biblia lɛ biɔ ni awo lɛ etsɔɔɔ akɛ husu bɛ hegbɛ ni adesai nɔyelɔi lɛ yɔɔ yɛ amɛshishibii lɛ anɔ lɛ he. Yesu tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ eje husu ewo hegbɛ ni nɔyelɔi nɛɛ yɔɔ lɛ he. Beni abi Yesu kɛji eja gbɛ akɛ awo too aha Roma nɔyelɔ ni yɔɔ ebeaŋ lɛ, eto he jogbaŋŋ akɛ: “Nyɛŋɔa Kaisare nii nyɛhaa Kaisare, ni nyɛŋɔa Nyɔŋmɔ nii nyɛhaa Nyɔŋmɔ.”—Marko 12:13-17.

Nɔyelii lɛ—ni akɛ “Kaisare” damɔ shi kɛha amɛ lɛ—foɔ shika ni amɛkwɛɔ koni shika lɛ jara akagbee shi. Enɛ hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ buɔ amɛ akɛ amɛyɛ hegbɛ ni amɛbiɔ ni awo too, ni tsɔɔ ákɛ akɛ nakai shika lɛ aku sɛɛ aha amɛ. Ni kɛlɛ, Yesu tsɔɔ akɛ esaaa akɛ wɔŋɔɔ “Nyɔŋmɔ nii”—wɔwala kɛ wɔjamɔ—wɔhaa adesa gbɛjianɔtoo ko. Ákɛ Kristofoi lɛ, kɛ́ adesai wo mlai loo amɛbi koni wɔfee nibii ni teɔ shi kɛwoɔ Nyɔŋmɔ mlai lɛ, ‘esa akɛ wɔbo Nyɔŋmɔ moŋ toi fe gbɔmɛi.’—Bɔfoi lɛ Asaji 5:29.

Ŋmɛnɛ lɛ, ekolɛ Kristofoi nyaŋ bɔ ni akɛ too ni amɛwoɔ lɛ eko tsuɔ nii ahaa lɛ he, shi amɛwoɔ amɛtoo pɛpɛɛpɛ, ni amɛteee shi amɛwooo nɔyeli lɛ, ni asaŋ amɛkɛ amɛnaa wooo esaji amli. Nakai ni amɛfeɔ lɛ tsɔɔ akɛ amɛkɛ amɛhe fɔ̃ɔ gbɛ ni Nyɔŋmɔ baatsɔ nɔ etsu adesai anaagbai ahe nii lɛ nɔ. Amɛkɛ tsuishitoo miimɛ kɛyashi be ni sa ni Nyɔŋmɔ eto akɛ ebaatsɔ e-Bi Yesu nɔyeli lɛ nɔ ekɛ ehe awo adesai asaji amli lɛ baashɛ. Yesu kɛɛ akɛ: “Mimaŋtsɛyeli lɛ jɛɛɛ je nɛŋ.”—Yohane 18:36.

Biblia Mli Tsɔɔmɔi ni Akɛtsuɔ Nii lɛ He Sɛɛnamɔi

Kɛ́ okɛ nɔ ni Biblia lɛ tsɔɔ yɛ toowoo he lɛ tsu nii lɛ, obaaná he sɛɛ waa. Onaŋ toigbalamɔ ni akɛbaa mɛi ni kuɔ mla lɛ mli lɛ anɔ lɛ eko, ni osheŋ gbeyei hu akɛ abaamɔ bo. (Romabii 13:3-5) Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, obaaná henilee kpakpa yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ, ni obaawo ehiɛ nyam akɛni oyeɔ mla nɔ lɛ hewɔ. Eyɛ mli akɛ mɛi ni wooo amɛtoo loo amɛyeee anɔkwa yɛ toowoo mli lɛ baanyɛ aná shika fe bo moŋ, shi ná hekɛnɔfɔɔ yɛ shi ni Nyɔŋmɔ ewo akɛ ebaakwɛ etsuji anɔkwafoi lɛ mli. Biblia ŋmalɔ David wie enɛ he akɛ: “Sá lɛ gbekɛ ji mi ni agbɛnɛ mitsɔ nuumo, shi minako jalɔ ko ni akwa lɛ loo ni eseshibii miisisɛ̃ aboloo pɛŋ.”—Lala 37:25.

Naagbee lɛ, kɛ́ onu Biblia mli famɔ akɛ owo too lɛ shishi ni okɛtsu nii lɛ, otoiŋ baajɔ bo. Nyɔŋmɔ shwaaa bo yɛ nibii fɛɛ ni nɔyeli lɛ kɛ too ni owoɔ lɛ tsuɔ lɛ hewɔ, tamɔ bɔ pɛ ni kɛ́ owo otsũ nyɔmɔ oha oshĩatsɛ lɛ, mla mɔŋ bo yɛ nɔ ni oshĩatsɛ lɛ kɛ shika lɛ feɔ lɛ hewɔ lɛ. Nuu ko ni atsɛɔ lɛ Stelvio kɛ afii pii bɔ mɔdɛŋ akɛ eha atsake maŋkwramɔŋ gbɛjianɔtoo ni yɔɔ Yuropa wuoyigbɛ lɛ hiɛ dani ebale Biblia mli anɔkwale lɛ. Etsɔɔ nɔ hewɔ ni etsake ejwɛŋmɔ lɛ mli akɛ: “Mibana faŋŋ akɛ, adesa nyɛŋ ekɛ jalɛsaneyeli, toiŋjɔlɛ, kɛ ekomefeemɔ aba je lɛŋ. Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ pɛ baanyɛ ekɛ tsakemɔ kpakpa abaha adesai.”

Taakɛ Stelvio ji lɛ, kɛ́ bo hu okɛ anɔkwayeli ‘ŋɔɔ Nyɔŋmɔ nii ohaa Nyɔŋmɔ’ lɛ, no lɛ bo hu obaanyɛ oná nɔmimaa ni tamɔ nakai. Beni Nyɔŋmɔ kɛ ejalɛ nɔyeli baaba shikpɔŋ lɛ fɛɛ nɔ koni ekɛsaa nibii gbohii ni ejɛ adesa nɔyeli mli kɛba lɛ, obaaná he sɛɛ.—w11-E 09/1.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 6 Kɛ́ ootao ole saji ni tsɔɔ akɛ Yehowa Odasefoi woɔ too jogbaŋŋ lɛ, kwɛmɔ November 1, 2002 Buu-Mɔɔ lɛ baafa 13, kuku 15 lɛ, kɛ May 1, 1996 nɔ̃ lɛ, baafa 17, kuku 7 lɛ.

[Wiemɔ ni akɔ ni akɛmiitsu nii ni yɔɔ baafa 14]

Ehe miihia ni wɔtsake wɔsusumɔ koni ekɛ Nyɔŋmɔ nɔ̃ lɛ akpã gbee, ejaakɛ esusumɔi lɛ ja kwraa fe wɔnɔ̃ lɛ

[Wiemɔ ni akɔ ni akɛmiitsu nii ni yɔɔ baafa 15]

Kɛ́ Kristofoi bo Nyɔŋmɔ toi ni amɛwo amɛtoo lɛ, amɛnáa henilee kpakpa yɛ ehiɛ ni amɛtsɔɔ akɛ amɛkɛ amɛhe fɔ̃ɔ enɔ koni eha amɛ amɛhiamɔnii

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 14]

“Nyɛŋɔa Kaisare nii nyɛhaa Kaisare, ni nyɛŋɔa Nyɔŋmɔ nii nyɛhaa Nyɔŋmɔ”

[He ni Sane lɛ Jɛ]

Copyright British Museum