Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

‘Bɛzonle Gyihova’

‘Bɛzonle Gyihova’

“Bɛmmayɛ mgbovonle, . . . bɛzonle Nyamenle.”—WULO. 12:11.

1. Ka ngakyile mɔɔ wɔ adwenle mɔɔ menli dɔɔnwo lɛ ye wɔ ɛzonlenlɛ nwo nee mɔɔ wɔ Wulomuma 12:11 avinli la anwo edwɛkɛ.

ADWENLE mɔɔ Keleseɛnema lɛ ye wɔ ɛzonlenlɛ nwo la le ngakyile fi mɔɔ menli dɔɔnwo lɛ ye la anwo. Saa bɛte kɛ awie le sonvolɛ a, debie mɔɔ ba bɛ adwenle nu la a le kɛ bɛsie ye, bɛyɛ ye atisesebɛ, anzɛɛ amumuyɛ. Noko Nyamenle Edwɛkɛ ne ka ɛzonlenlɛ mɔɔ menli fi bɛ ahonle nu sonle bɛ Menle la anwo edwɛkɛ. Yemɔti, mekɛ mɔɔ Pɔɔlo dule ɛvoya ne mɔɔ lumua la anu Keleseɛnema folɛ kɛ ‘bɛzonle Gyihova la,’ ɛnee ɔlɛsi ɛlɔlɛ mɔɔ maa menli fa ɛzonlenlɛ nwuanzanwuanza maa Nyamenle la azo. (Wulo. 12:11) Duzu a ɛzonlenlɛ ɛhye kile a? Kɛ ɔkɛyɛ na yɛanzonle Seetan nee ye ewiade ne ɛ? Na kɛ Gyihova azonvolɛ la, saa yɛfa nɔhalɛlilɛ yɛsonle a, ahatualɛ boni a yɛbanyia a?

“MEKULO ME MENLE”

2. (a) Duzu a bamaa Yizilayɛnli kanranli akpo fanwodi mɔɔ ɔbanyia la ɛ? (b) Duzu ati a bɛfiti kanranli mɔɔ lɛ ɛhulolɛ kɛ ɔbazonle dahuu la anzo ɛ?

2 Yɛnwu kɛzi Gyihova kpondɛ kɛ akɛlɛ sonle ɔ menle la wɔ Ye Mɛla ne mɔɔ ɔvale ɔmanle Yizilayɛma la anu. Ɛnee ɔwɔ kɛ Hibulunli kanra nyia fanwodi wɔ ɛvolɛ nsuu ne azo. (Ade. 21:2) Noko akee, Gyihova yɛle ngyehyɛleɛ kɛnlɛma manle bɛdabɛ mɔɔ bɛkulo bɛ menle mɔ na bɛkpondɛ kɛ bɛkɔ zo bɛsonle bɛ la. Ɛnee ɔwɔ kɛ kanranli ne amenle fa ye kɔ anlenkɛ ne anzɛɛ ye felɛmo ne anwo na ɔfa ketera ɔfiti ɔ nzo. (Ade. 21:5, 6) Sɛkɛlɛneɛ ɛhye mɔɔ bɛyɛ ye wɔ ɛnzolɛ nwo la kile debie. Wɔ Hibulu aneɛ nu, tieyɛ nee edwɛkɛ mɔɔ bɛkɛde anzɛɛ bɛtie la lua edinli ko azo. Kanranli mɔɔ ɔkulo la bava tieyɛ azonle ɔ menle dahuu. Ɛhye boa yɛ maa yɛte yɛ nwo zo mɔɔ yɛyila yɛmaa Gyihova la abo kpalɛ. Nyamenle anwo ɛlɔlɛ maa yɛfi yɛ ɛhulolɛ nu yɛyɛ tieyɛ.

3. Duzu a maa yɛyila yɛ nwo zo yɛmaa Nyamenle a?

3 Saa yɛmaa bɛsɔne yɛ kɛ Keleseɛnema a, ɛnee yɛzi kpɔkɛ kɛ yɛsonle Gyihova, yɛyɛ ye sonvolɛ. Ɛhulolɛ  mɔɔ yɛlɛ kɛ yɛbadie Gyihova na yɛayɛ ye ɛhulolɛdeɛ la a maa yɛyila yɛ nwo zo yɛmaa ye a. Tɛ awie a piepia yɛ ɔmaa yɛyɛ a. Ngakula mɔɔ bɛsɔne bɛ bɔbɔ la tɛ bɛ awovolɛ ati a bɛyɛ zɔ a, bɛdabɛ mumua ne a bɛyila bɛ nwo zo bɛmaa Gyihova a. Keleseɛnema yila bɛ nwo zo maa Gyihova, bɛ Menle ne mɔɔ wɔ anwuma la, ɔlua ɛlɔlɛ mɔɔ bɛlɛ bɛmaa ye la ati. Ɛzoanvolɛ Dwɔn hɛlɛle kɛ: “Saa yɛdi Nyamenle mɛla ne mɔ azo a ɛnee yɛkulo Nyamenle.”—1 Dwɔn 5:3.

BƐLƐ FANWODI, NOKO BƐLE AHANRA

4. Duzu a nwolɛ hyia na yɛayɛ ‘ahanra yɛamaa tenleneyɛlɛ a’?

4 Nea kɛzi yɛ nye die nwo kɛ Gyihova ɛmaa yɛyɛ ye ngɛkɛlɛ a! Diedi mɔɔ yɛnyia ye Kelaese ɛkpɔnelɛ afɔle ne anu la ɛlie yɛ ɛvi ɛtane tumi bo. Ɔnva nwo kɛ yɛtɔ sinli la, yɛvi yɛ ɛhulolɛ nu yɛra Gyihova nee Gyisɛse tumi bo. Pɔɔlo hilehilele ɛhye anu wienyi wɔ ye mbuluku ne mɔ ko anu kɛ: “Ɔwɔ kɛ bɛdabɛ noko bɛdwenle bɛmaa bɛ nwo kɛ bɛwu bɛvi ɛtane tumi ne abo, na ɔlua Kelaese Gyisɛse ati bɛde aze bɛmaa Nyamenle.” Akee ɔbɔle kɔkɔ kɛ: “Bɛdabɛ bɛze ye wienyi kɛ saa bɛbu bɛ nwo bɛmaa awie kɛ bɛsonle ye kɛ bɛle ahanra a, ɛnee bɛle ahanra bɛmaa ahenle ne mɔɔ bɛsonle ye la. Saa ɛtane a le bɛ menle a, bɛbanyia nwolɛ ewule, saa bɛtie Nyamenle noko a, bɛbalie bɛ bɛamaa bɛazɔ Nyamenle anye. Yɛyɛ Nyamenle mo, ɔluakɛ mekɛ bie, ɛnee bɛle ahanra bɛmaa ɛtane, na kɛmɔ bɛvale bɛ ahonle muala bɛyɛle tieyɛ bɛmanle nɔhalɛ ne mɔɔ bɛnwunle ye wɔ ngilehilelɛ mɔɔ bɛnyianle ye la anu la ati bɛliele bɛ bɛvile ɛtane nu na bɛrayɛle ahanra bɛmanle tenleneyɛlɛ.” (Wulo. 6:11, 16-18) Yɛ ye nzonlɛ kɛ ɛzoanvolɛ ne hanle kɛ “bɛvale bɛ ahonle muala bɛyɛle tieyɛ.” Nɔhalɛ nu, yɛ nwo zo mɔɔ yɛyila la ɛmaa yɛyɛ ‘ahanra yɛmaa tenleneyɛlɛ.’

5. Konle boni a yɛko ye wɔ yɛ nu a, na duzu ati ɔ?

5 Noko, ɔnla aze kɛ yɛbabɔ yɛ nwo zo mɔɔ yɛyila la anwo ɛbɛla. Konle nwiɔ wɔ ɛkɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛko a. Mɔɔ lumua la a le konle ne mɔɔ Pɔɔlo honle bie la. Ɔhɛlɛle kɛ: “Wɔ me nuhua a ɛnee me nye die Nyamenle mɛla ne anwo kpalɛ. Na menwu mɛla fofolɛ bie wɔ me sonlabaka ye nvɛyeba ne mɔ amuala anu. Mɛla ɛhye ko tia mɔɔ me adwenle kulo kɛ ɔyɛ la, na ɔmaa meyɛ kanranli memaa ɛtane mɛla ne mɔɔ ɛlɛdi gyima wɔ me sonlabaka ne anu la.” (Wulo. 7:22, 23) Yɛdayɛ noko yɛ sinlidɔlɛ gyegye yɛ. Ɛhye ati, ɔwɔ kɛ yɛ nee yɛ nwonane ne atiakunluwɔzo ne mɔ ko dahuu. Ɛzoanvolɛ Pita dule yɛ folɛ kɛ: “Bɛdɛnla kɛ bɛdi bɛ ti anwo, noko bɛmmafa bɛ ti anwo ɛlilɛ ne bɛkedɛheda ɛtane zo. Bɛdɛnla kɛ bɛle Nyamenle ngɛkɛlɛ.”—1 Pita 2:16.

6, 7. Kɛzi Seetan maa ewiade ɛhye yɛ kɛnlɛma wɔ yɛ nye zo ɛ?

6 Yɛ konle ne mɔɔ ɔtɔ zo nwiɔ la, yɛ nee ewiade ɛhye mɔɔ ɔwɔ sunsum ɛtane ne mɔ tumi bo la a lɛ ye a. Seetan mɔɔ sie ewiade ɛhye la to ye senle ɛda ne mɔ ba yɛ nwo zo, ɔkulo kɛ ɔsɛkye nɔhalɛ mɔɔ yɛlɛdi yɛamaa Gyihova nee Gyisɛse la. Ɔkulo kɛ yɛyɛ ninyɛndane na yɛyɛ ye ahanra. (Bɛgenga Ɛfɛsɛsema 6:11, 12.) Adenle ko mɔɔ Seetan dua zo yɛ ɛhye la a le kɛ ɔmaa ewiade ne yɛ kɛnlɛma wɔ yɛ nye zo. Ɛzoanvolɛ Dwɔn bɔle kɔkɔ kɛ: “Awie biala mɔɔ kulo ewiade la ɛnlɛ Selɛ ne anwo ɛhulolɛ. Ɔluakɛ ewiade ye anu debie biala mɔɔ le kɛ, nwonane nu atiakunluwɔzo, anyebolo, nee ɛbɛlabɔlɛ nu adubɛnwo la ɛnvi Selɛ ne ɛkɛ ne na ɔvi ewiade ye.”—1 Dwɔn 2:15, 16.

7 Anwonyia ɛkpondɛlɛ ɛbu. Seetan ɛmaa menli dɔɔnwo ɛnyia adwenle kɛ ezukoa a maa sonla nye die a. Sotɔɔ mgbole ɛbu. Ɛbɛlabɔlɛ mɔɔ ɔgyi anwonyia  nee anyelielɛ zo la yɛɛ bɛbɔ ye nolo wɔ ɛleka biala a. Bɛdabɛ mɔɔ bɛyɛ adendulɛ nwo ngyehyɛleɛ la fa menli kɔ ɛleka mɔɔ menli kɔdie bɛ nye la. Mekɛ dɔɔnwo ne ala, bɛ nee menli mɔɔ da ewiade subane ali la a kɔ a. Nɔhalɛ nu, ninyɛne mɔɔ ɛbɔ yɛ ɛyia la si ewiade “anyelielɛ” adua.

8, 9. Esiane kpole boni a wɔ ɛkɛ a, na duzu ati ɔ?

8 Mekɛ mɔɔ Pita ka menli mɔɔ ɛnee wɔ ɛvoya ne mɔɔ lumua Keleseɛnema asafo ne anu mɔɔ bɛmanle ewiade ne lile bɛ adwenle anwo edwɛkɛ la ɔbɔle kɔkɔ kɛ: “Bɛ anyelielɛ ala a le ewia henlema nza ɛbolɛ nee adwɔmanebɔlɛ mgbole; bɛ nwo yɛ nyiane yɛɛ ɔyɛ anyiemgba bɔbɔ kɛ bɛ nee bɛ kɛdu a. Mekɛ mɔɔ bɛ nee bɛ de ɛkponle ko anwo bɛlɛkpula bɛ sa la ɛnee bɛlɛbɛlɛbɛla bɛ. Bɛtu bɛ nloa anu, bɛka edwɛkɛ mɔɔ nrɛlɛbɛ ɛnle nu la na bɛfa adwɔmanebɔlɛ atiakunluwɔzo bɛsɛkye bɛdabɛ mɔɔ bɔ zo mɔɔ bɛlɛbɔ mɔdenle bɛanriandi bɛavi menli mɔɔ de ɛtane nu la avinli la. Bɛfa fanwodi bɛbɔ ɛwɔkɛ, wɔ mekɛ mɔɔ bɛdabɛ mumua ne bɛle subane ɛtane nwo ahanra la. Sonla biala mɔɔ kɛmaa debie kɛvo ɔ nwo zo la le kanranli maa deɛ zɔhane.”—2 Pita 2:13, 18, 19.

9 “Anyebolo” anzɛɛ nwonane afoa nu ninyɛne ɛmmaa sonla ɛnnyia fanwodi. Emomu, ɔmaa ɔyɛ kanranli ɔmaa Seetan Abɔnsam, ewiade ɛhye amenle ne mɔɔ ɛnyelɛ ɛnnwu ye la. (1 Dwɔn 5:19) Esiane kpole wɔ nu kɛ awie bayɛ kanranli amaa anwonyia ɔluakɛ nuhua ɛvilɛ ɛnla aze.

GYIMA MƆƆ MAA AHUNLUNDWOLƐ

10, 11. Ɛnɛ, nwane mɔ a Seetan ɛdu ɔ nye ɛzie bɛ nwo zo a, na kɛzi ewiade nwomazukoalɛ kola yɛ ngyegyelɛ maa bɛ ɛ?

10 Ɛnɛ noko, Seetan ɛdu ɔ nye ɛzie bɛdabɛ mɔɔ bɛnlɛ anwubielɛ la anwo zo kɛmɔ ɔyɛle ye wɔ Yidɛn tola ne anu la. Ngakula yɛɛ ɔfa ɔ nye ɔsie bɛ nwo zo kpalɛ a. Saa kakula bie anzɛɛ awie biala bɔbɔ tu ɔ nwo maa kɛ ɔyɛ Gyihova akɛlɛ a, Seetan anye ɛnlie nwo. Nyamenle kpɔvolɛ ne kpondɛ kɛ ɔsɛkye menli mɔɔ tu bɛ nwo maa Gyihova la kɔsɔɔti nɔhalɛlilɛ.

11 Bɛmaa yɛzia yɛhɔ kanranli ne mɔɔ ɔbamaa bɛafiti ɔ nzo la ndonwo ne azo bieko. Kanranli ɛhye bade nyane mekɛ ekyi noko ɔbapɛ nu; ɔbanyia nzonlɛyɛlɛ mɔɔ ɔbava yeazonle dahuu a. Zɔhane ala a ɔnla aze kɛ kakula bɛava adenle mɔɔ ɔ gɔnwo mɔ kɛkpo la azo a. Seetan si gyima mɔɔ awie yɛ ye wɔ ewiade ɛhye anu a ɔbamaa ɔ kunlu adwo ɔ nwo la adua, noko ɔwɔ kɛ Keleseɛnema maa bɛ sunsum nu ngyianlɛ mɔɔ bɛbali nwolɛ gyima la  anwo kyia bɛ kpalɛ. Gyisɛse hanle kɛ ‘nyilalɛ ɛha bɛdabɛ mɔɔ bɛze bɛ sunsum nu ngyianlɛ la.’ (Mat. 5:3) Keleseɛnema mɔɔ bɛyila bɛ nwo zo la yɛ Nyamenle ɛhulolɛdeɛ, bɛnyɛ Seetan ɛhulolɛdeɛ. Bɛ nye die Gyihova mɛla ne anwo, na bɛdwenledwenle nwolɛ alehyenlɛ nee aledwolɛ. (Bɛgenga Edwɛndolɛ 1:1-3.) Noko, nwomazukoalɛ nwo ngyehyɛleɛ mɔɔ wɔ ɛkɛ ɛnɛ la anu dɔɔnwo ɛmmaa Gyihova sonvolɛ ɛnnyia adenle ɛndwenledwenle sunsum nu ninyɛne nwo.

12. Duzu a ɔwɔ kɛ ngakula dɔɔnwo si nwolɛ kpɔkɛ ɛnɛ a?

12 Saa Keleseɛnenli mɔɔ ɔle akɛlɛ la amenle ɛnzonle Gyihova a ɔkola ɔyia ngyegyelɛ. Pɔɔlo bizale ye wɔ ye kɛlata ne mɔɔ ɔlumuale ɔhɛlɛle Kɔlentema la anu kɛ: “Nyamenle vɛlɛle wɔ la ɛnee ɛle akɛlɛ ɔ?” Akee ɔdule folɛ kɛ: “Mmadwenle nwolɛ; noko saa adenle bie azo ɛkɛhola ɛkɛkpɔne ɛ nwo a, yɛ ye zɔhane.” (1 Kɔl. 7:21) Ɔwɔ kɛ yɛkulo fanwodi. Ɛnɛ, ɔle mɛla wɔ maanle bie mɔ anu kɛ ngakula ɛhɔ sukulu ɛhɔdwu ɛvolɛ bie. Yemɔ anzi bɛazi bɛ kpɔkɛ. Bie a bɛbadoa zo anzɛɛ bɛnrɛdoa zo. Saa gyima ti awie kpa kɛ ɔbahɔ sukulu kpole a, ɔbayɛ se kɛ ɔbanyia fanwodi yɛava ɔ nwo yeawula dahuu ɛzonlenlɛ gyima ne anu.—Bɛgenga 1 Kɔlentema 7:23.

Menlenlɛ ne boni a ɛbazonle ye a?

NWOMAZUKOALƐ KPOLE ANZƐƐ NWOMAZUKOALƐ KPALƐ?

13. Nwomazukoalɛ boni a baboa Gyihova azonvolɛ kpalɛ a?

13 Pɔɔlo bɔle Kɔlɔsae Keleseɛnema ne kɔkɔ kɛ “Bɛnlea boɛ na awie anva mɛlɛbɛla nee adalɛ nrɛlɛbɛ mɔɔ bɛlua ewiade amaamuo zo bɛhyehyɛ, nee mɔɔ vi awozinli ewiade ye sunsum nu tumima ɛkɛ ne na ɔnvi Kelaese ɛkɛ ne la anyɛ bɛ ngɛkɛlɛ.” (Kɔl. 2:8) Kilehilevolɛma dɔɔnwo kilehile “mɛlɛbɛla nee adalɛ nrɛlɛbɛ mɔɔ bɛlua ewiade amaamuo zo bɛhyehyɛ” la. Nwoma kpole mɔɔ menli dɔɔnwo sukoa la bie mɔ ɛngola ɛnziezie sukuluma ɛmmaa gyima mɔɔ bɛbayɛ ye kenlebie la. Noko, Gyihova azonvolɛ kɔ sukulu mɔɔ ɔbamaa bɛazukoa gyima na bɛanyia debie ekyi bɛanlea bɛ nwo nee bɛ mbusua bɛava bɛazonle Nyamenle. Bɛdi folɛ ɛhye mɔɔ Pɔɔlo dule Temɔte la azo: “Saa sonla maa ɔ kunlu adwo mɔɔ ɔlɛ la anwo a, anrɛɛ nyamenlezonlenlɛ le anwonyia kpole. Ɛhye ati, saa yɛlɛ mɔɔ yɛdi nee mɔɔ yɛkeda la a, bɛmaa yɛ nye ɛzɔ yɛ nwo.” (1 Tem. 6:6, 8) Kɛ anrɛɛ nɔhalɛ Keleseɛnema bɛava bɛ adwenle azie ewiade nwomazukoalɛ nwo amodinli ngɛlata ɛnyianlɛ zo la, bɛfa bɛsie ‘nganvolɛ ngɛlata’ mɔɔ bɛbanyia ye la azo na bɛyɛ daselɛlilɛ  gyima ne dɔɔnwo emomu.—Bɛgenga 2 Kɔlentema 3:1-3.

14. Kɛmɔ Felepaema 3:8 kile la, kɛzi Pɔɔlo bule adenle mɔ ɔnyianle kɛ Nyamenle nee Kelaese sonvolɛ la ɛ?

14 Maa yɛva ɛzoanvolɛ Pɔɔlo kɛ neazo. Dwuuma Mɛla kilehilevolɛ Gameeleɛle a hilele ye debie a. Yɛbahola yɛava nwoma mɔɔ Pɔɔlo zukoale la yɛado nwoma mɔɔ ɛnɛ menli sukoa ye wɔ yunivɛsiti la anwo. Noko mekɛ mɔɔ ɔvale ɔdole adenle mɔɔ ɔlɛ ɔlɛsonle Nyamenle nee Kelaese anwo la kɛzi ɔbule ye ɛ? Ɔhɛlɛle kɛ: “Ɛnwunlɛ mumua ne mɔɔ menwu Awulae Gyisɛse Kelaese la sonle bolɛ maa me tɛla debie biala.” Akee ɔvale ɔzɔle zolɛ kɛ: “Ɔlua ɔ ti mevuandi debie biala megua; mebu bɛ kɛ fovolɛ zo ewula la, amaa Kelaese ayɛ me ɛdeɛ.” (Fel. 3:8) Pɔɔlo anwo edwɛkɛ ɛhye bahola aboa Keleseɛnema ngakula nee bɛ awovolɛ yeamaa bɛazi kpɔkɛ kpalɛ wɔ nwomazukoalɛ nwo. (Nea nvoninli ne mɔ.)

NVASOƐ MƆƆ WƆ NWOMAZUKOALƐ KPALƐ ZO

15, 16. Nwomazukoalɛ boni a Gyihova ahyehyɛdeɛ ne fa maa a, na ye bodane a le duzu?

15 Kɛzi ɛleka mɔɔ bɛsukoa nwoma mgbole la dɔɔnwo de ɛ? Asoo tɛ ɛkɛ a basabasayɛlɛ nee menli mɔɔ dwazo tia arane la bɔ bɛ nyɛleɛ ne abo a? (Ɛfɛ. 2:2) Noko, Gyihova ahyehyɛdeɛ ne fa ngilehilelɛ maa wɔ anzondwolɛ nu wɔ asafo ne anu. Dapɛne biala bɛyɛ Teokelase Ɛzonlenlɛ Sukulu bɛmaa yɛ kɔsɔɔti. Sukulu gyɛne wɔ ɛkɛ mɔɔ yɛbahola yɛahɔ bie a. Kɛ neazo la, bɛyɛ sukulu bɛmaa adekpakyelɛ mrenya mɔɔ bɛtɛgyale, bɛfɛlɛ ye Mediema Mrenya Mɔɔ Bɛtɛgyale Baebolo Sukulu, yɛɛ bɛyɛ Keleseɛne Agyalɛma Baebolo Sukulu bɛmaa adekpakyelɛma mɔɔ bɛgya la. Sukulu ɛhye mɔ kɔsɔɔti boa yɛ maa yɛtie Gyihova, yɛ Menle ne mɔɔ ɔwɔ anwuma la.

16 Yɛbahola yɛanwu edwɛkɛ dɔɔnwo mɔ le nɔhalɛ la wɔ Watch Tower Publications Index anzɛɛ Watchtower Library ne mɔɔ wɔ CD-ROM zo la anu. Nwomazukoalɛ ɛhye bodane a le kɛ ɔboa yɛ yeamaa yɛazonle Gyihova. Ɔkilehile yɛ ɔmaa yɛnwu kɛzi yɛbaboa awie mɔ yɛamaa bɛaziezie bɛ nee Nyamenle avinli la. (2 Kɔl. 5:20) Ɛhye bamaa bɛdabɛ noko bɛahilehile awie mɔ.—2 Tem. 2:2.

KANRANLI NE AHATUALƐ

17. Ahatualɛ boni a nwoma kpalɛ ɛzukoalɛ maa bɛnyia a?

17 Wɔ Gyisɛse nzunza nwo ɛrɛlɛ ne anu, sonvolɛma nwiɔ ne mɔɔ lile nɔhalɛ la nyianle nganvolɛ vile bɛ menle ne ɛkɛ, ɔmanle bɛ gyima dɔɔnwo na bɛ nye liele. (Bɛgenga Mateyu 25:21, 23.) Ɛnɛ, saa yɛkpa nwomazukoalɛ kpalɛ ne a, yɛnyia anyelielɛ nee ahatualɛ. Maa yɛva Michael kɛ neazo. Ɔbɔle mɔdenle kpalɛ wɔ sukulu yemɔti ye kilehilevolɛma vɛlɛle ye na bɛmanle ɔnwunle kɛ ɔbahola yeahɔ yunivɛsiti. Mekɛ mɔɔ bɛnwunle kɛ ɔngulo kɛ ɔkɔsukoa nwoma kpole na emomu ɔbahɔ sukulu mɔɔ bamaa yeanyia gyima ekyi yeayɛ na yeayɛ adekpakyelɛ la ɔzinle bɛ nwo. Asoo ɔdele nganeɛ kɛ yedɔ nu ɔ? Ɔka kɛ: “Nvasoɛ kpole ɛra teokelase nwomazukoalɛ mɔɔ menyia ye kɛ adekpakyelɛnli na kɛkala meyɛ asafo nu kpanyinli la azo. Nyilalɛ nee nwolɛ adenle mɔɔ menyia la tɛla ezukoa biala mɔɔ anrɛɛ mebanyia la. Ɔyɛ me fɛ kpalɛ kɛ meanli nwoma kpole ɛzukoalɛ nzi la.”

18. Duzu a manle ɛkpale nwomazukoalɛ kpalɛ ne a?

18 Nwoma kpalɛ ne ɛzukoalɛ maa yɛnwu Nyamenle ɛhulolɛdeɛ yɛɛ ɔboa yɛ ɔmaa yɛsonle Gyihova. Ɔmaa yɛnyia anyelazo kɛ “kenle ko dedee bɛbaye abɔdeɛ muala bɛavi ɛkpɔlɔlɛ akɛlɛzonlenlɛ nu na yeanyia anyunlunyia fanwodi ne mɔɔ Nyamenle amra lɛ ye la.” (Wulo. 8:21) Mɔɔ hyia kpalɛ la, ɔkile yɛ kɛzi yɛbahile kɛ yɛkulo Gyihova, yɛ Menle ne mɔɔ wɔ anwuma la.—Ade. 21:5.