Eya go dikagare

Eya go lelokelelo la dikagare

 TABA YA LETLAKALA LA KA NTLE | KE KA BAKA LA ENG DILO TŠE MPE DI DIRAGALELA BATHO BA GO LOKA?

Dilo tše Mpe di Diragalela Batho ba go Loka—Ka Baka La’ng?

Dilo tše Mpe di Diragalela Batho ba go Loka—Ka Baka La’ng?

Ka ge Jehofa Modimo * e le Mmopi wa dilo ka moka e bile e le ramatlaohle, batho ba bantši ba ka mmea molato ka selo se sengwe le se sengwe seo se diregago lefaseng, go akaretša le dilo ka moka tše mpe. Lega go le bjalo, ela hloko seo Beibele e se bolelago ka Modimo wa therešo:

  • “Jehofa o lokile ditseleng tša gagwe ka moka.”—Psalme 145:17.

  • “Ditsela tša gagwe [Modimo] ka moka ke tša toka. Ke Modimo yo a botegago, yoo go yena go se nago go hloka toka; o lokile e bile o letlile.”Doiteronomio 32:4.

  • “Jehofa o na le lerato le legolo e bile ke yo a gaugelago.”Jakobo 5:11.

Modimo ga a bake dilo tše mpe. Lega go le bjalo, na o šušumeletša gore batho ba dire dilo tše mpe? Le gatee. Mangwalo a re: “A go se be le yo a rego ge a le molekong a re: ‘Ke lekwa ke Modimo.’” Ka baka la’ng? Gobane “Modimo a ka se ke a lekwa ka dilo tše mpe le gona yena ga a leke motho le ge e le ofe.” (Jakobo 1:13) Modimo ga a leke motho le ge e le ofe ka go mo šušumeletša gore a itshware gampe. Modimo ga a bake dilo tše mpe gore di direge e bile ga a šušumeletše ba bangwe go di dira. Ke eng goba ke mang yo a ikarabelago ge dilo tše mpe di direga?

GO BA LEFELONG LE FOŠAGETŠEGO KA NAKO E FOŠAGETŠEGO

Ge Beibele e bolela lebaka leo ka lona batho ba tlaišegago, e re: “Nako le ditiragalo tšeo di sa letelwago di ba wela ka moka.” (Mmoledi 9:11) Ge dilo tšeo di sa letelwago goba dikotsi di direga, go sa šetšwe gore motho yo mongwe o kgongwa ke tšona goba go se bjalo, go ithekgile kudu gore o be a le kae ka nako yeo di diregago. Mo e ka bago nywaga e 2 000 e fetilego, Jesu Kriste o ile a bolela ka kotsi yeo e bego e akaretša batho ba 18 bao ba ilego ba bolawa ge tora e be e ba wela. (Luka 13:1-5) Ga se ba ka ba kgongwa ke kotsi yeo ka baka la tsela yeo ba bego ba phela ka yona; ba be ba fo ba ba le ka tlase ga tora ge e be e ewa. Morago bjale, tšhišinyego e tšhošago ya lefase e ile ya hlasela Haiti ka January 2010; bahlankedi ba mmušo wa Haiti ba begile gore go hwile batho ba fetago ba 300 000. Batho bao ka moka ba ile ba hwa go sa šetšwe gore e be e le bomang. Le gona bolwetši bo ka hlasela motho le ge e le ofe ka nako le ge e le efe.

Ke ka baka la’ng Modimo a sa šireletše batho ba lokilego dikotsing?

Batho ba bangwe ba ka botšiša gore: ‘Na Modimo a ka se kgone go thibela dikotsi tše bjalo gore di se direge? Na a ka se šireletše batho ba go loka dikotsing tše?’ E le gore Modimo a tsene ditaba tše gare, go be go tla ra gore o tseba ka dilo tše mpe pele ga ge di ka direga. Le ge Modimo a tloga a na le bokgoni bja go tseba bokamoso e sa le pele, potšišo yeo re swanetšego go e ela hloko še: Na Modimo o kgetha go laola matla a gagwe a sa lekanywego gore a tsebe dilo tše bjalo e sa le pele?—Jesaya 42:9.

Mangwalo a re: “Modimo wa rena o magodimong; se sengwe le se sengwe seo a ratago go se dira, o a se  dira.” (Psalme 115:3) Jehofa o dira seo a bonago se le bohlokwa gore a se dire—e sego selo se sengwe le se sengwe seo a nago le bokgoni bja go se dira. Se se šoma le tabeng ya selo seo a kgethago go se bonela pele. Ka mohlala, ka morago ga gore bokgopo bo aparele metse ya bogologolo ya Sodoma le Gomora, Modimo o ile a botša mopatriareka Aborahama gore: “Ke tla theogela gona gore ke bone ge e ba sello seo se tlilego go nna e le sa therešo goba go se bjalo, le go bona ge e ba ditiro tša bona e tloga e le tše mpe. Ke nyaka go tseba seo.” (Genesi 18:20, 21) Ka nako e itšego, Jehofa o ile a kgetha go se tsebe bogolo bja bokgopo bjoo bo bego bo le metseng yeo. Ka gona, Jehofa a ka kgetha go se tsebe selo se sengwe le se sengwe e sa le pele. (Genesi 22:12) Le ka mohla se ga se bontšhe gore ga se a phethagala goba o a fokola. Ka ge “mediro ya gagwe e phethagetše,” Modimo o lekalekanya bokgoni bja gagwe bja go tseba bokamoso e sa le pele le morero wa gagwe; ga a gapeletše batho gore ba latele tsela e itšego. * (Doiteronomio 32:4) Ka gona, re ka phetha ka go re’ng? Ka gore: Modimo o kgetha gore ke dilo dife tšeo a nyakago go di tseba e sa le pele e bile o dira bjalo ka bohlale.

Ke ka baka la’ng Modimo a sa šireletše batho ba lokilego bosenying?

NA BATHO BA A IKARABELA?

Batho le bona ba a ikarabela ka bokgopo bjo bo lego gona. Ela hloko kamoo Beibele e hlalosago megato yeo e lebišago ditirong tšeo di gobatšago. E re: “Yo mongwe le yo mongwe o lekwa ka go gogwa le go goketšwa ke kganyogo ya gagwe. Ke moka kganyogo ge e gotše e tswala sebe; sebe sona ge se dirilwe se tšweletša lehu.” (Jakobo 1:14, 15) Ge batho ba kgotsofatša dikganyogo tše di sa lokago goba go ineela go direng dilo tše mpe ba tla ba le ditlamorago tše di sa kgahlišego. (Baroma 7:21-23) Ka ge histori e bontšha, batho ba ile ba dira ditiro tše di tšhošago e bile se se bakile tlaišego e kgolo. Go oketša moo, batho ba kgopo ba ka šušumeletša ba bangwe go dira dilo tše kgopo, ka go re’alo bobe bja gakala le go feta.—Diema 1:10-16.

Batho ba ile ba dira ditiro tše di tšhošago e bile se se bakile tlaišego e kgolo

Na Modimo o swanetše go tsena ditaba gare le go thibela batho go dira dilo tše mpe? Ela hloko kamoo motho a bopilwego ka gona. Mangwalo a re Modimo o bopile motho ka seswantšho sa gagwe, ka go swana le yena. Ka go re’alo, batho ba na le bokgoni bja go bonagatša dika tša Modimo. (Genesi 1:26) Batho ba na le mpho ya tokologo e bile ba ka kgetha go rata Modimo le go mmotegela ka go dira se se nepagetšego mahlong a gagwe. (Doiteronomio 30:19, 20) Ge e ba Modimo a ka gapeletša batho gore ba latele tsela e itšego, na o tla be a sa ba time mpho ya boikgethelo? Ruri batho ba be ba tla swana le metšhene yeo e hlametšwego go dira selo se itšego! Go be go tla ba bjalo ge nkabe seo re se dirago gotee le dilo ka moka tšeo di re diragalelago di be di laolwa ke go rulaganywa ga dilo e sa le pele goba seo go thwego ke Kismet. Ruri re ka thaba gore Modimo o re neile seriti ka go re dumelela gore re kgethe tsela yeo re e ratago! Lega go le bjalo, se ga se bolele gore ditlamorago  le ge e le dife tšeo di bakwago ke diphošo tša batho le dikgetho tša bona tše mpe di tla dula di tshwenya batho ka mo go sa felego.

NA KARMA E BAKA TLAIŠEGO?

Ge e ba o be o ka botšiša motho yo mongwe yo a nago le setlogo sa Bohindu goba Bobudda potšišo yeo e lego letlakaleng la ka ntle la makasine wo, go molaleng gore o be o tla kwa karabo ye: “Dilo tše mpe di diragalela batho ba go loka ka baka la molao wa Karma, e lego molao woo o bolelago gore ba buna seo ba se bjetšego bophelong bja bona bja nakong e fetilego.” *

Mabapi le thuto ya Karma, ke mo go holago go ela hloko seo Beibele e se bolelago ka lehu. Serapeng sa Edene, moo batho ba thomilego gona, Mmopi o itše go motho wa pele, e lego Adama: “O ka ja wa ba wa kgotsofala ka se se tšwago sehlareng se sengwe le se sengwe sa mo serapeng. Eupša ge e le sehlare sa go tseba botse le bobe o se ke wa ja tša sona, gobane mohlang o ka jago tša sona o tla hwa lehu.” (Genesi 2:16, 17) Ge e ba Adama a se a ka a dira sebe ka go se kwe Modimo, nkabe a ile a phela ka mo go sa felego. Lehu le tlile e le kotlo ya go se kwe taelo ya Modimo. Ka gona, ge bana ba Adama ba be ba belegwa, ‘lehu le ile la aparela batho bohle.’ (Baroma 5:12) Ka go re’alo, go ka bolelwa gore “moputso woo sebe se o lefago ke lehu.” (Baroma 6:23) Le gona Beibele e hlalosa gore: “Yo a hwilego o hunologile sebeng sa gagwe.” (Baroma 6:7) Ka mantšu a mangwe, batho ga ba tšwele pele ba lefelela dibe tša bona ka morago ga gore ba hwe.

Lehono batho ba dimilione ba bolela gore bothata bja go tlaišega ga batho bo akaretša Karma. Gantši modumedi o amogela tlaišego ya gagwe gotee le ya ba bangwe ntle le go tshwenyega kudu ka yona. Eupša therešo ke gore kgopolo ye ga e nee kholofelo ya gore dilo tše mpe di tla kgaotša go direga. Madumedi a dumela gore se se fihlelelwa ka go katanela boitshwaro bjoo bo amogelago ke batho ba bantši le tsebo e kgethegilego ya Bohindu. Ke therešo gore dikgopolo tše di fapane kudu le seo Beibele e se bolelago. *

SEBAKI SE SEGOLO!

Na o be o tseba gore motho yo a bakago tlaišego ke “mmuši wa lefase”—Sathane Diabolo?—Johane 14:30

Lega go le bjalo sebaki se segolo sa bokgopo ga se batho. Sathane Diabolo, yoo peleng e bego e le morongwa yo a botegago wa Modimo, “ga se a ka a ema a tiile therešong” e bile o tlišitše sebe lefaseng. (Johane 8:44) O ile a thoma borabele kua serapeng sa Edene. (Genesi 3:1-5) Jesu Kriste o mmiditše “yo kgopo” le “mmuši wa lefase.” (Mateo 6:13; Johane 14:30) Batho ka kakaretšo ba hlokomologa ditsela tša Jehofa tše di lokilego ka go latela Sathane le go phegelela dikganyogo tša gagwe. (1 Johane 2:15, 16) Johane wa pele 5:19 e re “lefase ka moka le rapaletše matleng a yo kgopo.” Go na le dibopiwa tše dingwe tša moya tšeo di ilego tša fetoga tše kgopo gomme tša tlatša Sathane. Beibele e bontšha gore Sathane le batemona ba gagwe ba ‘timetša lefase ka moka’ gomme ba baka ‘madimabe lefaseng.’ (Kutollo 12:9, 12) Ka go re’alo, Sathane Diabolo ke yena yo a ikarabelago bakeng sa bokgopo.

Go molaleng gore Modimo ga a ikarabele ka dilo tše mpe tšeo di diragalelago batho; e bile ga se yena yo a ba tlaišago. Ka lehlakoreng le lengwe, o holofeditše go fediša bobe ka ge sehlogo se se latelago se tla bontšha.

^ ser. 3 Jehofa ke leina la Modimo bjalo ka ge le utolotšwe ka Beibeleng.

^ ser. 11 E le gore re ithute lebaka leo Modimo a ilego a dumelela bokgopo gore bo tšwele pele, bona kgaolo 11 ya puku ya Ke Eng Seo ge e le Gabotse Beibele e se Rutago? yeo e gatišitšwego ke Dihlatse tša Jehofa.

^ ser. 16 E le gore o ithute ka mathomo a seo se bitšwago gore ke molao wa Karma, bona matlakala 8 go ya go 12 a poroutšha ya Go Direga’ng go Rena ge re E-hwa? yeo e gatišitšwego ke Dihlatse tša Jehofa.

^ ser. 18 Mabapi le seo Beibele e se rutago ka boemo bja bahu le kholofelo ya bona, bona kgaolo 6 le 7 pukung ya Ke Eng Seo ge e le Gabotse Beibele e se Rutago?