Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Salomo Lalai lɛ Amli Saji Otii

Salomo Lalai lɛ Amli Saji Otii

Yehowa Wiemɔ lɛ Hiɛ Kã

Salomo Lalai lɛ Amli Saji Otii

“BƆ NI oflɔ̃ fɔfɔi yɔɔ yɛ ŋmei ateŋ lɛ, nakai mishienyɛ lɛ tamɔ yɛ biyei lɛ ateŋ. Bɔ ni akututso yɔɔ yɛ kooŋtsei ateŋ lɛ, nakai misuɔlɔ lɛ yɔɔ yɛ bihii lɛ ateŋ.” “Namɔ ji yoo ni pueɔ tamɔ jetsɛremɔ, ni ehe yɔɔ fɛo tamɔ nyɔɔŋtsere, ni ehe tse akɛ hulu . . . nɛɛ?” (Salomo Lalai 2:2, 3; 6:10) Kwɛ bɔ ni ŋmalɛ kukuji nɛɛ ni jeɔ kpo yɛ Biblia mli wolo ni ji Salomo Lalai lɛ amli lɛ woɔ mɔ hewalɛ hã! Akɛni wolo lɛ mli saji lɛ fɛɛ ji lalafoo wiemɔ ni ŋɔɔ ní he yɔɔ sɛɛnamɔ hu hewɔ lɛ, awieɔ he akɛ no ji lalai ni yɔɔ lɛ ateŋ nɔ ni ŋɔɔ fe fɛɛ (ehenɔ bɛ).—Salomo Lalai 1:1.

Maŋtsɛ Salomo ni hi shi yɛ blema Israel lɛ ni fo lala nɛɛ, ni eeenyɛ efee akɛ beni eje enɔyeli ni hé afii 40 lɛ shishi etsɛɛɛ ni efo lala lɛ yɛ afi 1020 D.Ŋ.B. Lala lɛ kɔɔ oblanyo tookwɛlɔ kɛ Shulamit oblayoo ko ni jɛ akrowa lɛ ahe. Mɛi krokomɛi ni atsĩ amɛtã yɛ lalafoo wiemɔ lɛ mli ji oblayoo lɛ nyɛmimɛi hii kɛ enyɛ, “Yerusalem biyei [maŋtsɛwe oblayei],” kɛ “zion biyei [Yerusalem yei].” (Salomo Lalai 1:5; 3:11) Eyɛ mli akɛ ebɛ mlɛo akɛ kɛ́ mɔ miikane Biblia mli wolo ni ji Salomo Lalai lɛ, ebaana mɛi srɔtoi ni awieɔ amɛhe lɛ moŋ, shi kɛ́ esusu nɔ ni mɛi lɛ wieɔ kɛ nɔ ni awieɔ yɛ amɛhe lɛ ahe lɛ, ebaanyɛ eyɔse mɛi ahe ni awieɔ lɛ.

Salomo Lalai lɛ fata Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ he, ni saji ni yɔɔ mli lɛ ahe yɛ sɛɛnamɔ jogbaŋŋ yɛ yiŋtoi enyɔ komɛi ahewɔ. (Hebribii 4:12) Klɛŋklɛŋ lɛ, ehaa wɔnaa bɔ ni suɔmɔ diɛŋtsɛ ni nuu náa ehaa yoo yɔɔ hã. Nɔ ni ji enyɔ lɛ, lala lɛ feɔ suɔmɔ ni yɔɔ Yesu Kristo kɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ teŋ lɛ he nɔkwɛmɔnɔ.—2 Korintobii 11:2; Efesobii 5:25-31.

“NYƐKATSĨƐA MISUƆMƆ LƐ HIƐ”

(Salomo Lalai 1:1–3:5)

Oblayoo heshibalɔ ko ni jɛ akrowa ní akɛ lɛ tee Salomo maŋtsɛwe lɛ daaŋ wiemɔ akɛje Salomo Lalai lɛ amli sane lɛ shishi. Wiemɔ ni jɛ nakai oblayoo lɛ naa ji akɛ: “Ekɛ enaashɔmɔi abashɔ minaa; ejaakɛ osuɔmɔ lɛ hi fe wein.” (Salomo Lalai 1:2) Shi te fee tɛŋŋ oblayoo nɛɛ yaje maŋtsɛwe lɛ?

Etsɔɔ mli akɛ: “Minyɛ bihii lɛ amli wo mi la; amɛŋɔ mi amɛfee weintromi akwɛlɔ.” Nɔ̃ hewɔ ni enyɛ bihii lɛ amli wo la ji akɛ, gbi ko agbiɛnaa beaŋ lɛ, esuɔlɔ oblanyo tookwɛlɔ lɛ kɛɛ lɛ koni amɛyashara shi. Akɛni amɛsumɔɔɔ ni eyaa hewɔ lɛ, amɛkɛɛ lɛ koni eyashwie “osɔi bibii ni fiteɔ [amɛ]weintromi lɛ.” He ni eyaashwie osɔi nɛɛ yɛ lɛ kɛ Salomo we lɛ jɛkɛɛɛ. Beni ekpeleke shi kɛtee “ŋmei atrom lɛ mli” ni mɛi na akɛ ehe yɛ fɛo ni akɛ lɛ tee maŋtsɛwe lɛ.—Salomo Lalai 1:6; 2:10-15; 6:11.

Beni oblayoo lɛ wieɔ bɔ ni eshwe esuɔlɔ tookwɛlɔ lɛ eha lɛ, oblayei ni yɔɔ maŋtsɛwe lɛ kɛɛ lɛ akɛ ‘eje kpo ni eyaja tooiku lɛ asɛɛ mo’ kɛyatao lɛ, shi Salomo eŋmɛɛɛ lɛ gbɛ ni eya. Akɛni Salomo miitao oblayoo lɛ ana akɛ ehefɛo lɛ emɔ etsui hewɔ lɛ, ewo lɛ shi akɛ ebaaha lɛ “shika jwinei akuɛnii kɛ jwiɛtɛi klɔpei,” shi oblayoo lɛ eyanyaaa he. Oblanyo tookwɛlɔ lɛ yana oblayoo lɛ yɛ Salomo we lɛ, ni oblanyo lɛ kɛɛ oblayoo lɛ akɛ: “Naa, ohe yɛ fɛo, mishienyɛ; naa, ohe yɛ fɛo!” Oblayoo lɛ kã oblayei ni yɔɔ maŋtsɛwe lɛ kitã akɛ: ‘amɛkɛtsĩɛ esuɔmɔ lɛ hiɛ kɛyashi be ni lɛ diɛŋtsɛ esumɔɔ.’—Salomo Lalai 1:8-11, 15; 2:7; 3:5.

Ŋmalɛ Naa Sanebimɔi ni Aha Hetoo:

1:2, 3—Mɛɛ gbɛ nɔ suɔmɔ ni oblanyo tookwɛlɔ lɛ yɔɔ kɛha oblayoo lɛ tamɔ wein ni egbɛi hu tamɔ mu? Taakɛ bɔ ni wein haa mɔ tsui nyɔɔ emli ní mu ni akɛfɔɔ yitso hu haa mɔ he jɔɔ lɛ lɛ, nakai nɔŋŋ oblanyo lɛ suɔmɔ ní yi oblayoo lɛ jwɛŋmɔ mli lɛ wo lɛ hewalɛ ni eshɛje emii. (Lala 23:5; 104:15) Kɛ́ anɔkwa Kristofoi, shi titri lɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ susu suɔmɔ ni Yesu Kristo yɔɔ kɛha amɛ lɛ he lɛ, no woɔ amɛ hewalɛ ni ewajeɔ amɛ.

1:5—Mɛni hewɔ oblayoo ni jɛ akrowa lɛ kɛ ehewolo nɔ ní dĩɔ lɛ to “Kedar buui lɛ” ahe lɛ? Akɛ abotia hetsɔi feɔ mama kɛtsuɔ nibii srɔtoi. (4 Mose 31:20) Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, akɛ “abotia hetsɔi mamai” fee buu ni “aŋɔha shihilɛhe [loo “kpee buu,” NW] lɛ nɔ.” (2 Mose 26:7) Abotia diŋ hetsɔi akɛfeɔ buui ni Bedouinbii hiɔ mli ŋmɛnɛ lɛ, ni ekolɛ no nɔŋŋ eko akɛfee Kedar buui lɛ.

1:15—Te oblanyo tookwɛlɔ lɛ tsɔɔ tɛŋŋ beni ekɛɛ akɛ: “Ohiŋmɛii tamɔ okpo hiŋmɛii” lɛ? Nɔ ni oblanyo tookwɛlɔ lɛ tsɔɔ ji akɛ, eshieŋnyɛ lɛ hiŋmɛii yɛ fɛo oookɛɛ okpo hiŋmɛii.

2:7; 3:5—Mɛni hewɔ oblayoo lɛ kɛ “soŋaii kɛ ŋa nɔ ofroteyei” kã oblayei ni yɔɔ maŋtsɛwe lɛ kitã lɛ? Ale soŋaii kɛ ofroteyei akɛ amɛji kooloi komɛi ni he yɔɔ fɛo ní nyiɛmɔ hu yɔɔ akɔnɔ. No hewɔ lɛ, Shulamit oblayoo lɛ miikɛɛ oblayei ni yɔɔ maŋtsɛwe lɛ koni amɛha amɛnifeemɔi afee fɛo kɛtsɔ esuɔmɔ lɛ hiɛ ni amɛtsĩɛ lɛ nɔ.

Nibii ni Wɔkaseɔ Kɛjɛɔ Mli:

1:2; 2:6. Tɔmɔ bɛ he akɛ mɛi enyɔ ni ewo amɛhe shi akɛ amɛbaabote gbalashihilɛ mli lɛ baafee nibii ni yɔɔ hiŋmɛi nɔ kɛjie suɔmɔ kpo amɛtsɔɔ amɛhe yɛ nyiɛmɔ ni tsɔɔ gbalashihilɛ hiɛ lɛ mli. Kɛlɛ, esa akɛ amɛkwɛ jogbaŋŋ koni nibii ni amɛfeɔ lɛ he atse kɛtsɔɔ suɔmɔ diɛŋtsɛ ni amɛyɔɔ kɛha amɛhe, shi ekafee nibii ni baanyiɛ amɛhiɛ kɛya jeŋba shara mli.—Galatabii 5:19.

1:6; 2:10-15. Jeee jeŋba ni Shulamit oblayoo lɛ bɛ aloo jwɛŋmɔ fɔŋ ni ehiɛ hewɔ enyɛ bihii lɛ eŋmɛɛɛ lɛ gbɛ koni ekɛ esuɔlɔ lɛ ayashara shi yɛ gɔji lɛ anɔ he ni mɔ ko enaaa amɛ lɛ, shi moŋ amɛfee nakai bɔni afee ni ekɛ ehe ekawo shihilɛ ko ni baafee kaa kɛha lɛ mli. Nɔ ni enɛ tsɔɔ mɛi ni ewowoo amɛhe shi akɛ amɛbaabote gbalashihilɛ mli ji akɛ, yɛ nyiɛmɔ ni tsɔɔ gbalashihilɛ hiɛ mli lɛ, esaaa akɛ amɛyi enyɔ lɛ pɛ amɛhiɔ he ko banee ni mɔ ko enaaa amɛ.

2:1-3, 8, 9. Eyɛ mli akɛ Shulamit oblayoo lɛ he yɛ fɛo waa, shi ekɛ heshibaa wie ehe akɛ eji ‘jɔɔi amli sharon fɔfɔi [fɔfɔi ko ni abuuu].’ Akɛni ehe yɛ fɛo ni eyeɔ Yehowa anɔkwa hewɔ lɛ, oblanyo tookwɛlɔ lɛ wie ehe akɛ eji “oflɔ̃ fɔfɔi . . . yɛ ŋmei ateŋ.” Ni mɛni abaanyɛ akɛɛ yɛ oblanyo lɛ hu he? Akɛni ehe yɛ fɛo hewɔ lɛ, oblayoo lɛ kɛ lɛ to “soŋai” oblanyo he. Ekã shi faŋŋ akɛ, eji mɔ ko hu ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei ní tu ehe eha Yehowa jamɔ. Oblayoo lɛ wie akɛ: “Bɔ ni akututso [ni woɔ yibii ní asaŋ ehaa hɔ̃ɔŋ] yɔɔ yɛ kooŋtsei ateŋ lɛ, nakai misuɔlɔ lɛ yɔɔ yɛ bihii lɛ ateŋ.” Ani ehiii akɛ oootao sui kpakpai tamɔ hemɔkɛyeli kɛ he ni atuɔ ahaa Nyɔŋmɔ jamɔ yɛ mɔ ni obaasumɔ koni okɛ lɛ abote gbalashihilɛ mli lɛ he?

2:7; 3:5. Oblayoo ni jɛ akrowa lɛ náaa suɔmɔ ehaaa Salomo. Kɛfata he lɛ, ekã oblayei ni yɔɔ maŋtsɛwe lɛ kitã akɛ yɛ oblanyo tookwɛlɔ lɛ sɛɛ lɛ, amɛkahã ená suɔmɔ eha mɔ kroko. Esaaa, ni asaŋ ebɛ hiŋmɛi nɔ akɛ mɔ aaaná suɔmɔ eha mɔkpɔŋ ko kɛkɛ. Kɛ́ Kristofonyo oshija miitao ebote gbalashihilɛ mli lɛ, no lɛ esa akɛ mɔ ni ekɛbaabote gbãla mli lɛ afee Yehowa tsulɔ anɔkwafo.—1 Korintobii 7:39.

“MƐNI NYƐBAAKWƐ YƐ SHULAMIT HE?”

(Salomo Lalai 3:6–8:4)

Nɔ ko ‘jɛ ŋa lɛ nɔ miiba tamɔ lasu kusuu ni teɔ shi.’ (Salomo Lalai 3:6) Beni Yerusalem yei lɛ tee nɔ ni ji lɛ kwɛmɔ lɛ, mɛni amɛna? Naa, Salomo kɛ etsuji lɛ ni miiku amɛsɛɛ kɛmiiba maŋtiase lɛ ni! Maŋtsɛ lɛ ŋɔ Shulamit oblayoo lɛ kɛba ewe lɛ.

Oblanyo tookwɛlɔ lɛ tiu oblayoo lɛ, ni etsɛɛɛ ni eyana lɛ. Beni oblanyo lɛ ma nɔ mi eha lɛ akɛ eesumɔ lɛ lɛ, lɛ hu eha oblanyo lɛ le akɛ ehiŋ maŋtiase lɛ. Ekɛɛ oblanyo lɛ akɛ: “Matee mire gɔŋ lɛ kɛ krɔbɔo gɔŋ kpɔ lɛ nɔ mayashara shi, kɛyashi beyinɔ ni hulu naa aaaba shi ni susumai aaalaaje.” Ekɛɛ tookwɛlɔ lɛ akɛ “eba etrom lɛ mli, ni ebaye etseiayibii ni jara wa lɛ” eko. Tookwɛlɔ lɛ jie lɛ naa akɛ: “Miba mitrom lɛ mli, minyɛmi, ayemforo.” Yerusalem yei lɛ kɛɛ amɛ akɛ: “Minanemɛi, nyɛyea, ni misuɔlɔi, nyɛnua ni nyɛtɔrɔa!”—Salomo Lalai 4:6, 16; 5:1.

Shulamit oblayoo lɛ gba oblayei ni yɔɔ maŋtsɛwe lɛ lamɔ ko ni ela, ni no sɛɛ lɛ ekɛɛ amɛ akɛ: “Suɔmɔ ewo mi hela.” Amɛbi lɛ akɛ: “Mɛni osuɔlɔ lɛ kɛfe suɔlɔ kroko?” Eha amɛ hetoo akɛ: “Misuɔlɔ lɛ yɛɔ ni etsuɔ, lɛ ji otu yɛ mɛi akpei nyɔŋma teŋ.” (Salomo Lalai 5:2-10) Beni Salomo nɛɔ yijiemɔi eshwieɔ enɔ lɛ, ekɛ heshibaa bi lɛ akɛ: “Mɛni obaakwɛ yɛ Shulamit he?” (Salomo Lalai 6:4–7:1) Akɛni maŋtsɛ lɛ nu he akɛ sane ni oblayoo lɛ bi lɛ lɛ baaha ená hegbɛ enine ashɛ enɔ hewɔ lɛ, etee nɔ enɛ yijiemɔi babaoo eshwie enɔ. Shi kɛlɛ, oblayoo lɛ náaa suɔmɔ ehaaa lɛ, shi moŋ etee nɔ esumɔ oblanyo tookwɛlɔ lɛ. Naagbee lɛ, Salomo ha etee ewe.

Ŋmalɛ Naa Sanebimɔi ni Aha Hetoo:

4:1; 6:5—Mɛni hewɔ akɛ oblayoo lɛ yitsɔi to “too abotiai akuu” he lɛ? Abotiai akuu he ni akɛ oblayoo lɛ yitsɔi to lɛ tsɔɔ akɛ eyitsɔi fa ni ekpɛ́lɛɔ tamɔ too abotia diji ayitsɔi.

4:11—Mɛni Shulamit oblayoo lɛ ‘naabu ni tsereɔ wò-agbaku shwieɔ shi’ kɛ ‘wò kɛ fufɔ ni yɔɔ elilɛi shishi’ lɛ tsɔɔ? Wò-agbaku jeɔ ŋma ni eŋɔɔ hu fe wò ni akɛwo nɔ ko mli. Shulamit oblayoo lɛ naabu ni akɛto wò-agbaku he, kɛ elilɛi hu ni akɛɛ wò kɛ fufɔ yɛ shishi lɛ fɛɛ maa nɔ mi akɛ edaaŋ wiemɔ he tse ni eŋɔɔ.

5:12—Te wiemɔ akɛ “ehiŋmɛii tamɔ okpoi ni yɔɔ faai ahe, ní eju amɛhe kɛ fufɔ” lɛ shishi lɛ? Oblayoo lɛ miiwie esuɔlɔ lɛ hiŋmɛi fɛfɛji lɛ ahe. Ekolɛ ekɛ lalafoo wiemɔ nɛɛ miitsɔɔ akɛ oblanyo lɛ hiŋmɛiaŋ tse ni eyɛ fɛo tamɔ okpoi ni hiɛ bluu kɛ lamulu su ní miiju amɛhe yɛ fufɔ mli.

5:14, 15—Mɛni hewɔ awie tookwɛlɔ lɛ niji kɛ enaji ahe yɛ gbɛ ni tamɔ nɛkɛ nɔ lɛ? Ekolɛ, oblayoo lɛ miitsɔɔ akɛ tookwɛlɔ lɛ waobii yɛ fɛo tamɔ shika ni ewaobii asɛɛ lamii yɛ fɛo tamɔ krisolito. Akɛni tookwɛlɔ lɛ naji yɛ hewalɛ ni eyɛ fɛo hu hewɔ lɛ, oblayoo lɛ kɛto “tɛi yɛji akulashiŋi” ahe.

6:4—Mɛni hewɔ akɛ oblayoo lɛ to Tirza he lɛ? Tirza fata Kanaanbii amaŋ ni Yoshua yaŋɔ lɛ ahe, ni yɛ Salomo gbele sɛɛ lɛ, ebatsɔ Israel kooyigbɛ akutsei nyɔŋma maŋtsɛyeli lɛ klɛŋklɛŋ maŋtiase. (Yoshua 12:7, 24; 1 Maŋtsɛmɛi 16:5, 6, 8, 15) Wolo ko ni akɛpɛiɔ saji amli lɛ wie akɛ: “Etamɔ nɔ ni nakai maŋtiase lɛ yɛ fɛo jogbaŋŋ, ni no hewɔ atsĩ tã yɛ sane nɛɛ mli lɛ.”

7:1—Mɛni ji “Mahanaim joo lɛ”? Abaanyɛ atsɔɔ wiemɔ nɛɛ shishi hu akɛ “mɛi enyɔ ni jɛ hei srɔtoi ajoo.” No mli lɛ, maŋ ni akɛ egbɛi wo nakai joo lɛ yɛ Yordan Faa lɛ bokã yɛ Yabok jɔɔ lɛ masɛi. (1 Mose 32:3, 23; 2 Samuel 2:29) Ekolɛ kɛ́ aaaye gbijurɔ yɛ nakai maŋ lɛ mli ni ajoɔ “mɛi enyɔ ni jɛ hei srɔtoi ajoo” lɛ.

7:5—Mɛni hewɔ Salomo kɛ Shulamit oblayoo lɛ kuɛ to “shwuɔ wu mɔɔ” he lɛ? Mra mli beni Salomo jieɔ oblayoo lɛ yi lɛ, ekɛɛ lɛ akɛ: “Okuɛ tamɔ David mɔɔ ni kwɔ . . . lɛ.” (Salomo Lalai 4:4) Mɔɔ kwɔ ni eyɛ bloblo, ni shwuɔ wu yɛ trotro. Bɔ ni oblayoo lɛ kuɛ yɔɔ bloblo kɛ trotro lɛ fee Salomo fɛo diɛŋtsɛ.

Nibii ni Wɔkaseɔ Kɛjɛɔ Mli:

4:1-7. Eyɛ mli akɛ Shulamit oblayoo lɛ yeee emuu moŋ, shi etsɔɔ akɛ eyɛ jeŋba kɛtsɔ gbɛ̀i srɔtoi anɔ ni Salomo tsɔ elaka lɛ lɛ ni ekpɛlɛɛɛ lɛ nɔ. Jeŋba kpakpa ni eyɔɔ lɛ hã ehe fɛo lɛ je kpo diɛŋtsɛ. Nakai esa akɛ ebalɛ yɛ Kristofoi yei hu agbɛfaŋ.

4:12. Shulamit oblayoo lɛ tamɔ abɔɔ fɛfɛo ko ni afo he afabaŋ ní kɛ́ mɔ baabote mli lɛ ja eyatsɔ agbó ni ta naa lɛ mli kɛ shishinumɔ akɛ, nuu ni ekwɛɔ gbɛ akɛ ekɛ lɛ baahi shi lɛ pɛ ená suɔmɔ eha. Kwɛ nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ni enɛ ji kɛha Kristofoi yei kɛ hii ni boteko gbalashihilɛ mli!

“YEHOWA LALILƐI”

(Salomo Lalai 8:5-14)

Beni Shulamit oblayoo lɛ nyɛ bihii lɛ na lɛ ni eeba shĩa lɛ, amɛbi akɛ: “Namɔ ji yoo nɛɛ ni jɛ ŋã lɛ nɔ baa, ní ekpasa esuɔlɔ lɛ nɛɛ?” Mra mli lɛ, amɛteŋ mɔ kome kɛɛ akɛ: “Kɛ́ eji gbogbo lɛ, wɔɔma jwiɛtɛi mɔɔ yɛ nɔ; ni kɛ́ eji agbó lɛ, wɔkɛ tsenedru mplãŋi aaalala sɛɛ.” Akɛni aka Shulamit oblayoo lɛ suɔmɔ lɛ akwɛ ní anaaa naagba ko yɛ he hewɔ lɛ, ewie akɛ: “Mi lɛ, gbogbo ji mi, ni mifufɔi tamɔ mɔji ni kwɔlɔ; kɛkɛ ni mitsɔ tamɔ mɔ ko ni ená hejɔlɛ yɛ ehiɛ.”—Salomo Lalai 8:5, 9, 10.

Suɔmɔ ni osato bɛ mli lɛ ji “Yehowa lalilɛi.” Mɛni hewɔ akɛɔ nakai? Ejaakɛ Yehowa mli suɔmɔ jɛ. Lɛ ekɛ nyɛmɔ ni wɔkɛsumɔɔ mɔ wo wɔmli. Suɔmɔ ji lalilɛi ko ni ehiii gbee. Salomo Lalai lɛ ma bɔ ni nuu kɛ yoo teŋ suɔmɔ mli “wa tamɔ gbele [esɛɛ efooo]” lɛ nɔ mi.—Salomo Lalai 8:6.

Kɛfata he lɛ, Salomo lala ni nɔ bɛ lɛ haa wɔnuɔ tsakpãa ni yɔɔ Yesu Kristo kɛ mɛi ni feɔ “[e]yemforo” yɛ ŋwɛi lɛ teŋ lɛ shishi. (Kpojiemɔ 21:2, 9) Suɔmɔ ni Yesu yɔɔ kɛha Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ mli wa kwraa fe suɔmɔ ni nuu náa ehaa yoo. Mɛi ni feɔ ayemforo kuu lɛ fiɔ shi shiŋŋ yɛ amɛhe ni amɛtu amɛha Nyɔŋmɔ lɛ mli. Yesu jɛ suɔmɔ mli ekɛ ewala fɔ̃ shi eha “tooi krokomɛi” lɛ hu. (Yohane 10:16) Hɛɛ, anɔkwa jálɔi fɛɛ baanyɛ akase nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ni Shulamit oblayoo lɛ fee yɛ suɔmɔ ni mli wa kpojiemɔ kɛ he ni atuɔ ahaa Nyɔŋmɔ lɛ mli.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 18, 19]

Kɛ́ wɔmiitao mɔ ko wɔkɛbote gbalashihilɛ mli lɛ, mɛɛ sui Salomo Lalai lɛ kɛɔ wɔ ni wɔtao yɛ mɔ lɛ he?