Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Sanebimɔi ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ

Sanebimɔi ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ

Sanebimɔi ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ

Mɛni ji wiemɔ ni jeɔ kpo yɛ Hebribii 12:4, ni ji “Nyɛnáko nyɛgbee hiɛ kɛyashi lájee mli” lɛ shishi?

Wiemɔ kuku, ni ji “nyɛgbee hiɛ kɛyashi lájee mli” lɛ tsɔɔ akɛ ní aaamia hiɛ kɛfĩ shi shiŋŋ kɛyashi gbele mli, ni tsɔɔ diɛŋtsɛ akɛ ní aaashwie mɔ ko lá shi.

Bɔfo Paulo le akɛ yɛ Hebri Kristofoi lɛ ahemɔkɛyeli lɛ hewɔ lɛ, amɛteŋ mɛi komɛi ‘mia amɛhiɛ yɛ amanehului ata babaoo mli.’ (Hebribii 10:32, 33) Beni Paulo wieɔ enɛ he lɛ, etamɔ nɔ ni ekɛ saji ni akɛtoɔ nii ahe ni kɔɔ Hela kpɔiaŋgbɔlemɔ akaŋshii hepelemɔ he, ní nɔ ni fata he ji foidamɔ, abɔtirifɔɔ, atswɛlɛ, kɛ dade kɛ akpɔlɔ fɔ̃ɔ he lɛ miitsu nii. No hewɔ lɛ, ewo nanemɛi Kristofoi lɛ hewalɛ yɛ Hebribii 12:1 lɛ akɛ: “Nyɛhaa wɔkɛ jatsu fɛɛ jatsu aŋmɛa shi, kɛ esha ni ebɔle wɔhe kpula lɛ, ní wɔkɛ tsuishitoo ada foi ni kã wɔhiɛ lɛ.” (Wɔma efã ko nɔ mi.)

Yɛ kukuji etɛ sɛɛ yɛ Hebribii 12:4 lɛ mli lɛ, ekolɛ Paulo miitsi mfonirifeemɔ lɛ kɛmiijɛ foidamɔ he kɛmiiya atswɛlɛ he akaŋshii nɔ. (Awie nibii enyɔ nɛɛ fɛɛ he yɛ 1 Korintobii 9:26.) Blema atswɛrɛ nɔlɔi lɛ haa akɛ kooloo he wolo baláa amɛ atswɛrɛ kɛ amɛniji ahe. Anyɛɔ akɛ “sumui, dade, loo dade kɛ enaa kpɔikpɔi” woɔ he ni emli tsiɔ ni “eyeɔ atswɛrɛ nɔlɔi lɛ awui waa diɛŋtsɛ.” Nakai yiwalɛ akaŋshii lɛ haa lá jeɔ, ni bei komɛi po lɛ, gbele jɛɔ mli baa.

Bɔ fɛɛ bɔ ni eji lɛ, Hebri Kristofoi lɛ yɛ nɔkwɛmɔnii babaoo ni kɔɔ Nyɔŋmɔ tsuji anɔkwafoi ni awa amɛyi ni afee amɛ niseniianii kɛtee gbele mli po, “kɛyashi lájee mli” lɛ ahe. Kadimɔ wiemɔ ni fata wiemɔ kuku ni Paulo gbala jwɛŋmɔ kɛba nɔ ní blema anɔkwafoi lɛ ná mli niiashikpamɔ lɛ:

“Atswia amɛ tɛi, akɛ akplala gbala amɛmli, aka amɛ, akɛ klante gbe amɛ; aha amɛwo too gwantɛŋi kɛ too abotiai awoji kɛnyiɛ, ohia hia amɛ, awa amɛ yi, afee amɛ niseniianii.” No sɛɛ lɛ, Paulo wie Mɔ ni Haa wɔ hemɔkɛyeli lɛ Yeɔ Emuu, ni ji Yesu lɛ he akɛ: “Emia ehiɛ yɛ sɛŋmɔtso lɛ he amanehulu lɛ mli, ni ebuuu hiɛgbele lɛ, ni ekɛyata shi yɛ Nyɔŋmɔ maŋtsɛsɛi lɛ ninejurɔ nɔ lɛ.”—Hebribii 11:37; 12:2.

Hɛɛ, mɛi babaoo ‘gbee hiɛ kɛyashi lájee mli,’ ni ji akɛ, kɛyashi gbele mli. Hiɛ ni amɛgbee lɛ fe mligbɛ hepelemɔ kɛmiishi esha ni ji hemɔkɛyeli ni abɛ he. Amɛye anɔkwa yɛ yiwalɛ niseniianii ni mɛi kpɔji fee amɛ lɛ shishi, ni amɛhiɛ amɛ anɔkwayeli lɛ mli kɛyashi gbele mli.

Ekolɛ, akɛni mɛi heei ni yɔɔ Yerusalem asafo lɛ mli lɛ batsɔmɔ Kristofoi yɛ be mli ni yiwaa ni naa wa ni akɛba tsutsu lɛ eba shi lɛ sɛɛ hewɔ lɛ, amɛkɛ nakai yiwaa ni naa wa lɛ eko ekpeko dã. (Bɔfoi lɛ Asaji 7:54-60; 12:1, 2; Hebribii 13:7) Ni kɛlɛ, kaai ni naa waaa tsɔ lɛ po miiha amɛteŋ mɛi komɛi anijiaŋ miije wui koni amɛkahiɛ foidamɔ lɛ mli dɔŋŋ; ‘eje amɛtsine ni amɛsusumai lɛ anijiaŋ miije wui.’ (Hebribii 12:3) Ehe bahia ni amɛya amɛhiɛ kɛshɛ mumɔŋ dalɛ he. Enɛ baawaje amɛ koni amɛmia amɛhiɛ yɛ nɔ fɛɛ nɔ ni baanyɛ aba lɛ mli, ni kɛ́ gbɔmɔtsoŋ niseniianii feemɔ kɛyashi lájee mli po fata he lɛ.—Hebribii 6:1; 12:7-11.

Kristofoi babaoo ni yɔɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ lɛ ‘egbee hiɛ kɛyashi lájee mli,’ ni agbe amɛ akɛni amɛkɛ Kristofoi ni amɛji lɛ eŋmɛɛɛ saji ahe kɛsaaa lɛ hewɔ. Yɛ nɔ najiaŋ ni wɔɔha Paulo wiemɔi ni yɔɔ Hebribii 12:4 lɛ aha wɔshe gbeyei lɛ, wɔbaanyɛ wɔha no atsɔɔ wɔ bɔ ni wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔbaaya wɔhiɛ kɛyashɛ, ni wɔye Nyɔŋmɔ anɔkwa. Sɛɛ mli yɛ nakai wolo ni Paulo ŋma kɛyaha Hebribii lɛ nɔŋŋ mli lɛ, eŋma akɛ: “Nyɛhaa wɔdaa shi, ní wɔkɛsɔmɔ Nyɔŋmɔ bɔ ni sa ehiɛ kɛ woo kɛ gbeyeishemɔ!”—Hebribii 12:28.