Skip to content

Skip to table of contents

MWAHA ONTHOKORORIWA 32

Mwaatxeerere omuroromela wanyu mpattuxa

Mwaatxeerere omuroromela wanyu mpattuxa

“Wiwelela . . . ethonyero ya itthu sohinoneya.”—AHEB. 11:1.

ETXIPO 11 Soopattuxiwa Sinninvuwiha Yehova

ELE NINKELA AHU OXUTTERA *

1. Wakhala weera nyuwo muyariwe mweekhaikhaini, asipapinyu yooxuttiheni heeni okhuma enamwane anyu, voohimasa mpattuxa?

NYUWO muyariwe mweekhaikhaini? Wakhala weera waakhula muneera aani, vanooneya weera nyuwo mooxuttera voohima sa Yehova okhuma enamwane anyu. Asipapinyu yahoxuttihani weera mpattuxa ookhalano mikhalelo sooreera ni ookhalano yootthuna yooreera wa atthu ootheene.—Eph. 1:1; Mit. 17:24-27.

2. Atthu akina anwoonela hayi ale anroromela weera ookhala mpattuxa?

2 Atthu antxipale khanroromela weera ookhala Muluku naari mpattuxa. Opwaha mwa yeeyo, anroromela weera ekumi epatxerenre meekhaaya naari erothatuwa. Epatxeraka mwa itthu vakhaaneene ni mpaka mwa itthu itokotoko seiyo ipakeñye ekumi. Mene atthu awo, toosomaxa ni pooti weera atthu awo anahima weera siyensiya oohima weera Biblya itthu onhimaawe ti soowothiwa. Ni ehimaka tho weera atthu annaakhulela weera okhala mpattuxa, toolosowa oottetteya naari masikini.

3. Mwaha wa heeni onitthuneyaaya waatxerera nroromelo nahu?

3 Neereke soothaliha sa atthu ala oosomaxa sinoonanariha nroromelo nahu wa Yehova mpattuxa ahu? Eyo enkela wooneya moota munaakhulaanyu nikoho ninttharelana. Mwaha wa heeni munroromelaanyu weera Yehova mpattuxa? Mwaha wa heeni nleeliwaahu weera nroromeleke yeeyo naari mwaha wa heeni ninvirihaahu ehuhu nthokororaka itthu iyo? (1 Akor. 3:12-15) Naamwi nreene mweekhaikhaini ovinyera khalai, ootheenaahu ontthuneya ovirelela waatxerera nroromelo nahu. Napaka eyo, khaninkela wootothiwa “ni atthu ammuxuttiha filosofia” ni anthaliha itthu soovirikana ni ele masu a Muluku anhimaaya. (Akol. 2:8; Aheb. 11:6) Etthu eneera enikhavihere waatxerera nroromelo nahu wa itthu soopattuxiwa, mwa yoosomeene yeela enoorowa othaliha ipontu tthaaru. (1) mwaha wa heeni atthu antxipale ahimmuroromelaaya mpattuxa, (2) moota heeni muneeraanhu mwatxerere nroromelo nanyu wa Yehova mpattuxa anyu, (3) moota nyuwo muneeraanyu mulipihe nroromelo nanyu.

MWAHA WA HEENI ANTXIPALE AHINROROMELAAYA WEERA OOKHALA MPATTUXA

4. Moovarihana ni Aheberi 11:1 ni enoota taavi ari mathipelo a nroromelo na ekhaikhai?

4 Atthu akina anuupuwela weera okhala ni nroromelo ontaphulela ororomela itthu soohoneya. Mene moovarihana ni Biblya nno khaiyene nroromelo na ekhaikhai. (Mmusome Aheberi 11:1 ni enoota.) Musuwele weera, ororomela itthu ihinooneya ntoko Yehova, Yesu ni Omwene wa Muluku, wookhalano mathipelo. (Aheb. 11:3) Siyentista mmoha yoowo vano ori Namoona a Yehova, ohimme há: “Nroromelo nahu khaiyono nroromelo nookhwa ninkhootta soohima sa masiyentista.”

5. Mwaha wa heeni atthu antxipale ehinaakhulelaaya weera ookhala mpattuxa?

5 Nyuwo pooti wiikoha, mene wakhala weera aakhala mathipelo, voohima sa mpattuxa mwaha wa heeni atthu antxipale ahinaakhulelaaya weera Muluku khampwatta voohima sa mapatxerero a ekumi? Ekhaikhai ti yoowera atthu antxipale, khaatonko waasaasa mathipelo. Mwa ntakihero, Robert yoowo olelo va ori Namoona a Yehova, ohimme ha: “okhala weera kheenuulummwe oxikola waka voohima sa ophattuwa miyo koona weera eyo khaiyene ekhaikhai. Mene kikwanihakaru iyaakha 20, kaatthekula ni Anamoona a Yehova ni kaahiwa ikhaikhai sirinono mathipelo mBiblyani sinuuluma sa ophattuwa.” *—munwehe kwaadru “ miruku anvahiwaaya asitiithi

6. Mwaha wa heeni atthu akina ahinroromelaaya weera ookhala mpattuxa?

6 Atthu akina khanroromela weera ookhala mpattuxa. Mwaha wooweera ahima weera, anroromela paahi ele anweraaya woona. Mweekhaikhi atthu awo, annaroromela itthu ahinoonaaya. Mwa ntakihero, epheyo nave ekhaikhai eyo etthu atthu awo anroromelaaya weera tthiri yookhala. Nroromelo ninthalihiwa mBiblyani, nookhalano tho “mathipelo a itthu ihinooneya.” (Aheb. 11:1) Othokorora itthu iyo, entthuneya ehuhu ni wiilipihera. Eyo etthu atthu antxipale ahintthunaaya opaka. atthu ahinaasasera mathipelo awo, anhima sa okhala wa mpattuxa, pooti ohima weera Muluku khakhanle.

7. Neereke atthu ootheene oosomaxa annakhootta weera Muluku topanke elapo? Muthalihe

7 Masiyentista makina, aasoma mathowa anoonihera weera Muluku topanke elapo. * Hiiyo ntoko Robert, akina a yaawo, pooti weera anuupuwela weera khakhanle mpattuxa mwaha wooweera khaasomme eyo wooniversidade. Nnamweera vareene hiiho, masientista mantxipale aamusuwela Yehova ni annamusivela. Ntoko yeeren˜yaaya ni masietista awo, ootheene hiyo nintthuneya olipiha nroromelo nahu wa Muluku nihipwatthaka naasommeene vantxipale. Khaavo aneera apake eyo wa hiyo

MOOTA MUNEERAANYU MWAATXERERE NROROMELO NANYU NI MPATTUXA

8-9. (a) Nikoho heeni ninkela waakhuliwa vaanaano va? (b) Mwaha wa heeni oraaya vooreera osoma soopattuxiwa?

8 Munkela waatxerera hayi nroromelo nanyu wa mpattuxa? Ninkela woona itthu ixexe sa moota woopaka eyo.

9 Musomeke Soopattuxiwa. Nyuwo munoowera waatxerera nroromelo nanyu wa mpattuxa, mwaawehaka axinama, miri ni itheneeri. (Nsal. 19:1; Yes. 40:26) Emaara munsomaanyu itthu iyo, muneereke ororomela weera Yehova mpattuxa. Ibuukhu sahu sinnakumihera nyaha siniwanyeiha itthu soopattuxiwa. Nyuwo pooti woona oxupa wiiwexexa itthu iyo. Naamwi vareene hiiho, muhihiyerere osoma. Mpakeke ele munweraanyu weera musomeke. Nave muhittiwale oxekura esaite ahu jw.org weera moone iviidiyu sinthaliha sa opattuxiwa seiyo sooniherenwe aKongresu a muttetthe iyaakha sinvinre.

10. Nvahe ntakihero na moota soopattuxiwa sinooniheraaya weera ookhala mpattuxa (Aroma 1:20)

10 Emaara munsomaanyu soopattuxiwa, muthokororeke itthu sinthonyera voohima sa mpattuxaahu. (Mmusome Aroma 1:20.) Mwa ntakihero, nyuwo pooti weera moosuwela weera nsuwa ti nooviha ni oviha iwo onnakhavihera ekumi valaponi. Nsuwa nno tho, ninnakumihera waara woottuthaxa yoowo onvoreya. Hiyo atthu ninnatthuneya okosoopiwa ni waara iyo, ni ninnakosoopiwa. Moota heeni? Elapo yookhalano etthu ennikosoopaayano ni waara iwo woowoopiha eniitthaniwa kamaada de ozonio. Waara iyo wansuwa, weera ophiya valaponi va, onvira mwa ekamaada ene yeeyo, weera ohinthekexa. Emaara onaatxerereyaaya waara iwo wootuthaxa, onnatxerereya tho mukhalelo wa ozonio. Nyuwo khamunroromela weera okosoopiwa iwo ookhala mutthu opakeleenle? Mutthu owo pooti okhala mpattuxa amiruku ni osivela.

11. Woowiini muneeraanyu mmphwanyewo soohimmwa sineera saatxerere nroromelo nanyu voohima sa mpattuxa? (Nwehe ekwaadru “ sookhavihera seiyo sineera saatxerere nroromelo nanyu.”)

11 Mwakhala weera munnatthuna ophwanya soohimmwa sineera saatxere nroromelo nanyu voohima sa mpattuxa, mwaase va Índice de Publicações da Torre de Vigia e o jw.org nyuwo pooti opatxera ni osoma nyaha woona iviidiyu seiyo sineera “Teve um Projeto?” nyaha ni iviidiyu iyo ti sookhuveya. Ni sinnoonihera mathipelo oottuttha murima voohima sa asinama ni soopattuxiwa. Iyo tho sinnahima matakihero a moota masientista aneereraaya okopiyari itthu anoonaaya mulaponi.

12. Naamusomaka Biblya, itthu heeni nintthuneyaahu wiiwexexa?

12 Mmusomeke Biblya. Siyentista ohimmwale woopatxerani, khaaroromela weera ookhala mpattuxa. Mene muhoolo mwaya, owo aapatxera ororomela weera ookhala mpattuxa. Owo ohimme ha: “Nroromelo naka khanaakhumme mwa itthu iye kasuwenlaka sa siensiya. Mene nto nikhumme mwaha wa yoosomaaka ya Biblya”. Pooti weera nyuwo mooxuttera itthu sintxipale sa Biblya, naamwi vareene hiiho, weera mwaatxerere nroromelo nanyu voohima sa mpattuxa ontthuneya ovirelela osoma masu a Muluku. (Yeh. 1:8; Nsal. 119:97) Moone weera mBiblyani soolempwa, itthu ni sooweereya sintxipale. Okosoopa iprofesia siri mBiblyani ni moota impari ikina sinvarihanaaya ni ikina, opaka eyo, enoolipiha nroromelo nanyu nooweera ookhala mpattuxa oosivela yoowo omupuxenre Biblya. *2 Tim. 3:14; 2 Ped. 1:21.

13. Miruku heeni sootthuneya nimphwanyaahu mBiblyani?

13 Vaavo munamusomaanyu Biblya, moone moota masu a Muluku araayano miruku sootthuneya. Mwa ntakihero, Biblya oohima ovinyera khalai weera osiveliwa musurukhu ti woowoopiha ni onnakumihera “masooso mantxipale.” (1 Tim. 6:9, 10; Mir. 28:20; Math. 6:24) Neereke miruku iyo sinnavareleya muteko mahiwaahu ala? Ebuukhu The Narcissism Epidemic enhima ha: “mweekhaikhai atthu oosiveliwa musurukhu tooripiwa murima nave khanhakalala. Mutthu oomusivelaxa musurukhu pooti ohiphwanya ikhove nto eyo pooti omutanyera eretta ni maxupo makina mweekumini”. Moohihovela, miruku sa mBiblyani sihima weera nihisiveliweke musurukhu, ti sootthuneya. Munnawera wuupuwelela moota miruku sa mBiblya moota sinookhaviheraayani? Vaavo nneemelaahu nnuupuwela miruku sooreera siri mBiblyani, ninnoona weera mpattuxa ahu oosivela oosuwela etthu yootthuneya wa hiyo. Opwaha wa yeeyo, eyo enooneeriha onvekela miruku emaara yootheene mpattuxaahu mweekumini mwahu. (Yak. 1:5) Yookhumelela ti yooweera ekumi ahu enkela okhala yoohakalaliha.—Yes. 48:17, 18.

14. Yoosomaanyu ya Biblya enrowa wooxuttihani eheeni voohima sa Yehova?

14 Musomeke—ni yootthuna weera mmusuwele Yehova. (Yoh. 17:3) Emaara mummusomaanyu Biblya, munookela oxuttera omutthu ni mikhalelo sa Yehova—mikhalelo sene seiye muxuttenraanyu emaara mwaasomaanyu soopattuxiwa sawe. Nyuwo munkela woona weera Yehova mutthu a ekhaikhai ohiya ele atthu anuupuwelaaya. (Ott. 34:6, 7; Nsal. 145:8, 9) Emaara munvirelelaanyu omusuwela Yehova, nroromelo nanyu nnimunnuwa nsivelo nanyu nnimwatxerereya ni onthamwene anyu onoolipa.

15. Mwaha wa heeni oraaya wootthuneya waaleela atthu akina itthu iye munxutteraanyu mBiblyani?

15 Mwaaleleke atthu akina ele munxutteraanyu mBiblyani. Mwapaka eyo, nroromelo nanyu nnoolipa. Ankhanto akhala mutthu ohinroromela weera ookhala Muluku ni nyuwo muhinawera omwaakhula? Mweerere waasasa ophwanya soohimmwa sootaphuleliwa siri mBiblyani mwa ibuukhu sahu avinyaka muttekule ni mutthu owo. (1 Ped. 3:15) Nyuwo tho pooti onvekela namalaleera orinono sookumanano. Naamwi mutthu owo ahaakhulelaka ele Biblya onhimaawe, itthu iye nyuwo mwaasaasiyaanyu khasiriheñye, iyo sinamookhaviherani olipiha nroromelo nanyu. Yookhumeleyaaya ti yooweera, nyuwo khamunkela owokiwa ni atthu ale aniisona okhala asuweli ehimaka weera khakhanle mpattuxa.

MOOTA NYUWO MUNEERAANYU MULIPIHE NROROMELO NANYU!

16. Wakhala weera kaninkosoopa nroromelo nahu, eheeni enkela oniphwanya?

16 Naamwi ninvarelaka Yehova okhuma khalayi, ontthuneya ovirelelaka okosoopa nroromelo nahu. Mwaha wa heeeni? Mwaha wooweera naahipaka eyo, hiyo nnoottetteya. Muupuwele weera nroromelo nihela mpuwa itthu sihinooneya. Itthu iyo sihinooneya, waakuva ottiwaleya onookhweya oniphwanya yootteka. Tiyeeyo nto murummwa Paulo ahimmaawe weera ohikhalano nroromelo, “onookhweya onirweela yootteka.” (Aheb. 12:1) Nnaapake eheeni weera nihimorele muraakhweene yoola?—2 Ates. 1:3.

17. Eheeni enrowa onikhavihera waatxerera nroromelo nahu?

17 Etthu yoopatxera, munvekeleke Yehova munepaawe wootteela. Mwaha wa heeni? Mwaha wooweera, nroromelo yoowiima ya munepa woottela. (Agal. 5:22, 23) Nihikhaviheriwaka ni munepa wootteela, khaninwera omuroromela mpattuxa. Navirelela ovekela munepa wootteela, Yehova onimwaakhula yoovekaahu. (Lu. 11:13) Hiyo mpakana pooti ohima weera, “mwaatxerere nroromelo nahu.”—Lu. 17:5.

18. Moovarihana ni Nsalmu 1:2, 3 eparakha heeni nikhalannaahu olelo va?

18 Etthu yanaaveeli, musomeke mahuku ootheene masu a Muluku. (Mmusome Nsalmu 1:2, 3.) Ehuhu aalempwaawe salmu ola, ana a israeli vakaaneene yaakhanleno ikoopiya sa malamulo a Muluku ookwanela. Mene mamwene ni anamakeya, yaakhalano ikoopiya sa malamulo. Moovira iyaakha 7 “alopwana, athiyana ni anamwane,” ni atthu ale a elapo ekina yaakhala variyari va ana a israeli, yannathukumana weera yiiwe osommwa malamulo a Muluku. (Ola. 31:10-12) Ehuhu ya Yesu, atthu akina yaakhalano iroolo solempwa mene iroolo sintxipale, saakhala musinakoka. Olelo va, itthu soovirikana atthu antxipale aakhalano Biblya ookwanela naari empara vakhaaneene, ni eyo eparakha etokweene. Ninkela woonihera hayi weera Biblya tootthuneya?

19. Nintthuneya opaka eheeni weera nilipihe nroromelo nahu?

19 Hiyo ninnoonihera ohela mwiitti eparakha eyo nraahuno, nimusomaka Biblya mahuku ootheene. Hiyo tho khontthuneya otxompela omusoma Biblya nuupuwelaka weera, kinrowa omusoma kakhalano ehuhu. Ontthuneya wiisukeraka ehuhu weera nimusomeke Biblya ni nimpakelaka programa. Neera haawo, nnorowa owera olipiha nroromelo nahu.

20. Eheeni nintthuneyaahu opwahereraka opaka?

20 “Anamiruku ni asuweli,” khammuroromela Biblya mene hiyo, khanikhanle ntoko awo, hiyo nookhalano Biblya. (Math. 11:25, 26) Mwaha wa Biblya hiyo noosuwela mwaha wa heeni elapo esareñyaaya maxupo ni moota Yehova onkelaawe oreherera maxupo awo. Mwa yeeyo, mulakele waatxerera nroromelo nanyu, ni waakhavihera atthu akina omuroromela mpattuxa. (1 Tim. 2:3, 4) Ninnaweherera nihuku atthu ootheene ankelaaya ohima masu eri va Apokalise 4:11, yaawo aneera: “Weyo Apwiya ni Muluku ahu onaphwanela wakhela ovuwa niwoko wopattuxa sothene.”

ETXIPO 2 Nsina Nanyu ti Yehova

^ eparag. 5 Biblya onnaxuttiha weera Yehova Muluku mpattuxa. Atthu antxipale khanroromela eyo, awo anuupuwela weera ekumi ekhumelenle meekhaaya. Neereke soohima iyo pooti onanariha nroromelo nahu voohima sa opattuxiwa? Hooye, eyo khenkhumelela wakhala weera ninnamusoma Biblya ari masu a Muluku weera nilipihe nroromelo nahu. Mwa yoosomeele yeela, enoorowa ohima moota nneerahu nipake eyo.

^ eparag. 5 Ixikola sintxipale, maprosoore khaanaaxuttiha anaxikola voohima sa opattuxiwa wahu. Anamaxuttiha akina aahima weera opaka eyo, waamunanariha otaphuwa wa ittiini sa anaxikola.

^ eparag. 7 Índice de Publicações da Torre de Vigia okumiheriwe vaanaano, onnahima ikomentaariyu 60 sa asomi waahela masiyentista “anroromela weera itthu siroopattuxiwa.” Mwaha siensiya mwaase ovolowa nipuro nneera masientista anroromela opattuxiwa. Ikomentaariyu iyo tho opwananeya Eliivuru Enaakhaliherya Anamoona a Yehova Otokosa Myaha Sikumiheriwe mwaha “Siensiya ni etecnologia” mwaase ovolowa nipuro nneera “Entrevista’(nipuro nneera Despertai!).

^ eparag. 12 Mwa ntakihero, nwehe nyaha ineera: “Siyensiya ni Biblya onnavarihana?” Va Despertai! a Fevereiro 2011 ni masu aneera “O que Jeová prediz se cumpre” va Sentinela de 1º a Janeiro 2008.