Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Mbaʼépa Pedro ojapo anive hag̃ua okyhyje ha ipyʼamokõi?

Mbaʼépa Pedro ojapo anive hag̃ua okyhyje ha ipyʼamokõi?

Jajeroviave hag̃ua

Mbaʼépa Pedro ojapo anive hag̃ua okyhyje ha ipyʼamokõi?

AJEʼÍMA ningo pytũ hague már de Galiléape, ha Pedro oñehaʼãmbaite osegi orrema. Upeichaháguinte ohecha sapyʼa peteĩ mbaʼe ohesapévaicha. Oime piko koʼẽjúma mbaʼe? Pe y pochy ningo ombetimbeti pe kanóa guasúre. Hatã oipejuhína la yvytu ha upévare ipochyeterei la y. Pedro anga hykue sópa ha hete rasypáma. Upéicharõ jepe osegínte orrema.

Éntre heta ningo oĩ Pedro umíva upe kanóa guasúpe, péro Jesús ndaipóri hendivekuéra. Haʼéngo opytákuri pe y rembeʼýpe. Upe árape voi Jesús peteĩ milágro rupive, mbovymi pán ha pirágui ojapo hetaiterei omongaru hag̃ua hetaiterei tapichápe. Upévare umi hénte omoĩse chupe rréiramo. Péro haʼe odesidíma ndoikemoʼãiha polítikape ha oipytyvõtaha hemimboʼekuérape ani hag̃ua opensa umi hénteicha. Upéicha rupi Jesús okañy umi héntegui ha heʼi ijapostolkuérape ojupi hag̃ua pe várkope ha oho hag̃ua hikuái pe y mboypýri. Ha upe aja haʼe ohotaha oñemboʼe haʼeñohápe peteĩ sérrope (Marcos 6:35-45; Juan 15:14, 15).

Haʼekuéra osẽrõ guare, pe jasy yvatéma oĩkuri, péro koʼág̃a karapetéma oĩ poniénte gotyo. Upéicharõ jepe ndohomombyrýi gueteri hikuái. Haʼekuéra ningo oñehaʼãmbaite oho pe y pochýre ha ni noñohenduvéima hikuái yvytu hatãiterei rupi. Upévare oiméne Pedro naitiémpoi ni opensa hag̃ua ambue mbaʼére.

Pedro ningo dos áñoma omoirũ hague Jesús de Nazarétpe, ha katuete orekóne heta mbaʼe opensa hag̃ua. Ha oikuaámaramo jepe heta mbaʼe, haʼe ohechakuaa heta mbaʼe gueteri ofaltaha chupe. Pedro ningo oipota oiko chugui Jesús remimboʼe ikatupyrýva. Upévare voi oñehaʼã okambia anive hag̃ua okyhyje ha ipyʼamokõi. Péicha haʼe omoĩ peteĩ ehémplo iporãmbajepéva ñandéve. Koʼa rire jahechavéta mbaʼépa haʼe ojapovaʼekue.

‘Rojuhúma pe Mesíaspe’

Pedro ningo ndahesaráiri voi mbaʼéichapa oikuaa ypy vaʼekue Jesúspe. Iñermáno Andrés ningo la ohovaʼekue heʼi chupe: ‘Rojuhúma pe Mesíaspe’. Upérõ haʼe ni noimoʼãi mbaʼeichaitépa okambiáta upe rire (Juan 1:41).

Pedro oikovaʼekue Capernáumpe, opytáva már de Galilea rembeʼýpe. Haʼe ningo ombaʼapovaʼekue pira ñevendépe Andrés ha Zebedeo raʼykuéra Santiago ha Juan ndive. Ha hógape katu oiko hendive hembireko, isuégra ha Andrés. Upe tiémpope umi peskadór ikatupyry, imbarete ha ombaʼapo kyreʼỹ vaʼerã omantene hag̃ua ifamíliape. Haʼekuéra ningo pyhare pukukue entéro ombaʼapovaʼerã, oiporu hikuái mokõi kanóa guasu oity ha oguenohẽ hag̃ua pe ýgui irrekuéra ojagarra hag̃ua la pira. Upéi osegi ombaʼapo hikuái pyharevekue, oiporavo ha ovende hag̃ua umi pira. Omopotĩ ha orremenda avei hikuái irrekuéra.

Ha mbaʼéicha rupi piko Pedro omoirũrakaʼe Jesúspe? La Biblia heʼi iñermáno Andrés haʼe hague Juan el Bautista remimboʼe. Ha oiméne Pedro ohendu porã rakaʼe Andréspe omombeʼu jave umi mbaʼe Juan omboʼevaʼekue. Péro peteĩ árape Andrés ohecha peteĩ mbaʼe iñimportantetereíva. Juan ningo heʼivaʼekue ohechávo Jesús de Nazarétpe: ‘Pemaʼẽ porãke, péva ningo Ñandejára Ovecharaʼy!’. Ha vokoieténtema Andrés omoirũ Jesúspe ha vyʼápe oho omombeʼu Pédrope oumaha pe Mesías (Juan 1:35-40). Upérõ ojapóma cuatro mil áño rupi oñepuʼã hague Ñandejára rehe Edénpe. Upépe Jehová heʼivaʼekue omboutaha peteĩ omosãsovaʼerã yvyporakuérape (Génesis 3:15). Ha upe oporomosãsótava, pe Mesíaspe voi ningo Andrés la ohechavaʼekue. Pedro katu oikuaávo upéva, pyaʼe porã oho ohecha hag̃ua chupe.

Upe ára peve Pédrope oñehenoivaʼekue Simón, térã Symeón. Jesús ohecha ypýrõ guare chupe, heʼi: “‘Nde niko Simón, Juan raʼy. Koʼágui rire nderérata Cefas’, heʼiséva Pedro” (Juan 1:42). “Cefas” ningo heʼise “ita”. Oiméne Jesús ombohéra chupe upéicha oñekumplíta rupi hese peteĩ profesía. Ohechakuaáneraʼe Pedro ojoguataha peteĩ “itápe”, peteĩ ojepytaso ha ojerovia mbaretéva ha oipytyvõtava kongregasiónpe. Péro, Pedro piko opensarakaʼe upéicha ijehe? Anichevaʼerã ningo. Heta tapicha ningo olee rire la Biblia nopensái hese upéicha. Oĩ voi heʼíva hese okyhyje ha ipyʼamokõi hague.

Jaikuaa ningo Pedro oreko hague idefékto, ha Jesús oikuaavaʼekue avei upéva. Upéicharõ jepe, Jehová ojapoháicha, Jesús akóinte ojesareko umi mbaʼe porã yvyporakuéra ojapóvare. Upévare haʼe ohechakuaa Pedro ikatutaha ojapo heta mbaʼe porã ha oipytyvõse chupe hekoporãve hag̃ua ohóvo. Koʼág̃a rupi avei Jehová ha Jesús ojesareko umi mbaʼe porã jajapóvare. Péro, mbaʼépa oikóta ñande ñaimoʼãramo ndohechamoʼãiha ñanderehe hikuái mbaʼeve iporãva? Upéicha oikóramo jajeroviavaʼerã haʼekuéra heʼívare ha Pedro ojapo haguéicha jaheja chupekuéra tañanerekomboʼe ha tañanepytyvõ (1 Juan 3:19, 20).

‘Anive rekyhyje’

Pedro oikuaa rire Jesúspe oho omoirũ chupe heta tiémpo. Ha oiméne ohecharakaʼe avei pe Jesús milágro ypykue. Upérõ ningo haʼe ojapo ýgui víno oĩ jave Canápe peteĩ kasamientohápe. Péro la tuichave mbaʼéva ningo Pedro ohendu Jesúspe omombeʼúrõ pe marandu porã Ñandejára Rréino rehegua. Upevére oho jey ombaʼapo pira ñevendépe. Tiémpo riréma Pedro ojotopa jey Jesús ndive ha haʼe heʼi Pédrope omoirũ hag̃ua chupe oikove aja entéro.

Upérõ ningo Pédrope ojere vaipaite la peskádape. Haʼe ha iñirũnguéra pyharekue entéro oity ha oguenohẽ la irrekuéra ýgui ha mbaʼevetevera noguenohẽi hikuái. Jaikuaa ningo Pedro ikatupyryha peskádape ha katuete ohóneraʼe opeska hikuái umi lugár ikatuhápe oĩ heta pira. Oimenéngo hiʼãitereíraʼe chupe ohecha pe y tyai ruguápe oikuaa hag̃ua moõitépa heta oĩ la pira. Upéicha oguerahapa hag̃ua irrekuéra oĩha gotyo. Péro ojepyʼapýramo upévarente, katuete ikueraita. Haʼe ningo ndohói voi opeska ojediverti hag̃ua, oho uvei opeska omante hag̃ua ifamíliape. Ha okairo voi osẽvo pe y rembeʼýpe, mbaʼevete voi anga noguenohẽi. Upémaramo oñemoĩ omopotĩ irrekuéra. Ha upe jave ningo la og̃uahẽvaʼekue Jesús.

Jesús ndive oho peteĩ hénte aty ohenduséva chupe. Ojerepa ningo hese hikuái, upémaramo haʼe ojupi Pedro kanóa guasúpe ha heʼi Pédrope oguerahaʼimi hag̃ua chupe pe y rembeʼýgui. Ha maʼerã piko Jesús ojapo upéicha? Pe y ári guive ningo oñehendu porãvéta chupe. Upéicha rupi Pedro ha umi ambue hénte ohendu porã chupe. Pedro ningo órare voi ohendúta Jesúspe oñeʼẽ jave Ñandejára Rréinore. Ajéiko tuichaite mbaʼe vaʼerã Pédrope g̃uarã omoirũ Jesucrístope omombeʼu hag̃ua opárupi pe marandu porã! Péro ikatu piko ojapo upéva? Mbaʼéicha piko oñemantenéta hikuái? Oimevaʼerãngo imanduʼáraʼe ojere vaipa hague chupe ange pyhare peskádape (Lucas 5:1-3).

Jesús ohekomboʼe rire umi héntepe, heʼi Pédrope: ‘Tereho pe hypyvehápe, ha peity pende rrekuéra penohẽ hag̃ua pira’. Pedro ndojeroviapáiramo jepe heʼi chupe: ‘Mboʼehára, ange pyhare pukukue niko rombaʼapókuri ha noroguenohẽi mbaʼeve. Upéicharamo jepe nde erégui aitýta che rrekuéra’. Oimevaʼerãko Pedro ndohoseveietéma, koʼýte ndahiʼoravéima rupi ojepeska hag̃ua. Péro ojapónte la heʼíva chupe ha oiméne heʼi avei iñirũnguérape oho hag̃ua hendive (Lucas 5:4, 5, BNP).

Pedro ha iñirũnguéra ohupi ñepyrũvo la irrekuéra oñandu sapyʼa ipohyiha. Noimoʼãi hikuái la ohecháva ha ojetira mbarete hese oguenohẽ hag̃ua. Upepete ohenói hikuái umi peskadór oĩvape ambue kanóa guasúpe ou hag̃ua oipytyvõ chupekuéra. Hetaiterei ningo la pira ha mokõive kanóa guasu sapyʼaitépe henyhẽmba ha ipohyetereígui oyguytántema voi chuguikuéra. Pedro ningo ni ndogueroviaséi la oikóva. Haʼe ningo hetáma ohecha umi milágro Jesús ojapóva, péro ko milágro ojapo chupe g̃uarã ha upévare opokoitereive hese. Ha ndareíri ningo ko oĩva hendive peteĩ kuimbaʼe ipoderosoitereíva! Pedro okyhyjeterei, oñesũ Jesús renondépe ha heʼi chupe: ‘Ejeíntena che ypýgui, che niko pekadór’. Péicha jahechakuaa Pedro opensa hague nomereseiha omoirũ pe Mesíaspe, pe orekóva Ñandejára puʼaka (Lucas 5:6-9).

Péro Jesús heʼi chupe: “Ani rekyhyje; ko ára kóva guive oikóta ndehegui nde rapicha renohehára” (Lucas 5:10, 11, ÑÑB). Upe jave ndaiporivaʼekue okyhyje ha ipyʼamokõi hag̃ua, Jesús ningo heʼihína chupe oho hag̃ua ojapo hendive peteĩ tembiapo ijojahaʼỹva. Pedro natekotevẽikuri ojepyʼapy oñemantene hag̃ua, ni ojavy ha ndojapokuaái haguére heta mbaʼe. Haʼe ningo oikuaa porã oserviha peteĩ Ñandejára ‘oporoperdonakuaávape’ ha omoĩtaha chupe opa mbaʼe oikotevẽva (Isaías 55:7, ÑÑB; Mateo 6:33).

Pedro ningo ensegída voi omoirũ Jesúspe, ha upéichante avei Santiago ha Juan. La Biblia heʼi ‘omboja hague hikuái y rembeʼýpe ikanóa guasu, oheja opa mbaʼe ha oho Jesús ndive’ (Lucas 5:11). Pedro pyʼaguasúpe odesidi ojerovia Jesús rehe ha Ñandejára Jehováre. Koʼág̃a rupi heta kristianokuéra oñehaʼãmbaite anive hag̃ua okyhyje ha ipyʼamokõi, ha upéicha ojerovia avei hikuái Ñandejárare. Haʼekuéra ningo ojerovia Jehová arakaʼeve ndohejareimoʼãiha chupekuéra (Salmo 22:4, 5).

‘Mbaʼérepa ndepyʼamokõi?’

Ohasáma dos áño Pedro oikuaa hague Jesúspe. Haʼe ha iñirũnguéra ningo oñehaʼãmbaitehína orrema pe yvytu atã paʼũme már de Galiléape. Ndajaikuaái mbaʼérepa opensa upe jave, péro heta mbaʼéma ohasa hikuái. Pedro ohecháma voi heta milágro Jesús ojapovaʼekue. Pór ehémplo isuégra hasykatúrõ guare, ohecha mbaʼéichapa Jesús omonguera chupe. Haʼe ohendu avei Jesús oñemoñeʼẽrõ guare pe Sermón del Móntepe. Pedro ningo oikuaa porã Jesús haʼeha pe Mesías Jehová oiporavovaʼekue. Upe rire haʼe okambiave ohóvo, pór ehémplo koʼág̃a ndaipyʼamokõiri ha ndokyhyjereivéima. Upéicha rupi avei Jesús oiporavo chupe ijapostolrã. Péro ofalta gueteri Pédrope okambiave.

Peteĩ jeýpe, koʼẽ mboyve las tres rupi Pedro ohecha sapyʼa mbombyrymi peteĩ mbaʼe okuʼéva pe y ári. Opoi la irrémogui ha oñemboʼy omaña ohecha hag̃ua mbaʼépa. Oime piko pe jasy mbaʼénte la ohecháva pe ýre? Ndahaʼeichéne, ojogua ningo peteĩ oguatávape oúvo. Ohecha porãmaramo mbaʼépa, noimoʼãi pe ohecháva: peteĩ kuimbaʼéraʼe la oguatáva oúvo ha ohasátavaicha ijypy rupikuéra! Oñemondyipa hikuái, oimoʼã peteĩ póra la oúva chupekuéra. Péro pe kuimbaʼe heʼi chupekuéra: “Ani pekyhyje, chénteko!”. Ha ningo Jesús raʼe (Mateo 14:25-28).

Pedro katu heʼi chupe: ‘Jesús, ndéramo añete, eheja chéve taha nerendápe ý ape ári’. Haʼe ningo omombaʼeterei ko milágro, pyʼaguasu ha kyreʼỹme heʼi Jesúspe ohoseha hendápe. Ha upéicha omombareteve hag̃ua ijerovia. Jesús katu imbaʼeporã ha heʼi chupe oho hag̃ua hendápe. Upepete voi Pedro oguejy pe kanóagui ha opyrũ pe y pochy ári. Epensamíntena mbaʼéichapa oñeñandúneraʼe? Haʼe ningo oguata ohóvo Jesús rendápe pe y ári! Omombaʼeterei upe oikóva. Péro upeichahágui okyhyje sapyʼa (Mateo 14:29).

Jesús ohechakuaa Pedro ojeroviaha, ha Jehová puʼaka rupive oheja chupe oguata pe y ári. Pedro ningo ojesarekovaʼerã Jesús rehe, péro upeichaháguinte ndojesarekovéi hese. La Biblia heʼi: ‘Ohechávo pe yvytu atã okyhyje’. Pedro okyhyjeterei ohechávo pe y ipochy ha mbaʼéichapa ombeti pe kanóa guasúre. Oiméneko haʼe oimoʼã ojahogataha. Sapyʼaitérõ g̃uarã okyhyjetereígui ndojeroviavéima ha peteĩ itáicha oñepyrũ oñapymi. Ha oytakuaáramo jepe, osapukái Jesúspe: ‘Jesús chepytyvõmína!’. Upepete voi Jesús ojagarra Pédrope ipógui ha oguenohẽ chupe pe ýgui. Upéi heʼi chupe: “Rejeroviaʼietereíraʼe. Mbaʼére piko ndepyʼamokõi?” (Mateo 14:30, 31).

Upéva ningo tuichaite oipytyvõneraʼe Pédrope! Ñandepyʼamokõiramo ikatu hína ñandegueraha vai, ikatu voi ndajajeroviavéi Jehováre ha ñañemomombyry chugui. Upévare ñañehaʼãmbaitevaʼerã ani jakyhyje ha ñandepyʼamokõi. Upearã jajesarekovaʼerã Jehová ha Jesús rehe. Péro jajesarekóramo umi mbaʼe ñanembokyhyjévare ikatu ñanekangy, ñandepyʼamokõi ha ndajasegivéi Jehová ha Jesúspe. Ñande ningo jajesarekovaʼerã umi mbaʼe haʼekuéra ojapovaʼekuére, ojapovarehína ha ojapótavare ñanderehehápe. Upéicharõ nañandepyʼamokõimoʼãi arakaʼeve.

Pedro oho Jesús rapykuéri ojupi hag̃ua pe kanóa guasúpe. Ojupívo pýpe oñekálma pe yvytu atã ha pe már de Galilea ndaipochyvéima. Pedro ha iñirũnguéra ningo ohechakuaa Jesús haʼeha ‘Ñandejára Raʼy’ (Mateo 14:33). Oiméne Pedro omombaʼetereíraʼe upéva. Upe pyharépe haʼe oikuaáma ojeroviavevaʼerãha Jehová ha Jesús rehe, ha ndovaleiha avei okyhyje ha ipyʼamokõi. Péro heta mbaʼe gueteri ofalta chupe oiko hag̃ua chugui pe “ita” Jesús heʼivaʼekue. Upéicha rupi haʼe odesidi osegitaha oñehaʼã. Upévare ñande avei iporãta ñañeporandu: Ajapótapa Pedro ojapo haguéicha ha añehaʼã anive hag̃ua akyhyje ha chepyʼamokõi?

[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 22 ha 23]

Jesús oikuaavaʼekue ko peskadór ikatutaha ojapo heta mbaʼe porã

[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 23]

‘Ejeíntena che ypýgui, che niko pekadór’

[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 24]

‘Ohechávo pe yvytu atã okyhyje’