Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

 TEMBIASAKUE

Añemeʼẽmbaite Jehová servísiope, ha ahupyty heta mbaʼe porã

Añemeʼẽmbaite Jehová servísiope, ha ahupyty heta mbaʼe porã

Ojapóma 65 áño aiporupaite hague che tiémpo Jehová servísiope, ha haʼekuaa avyʼa ha heta mbaʼe porãma ahasa hague umi áñope. Upéva ndeʼiséi arakaʼeve nañeñanduvaíri hague, sapyʼánte añedesanima avei (Sal. 34:12; 94:19). Péro chembovyʼa ha chemoñeñandu porãiterei opa mbaʼe ajapóva Jehovápe g̃uarã.

CHEMANDUʼA añepyrũ hague aservi Betel de Broóklynpe, el 7 de septiembre de 1950. Upe tiémpope, 355 ermáno ha ermána roservi upe lugárpe. Roime diferénte paisgua, orekóva éntre 19 ha 80 áño. Upe tiémpope, heta umi oservíva Betélpe haʼe vaʼekue unhído.

MBAʼÉICHAPA AÑEPYRŨ VAʼEKUE ASERVI JEHOVÁPE

Ajevautisárõ guare, arekópe 10 áño

Che sy chepytyvõ vaʼekue aservi hag̃ua ‘Ñandejára ovyʼávape’ (1 Tim. 1:11). Che chemitãrõ guare, haʼe oñepyrũma vaʼekue oservi Jehovápe. Upéi 1 de julio de 1939, arekópe 10 áño, che ajevautisáma avei peteĩ asambléa de sirkuítope (upérõ oñehenóiva asambléa de sóna). Upe aty guasu ojejapo vaʼekue Colúmbuspe (Nebraska, Estados Unidos). Upérõ ojalkila peteĩ lokál michĩʼíva oñehendu hag̃ua ermáno Joseph Rutherford diskúrso ojegrava vaʼekue, hérava “Fascismo o libertad”. Oreaty 100 persónarupi rohendu hag̃ua upe diskúrso, péro ndaikatúi rohendupa, pórke peteĩ hénte aty mbaretépe oike pe lokál roimehápe, oremosarambipa upégui ha oremosẽ upe puévlogui. Péro namombyrýi upe siudágui, peteĩ ermáno oreko hóga ha roñembyaty jey upépe rohendupa hag̃ua pe diskúrso. ¡Arakaʼeve voínte ndacheresaraimoʼãi upe fécha ajevautisa haguégui!

Che sy oñehaʼãmbaite chepytyvõ asegi hag̃ua aikuaave Jehovápe ha areko hag̃ua chupe che amígoramo. Che túva ningo ivuenoiterei ha oñangareko porã avei cherehe, péro chupe nointeresaguasúi mbaʼeveichagua rrelihión ni mbaʼéichapa che aservi Ñandejárape. Péro che sy ha umi ermáno kongregasión Omahapegua heta chepytyvõ ha chemokyreʼỹ.

ADESIDI PETEĨ MBAʼE IÑIMPORTÁNTEVA

Heta ermáno cheavegua ha che, káda veráno rojapómi ore prekursorádo auxiliár (upérõ oñehenóiva prekursorádo de vakasiónes). Ha aterminapotaitépe che koléhio, tekotevẽ vaʼekue adesidi mbaʼépa ajapóta: asegítapa astudia térãpa añemeʼẽmbaitéta Jehová servísiope.

Mokõi ermáno soltéro, John Chimiklis ha Ted Jaracz, oñemondo oservi hag̃ua de superintendénte viahánte ore roikoha gotyo. Haʼekuéra oho vaʼekue Eskuéla de Galaad kláse 7-pe, ha ni ndagueroviaséi aikuaávo 20 áño rasamínte orekoha hikuái. Upérõ che areko  18 áño ha amohuʼãmbotaitéma che koléhio. Chemanduʼa peteĩ díape ermáno Chimiklis oporandu chéve mbaʼépa apensa ajapóvo atermina rire che koléhio, ha haʼe rire chupe mbaʼépa ajapose, haʼe heʼi chéve: “Oĩ porã, eservi katu de tiémpo kompléto ha rehecháta mbaʼéichapa rehupyty heta mbaʼe porã”. Arakaʼeve ndacheresaraimoʼãi upe heʼi vaʼekuégui chéve, ha koʼag̃aite peve chepytyvõ umi ermáno ehémplo. Upéicha rupi, atermina rire che koléhio áño 1948-pe, añepyrũ ajapo che prekursorádo.

ASERVI BETÉLPE

Julio 1950-pe, mama ha papa ndive roho peteĩ asambléa internasionálpe, ojejapóva Estadio de los Yankees, Nueva Yórkpe. Upe asambléarõ guare ojejapo peteĩ rreunión umi oservisévape g̃uarã Betélpe, aha upe rreuniónpe ha upe rire antrega che solisitu.

Che túva ndeʼíri chéve mbaʼeve adesidi haguére ajapo che prekursorádo, péro aiko rupi hendivekuéra ógape haʼe ohaʼarõ aipytyvõ chupe umi gástope. Upéicha rupi agosto oikemíre asẽ aheka hag̃ua che travahorã, péro arrevisa raẽ pe vusón, ha atopa peteĩ kárta ojeguerukáva chéve Broóklyngui. Upe kárta ogueruka chéve Nathan H. Knorr ha heʼi: “Rorresivi nde solisitu regueruka vaʼekue. Che apensa nde reserviseha Betélpe reikove aja entéro, upévare aipota reñepresenta el 7 de septiembre de 1950 ko lugárpe: kálle Columbia Heights, 124 (Brooklyn, Nueva York)”.

Upe díape, papa og̃uahẽvo itravahohágui haʼe chupe ajuhumaha che travahorã, ha haʼe heʼi chéve: “Iporã upéicharõ, ¿moõiko rembaʼapóta?”. Che haʼe chupe: “Betélpe, oĩva Broóklynpe, ha aganáta 10 dólar mensuál”. Haʼe ni ndogueroviaséi haʼévo chupe upéva, péro heʼi chéve: “Oiméramo upéva la rejaposéva, che roipytyvõta”. Upe riremínte, áño 1953-pe, haʼe ojevautisáma peteĩ asambléa ojejapóva Estadio de los Yánkeespe.

Alfred Nussrallah ndive, roservírõ guare oñondive de prekursór

Avyʼaiterei aikuaávo che ahataha féchape oñeinvitaha avei che kompañéro de prekursorádope, Alfred Nussrallah, oservi hag̃ua Betélpe, ha roho voi oñondive. Tiémpo rire haʼe omenda Joan rehe. Upéi haʼe ha hembireko oho Eskuéla de Galaádpe, ha otermina rire, oñemondo chupekuéra oservi hag̃ua misionéroramo Líbanope. Péro tiémpo rire ou jey hikuái Estados Unídospe ha oservi de superintendénte viahánte.

UMI MBAʼE AJAPO VAʼEKUE BETÉLPE

Ñepyrũrã ambaʼapo vaʼekue umi puvlikasión oñemboyvyhápe. Pe primer lívro che amboyvy vaʼekue haʼe ¿Qué ha hecho la religión para la humanidad? Ocho mése ambaʼapo rire upe lugárpe, chemondo hikuái aipytyvõ hag̃ua ermáno Thomas J. Súllivanpe, Departaménto de Servísiope. Igustoiterei vaʼekue chéve ambaʼapo hendive ha heta mbaʼe aaprende chugui. Haʼe ningo heta tiémporema oservi Jehovápe ha upéicha rupi heta mbaʼe oikuaa la Bíbliagui.

Tres áñorupi ambaʼapo rire Departaménto de Servísiope, Max Larson, pe superintendénte de fávrika, heʼi chéve ermáno Knorr oñeʼẽseha chendive. Upépe che haʼéma voi ajapo vai hague álgo. Péro tuicha chepyʼaguapy ermáno Knorr oporandúvo chéve napensáipa hína asẽvo Betélgui, pórke oikotevẽ cherehe aipytyvõ hag̃ua chupe iñofisínape peteĩ tiémpore. Upépe haʼe chupe ni napensaiha ahejávo Betel. Amo ipahápe ambaʼapo hendive 20 áño, ha tuichaiterei mbaʼe chéve g̃uarã upéva.

Haʼe voi arakaʼeve ndapagapamoʼãiha umi mbaʼe aaprende vaʼekuére Betélpe umi ermáno ikatupyrývagui. Ambaʼapo vaʼekue ermáno Sullivan ha Knorr ndive, avei Milton Henschel, Klaus Jensen, Max Larson, Hugo Riemer ha Grant Suiter ndive. *

 Umi ermáno ikatupyry ha ombaʼapo kyreʼỹ Jehová organisasión rehehápe. Ermáno Knorr kaneʼõʼỹre voi ombaʼapo, oipotágui oñemog̃uahẽ opárupi pe marandu porã. Enterove rombaʼapóva ko ermánondi roikuaa ndahasyiha oñeñeʼẽ hag̃ua hendive ha ikatuha roʼe chupe umi mbaʼe ropensáva, roikuaágui haʼe ndojagarravaimoʼãiha orehegui.

Peteĩ jey, ermáno Knorr oñeʼẽ porã chendive ha heʼi chéve amombaʼe vaʼerãha oimeraẽ traváho oñemeʼẽva chéve Betélpe. Upéi omombeʼu chéve haʼe oĩrõ guare de superintendénte de fávrika, ermáno Rutherford ohenóimi hague chupe por teléfono ha heʼi chupe: “Ermáno Knorr, eju vove ág̃a rekaru hag̃ua, eguerumi chéve ejukuévo unos kuánto vorradór che ofisínape”. Ermáno Knorr omombeʼu chéve upéicha jave haʼe ensegída ohóma hague oheka umi vorradór ha omoĩ ivolsíllope, upéi las 12 ogueraháma ermáno Rútherfordpe iñofisínape. Upe traváho haʼetévaicha naiñimportánteiva, péro umi vorradór ideprovécho ermáno Rútherfordpe. Omombeʼu rire chéve upéva, ermáno Knorr heʼi chéve: “Che aipota umi lápis oĩva che ofisínape hakua porã siémpre, ¿ikatúne piko káda pyhareve rembohakuami chéve?”. Upe guive káda pyhareve ajapo upéicha, heta áñore.

Ermáno Knorr siémpre heʼími oréve iñimportanteha roñatende porã ojeʼe jave oréve umi mbaʼe rojapo vaʼerã. Chemanduʼa peteĩ día heʼi hague chéve ajapo hag̃ua peteĩ mbaʼe, péro che nañatendeporãi rupi ndajapói haʼe heʼi haguéicha, ha tuicha oñemotĩ che kúlpare. ¡Añeñandu vaieterei ningo upérõ! Upévare askrivi ermáno Knórrpe peteĩ nóta ha haʼe chupe ambyasyetereiha pe oiko vaʼekue ha iporãvetaha chemondo ambaʼapo ótro hendápe. Upéi upe pyhareve asaje, ermáno Knorr oñemboja che rendápe ha heʼi chéve: “Robert aleéma la ne nóta ha añetehápe tuichaiterei rejavy kuri, péro ñañeʼẽma ningo upévare ha ajerovia reñatendevetamaha ótrope ha ndoikoveitamaha nderehe upéicha. Koʼág̃a jaha katu ñambaʼapo jey”. Aagradeseterei ningo chupe imbaʼeporãite haguére chendive.

AMENDASE

Che ni napensái vaʼekue ahejávo Betel, péro 8 áño aservi rire upépe oiko peteĩ mbaʼe aimoʼãʼỹva ha akambiaite apensa lája. Ojejapórõ guare pe asambléa internasionál Estadio de los Yankees ha Polo Gróundspe áño 1958-pe, ajotopa Lorraine Brookes ndive. Che ningo aikuaa ypy vaʼekue chupe áño 1955-pe oservírõ guare Montreal, Canadápe. Che aguerohoryeterei vaʼekue voi mbaʼéichapa haʼe omombaʼe pe servísio de tiémpo kompléto ha oĩha oservi hag̃uáicha Jehová organisasión heʼihápe. Haʼe ohose vaʼekue Eskuéla de Galaádpe ha upéi áño 1956-pe, orekópe 22 áño oñeinvita chupe oho hag̃ua pe kláse 27-pe. Ha otermina rire oñemondo chupe oservi hag̃ua Brasílpe. Ha haʼéma haguéicha, rojotopa jey áño 1958-pe, ha upérõ aporandu chupe nomendaséipa cherehe, ha oasepta. Ropensa kuri romendávo pe áño oúvape ha roservi oñondive misionéroramo.

 Upéi amombeʼu ermáno Knórrpe mbaʼépa la che plan, ha haʼe heʼi chéve iporãvetaha rohaʼarõ 3 áño ha upe rire roservi hag̃ua oñondive Betélpe, oĩva Broóklynpe. Upe tiémpope, umi omenda ramóva opyta hag̃ua oservi Betélpe oñondive, tekotevẽ vaʼekue peteĩva oservi 10 áñorema Betélpe ha pe ótra persóna katu 3 áño jepe. Upéicha rupi romenda mboyve, Lorraine oservi raẽ dos áño Betel de Brasílpe ha un áño Broóklynpe.

Roñemoĩ rire de nóvio, 2 áñore roñekomunika por kártante. Upérõ ningo hepyeterei roñeʼẽ hag̃ua por teléfono, ha Internet katu ni ndaipóri gueteri upe tiémpope. Upéi 16 de septiembre de 1961 romenda, ha ermáno Knorr ojapo oréve pe diskúrso, rovyʼaiterei ningo upévare. Añetehápe umi tres áño rohaʼarõ vaʼekue romenda hag̃ua haʼete ndohasamoʼãiva voi, péro koʼág̃a rovyʼa rojapo haguére ojeʼe hagueichaite oréve. Ojapóma 50 áño rasa romenda hague ha vyʼápe roiko oñondive, mokõivévante roʼe norohaʼarõreíri hague.

Amendárõ guare. Iskiérda a derécha: Nathan Knorr, Patricia Brookes (Lorraine ermána), Lorraine ha che, Curtis Johnson, Faye ha Roy Wallen (che sy ha che túva)

UMI PRIVILÉHIO ROHUPYTÝVA

Áño 1964-pe cheasigna hikuái aservi hag̃ua de superintendénte de sóna. Upe tiémpope umi tembireko nomoirũi iménape oho jave ovisita umi sukursál oĩva ótro tetãme. Péro áño 1977 guive okambiáma upéva. Upe áñope, Lorraine ha che romoirũ ermáno Grant Suiter ha hembireko Edíthpe ovisitárõ guare umi sukursál oĩva Alemania, Austria, Grecia, Chipre, Turquía ha Israélpe. Aservi aja de superintendénte, 70 paísrupi avisita.

Áño 1980-pe roho Brasílpe, peteĩ siuda héravape Belém, opytáva nórte gotyo, ag̃uiete pe lugár oservi haguégui Lorraine misionéraramo. Upérõ ropyta avei rovisita umi ermáno oikóvape Manáospe. Upe visítape che ajapo peteĩ diskúrso peteĩ estádiope. Ha upépe rohecha oĩha peteĩ grúpo oguapýva apartete ha ni ndosaludaiha hikuái avavépe. Brasílpe ningo umi ermána ojosaludávo oñohetũ jovái hovápe ha kuimbaʼekuéra katu ojopopyhy, ha ore roñeporandu mbaʼérepa haʼekuéra ndojapói avei upéicha.

Upéinte roikuaa umi ermáno oikoha Amazónape umi iléprava oikohápe, upéicha rupi haʼekuéra ndosaludáinte ermanokuérape ani hag̃ua oguerova avavére imbaʼasy. Orepyʼarory ningo rohechávo koʼã ermánope ha arakaʼeve ndaoreresaraimoʼãi mbaʼéichapa haʼekuéra avei ovyʼa. Koʼã ermáno rehe oñekumpli Isaías 65:14 heʼíva: “Haʼekuéra vyʼapópe opurahéita, pyʼarorýgui henyhẽta”.

ROVYʼA HA ROÑEÑANDU PORÃ

Ojapóma 60 áño rasa roservi hague Jehovápe, ha Lorraine ndive pyʼỹinte ropensa umi mbaʼe rohasa vaʼekuére oñondive. Rovyʼa ha roñeñandu porãiterei Jehová heta orevendesi haguére, rohejágui haʼe oreporu iñorganisasiónpe. Ndaikatuvéiramo jepe aviaha ótro tetãme yma guaréicha, asegi gueteri aipytyvõ umi ermáno oĩvape Kuérpo Governántepe, ambaʼapóvo Komite de Koordinadóres ha Komite de Servísiope. Avyʼaiterei ikatu haguére michĩmi jepe aipytyvõ ermanokuérape. Chembovyʼaiterei ahechávo mbaʼeichaitépa heta kuimbaʼe ha kuña imitãva oservi de tiémpo kompléto. Osegi hikuái Isaías ehémplo, haʼe heʼi vaʼekue: “Péina ápe aime che, chemondo chéve” (Is. 6:8). Péicha oñekuaveʼẽvo ermanokuéra oservi hag̃ua Jehovápe, chemomanduʼa pe superintendénte de sirkuíto heʼi vaʼekuére chéve: “Eservi katu de tiémpo kompléto ha rehecháta mbaʼéichapa rehupyty heta mbaʼe porã”.

^ párr. 20 Reikuaave hag̃ua koʼã ermáno rembiasakue, ikatu rehecha rrevísta La Atalaya: 1 de enero de 1966 (Thomas J. Sullivan); 1 de abril de 1970 (Klaus Jensen); 1 de septiembre de 1989 (Max Larson); 1 de febrero de 1965 (Hugo Riemer); ha 15 de enero de 1984 (Grant Suiter).