Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Nyɔŋmɔ Suɔmɔ Lɛ Jeɔ Kpo Yɛ Suɔmɔ Ni Yoofɔyoo Yɔɔ Lɛ Mli

Nyɔŋmɔ Suɔmɔ Lɛ Jeɔ Kpo Yɛ Suɔmɔ Ni Yoofɔyoo Yɔɔ Lɛ Mli

Nyɔŋmɔ Suɔmɔ Lɛ Jeɔ Kpo Yɛ Suɔmɔ Ni Yoofɔyoo Yɔɔ Lɛ Mli

“Aso yoo hiɛ aaakpa ebi fufɔoo nɔ, aloo emusuŋ etsɔŋ lɛ yɛ emusuŋ bi hewɔ? Ni kɛ́ mɛnɛɛmɛi ahiɛ aaakpa nɔ tete lɛ, mi lɛ mihiɛ kpaŋ onɔ!”—YESAIA 49:15.

GBEKƐ ŋmɔŋ kɛ miishɛɛ kãa enyɛ niji anɔ beni ehaa lɛ fufɔ lɛ. Shihilɛ nɛɛ tsɔɔ hedɔɔ kɛ suɔmɔ. Yoofɔyoo ko ni atsɛɔ lɛ Pam lɛ wie akɛ: “Beni miwó mibi lɛ klɛŋklɛŋ kwraa lɛ, miná suɔmɔ ni mli wa kɛha lɛ ni minu he akɛ eji sɔ̃ ni kã minɔ akɛ makwɛ abifao nɛɛ.”

Etamɔ nɔ ni enɛ ji anɔkwa sane ko ni yɔɔ faŋŋ, ni niiamlitaomɔ ema nɔ mi akɛ suɔmɔ ni yoofɔyoo yɔɔ lɛ náa ebi abifao lɛ nɔ hewalɛ babaoo. Wolo ko ni kɔɔ Jwɛŋmɔŋ Hewalɛnamɔ he ni Jeŋ Hewalɛnamɔ Gbɛjianɔtoo lɛ ŋma lɛ tsɔɔ akɛ: “Niiamlitaomɔ srɔtoi etsɔɔ akɛ gbekɛbii ni akpooɔ amɛ ni atseɔ amɛ kɛjɛɔ amɛnyɛmɛi ahe lɛ batsɔmɔɔ mɛi ni bɛ miishɛɛ ni amɛhaoɔ aahu akɛ bei komɛi po lɛ, amɛbatsɔmɔɔ mɛi ni sheɔ nii gbeyei waa.” Nakai wolo lɛ nɔŋŋ tsĩ tã akɛ niiamlitaomɔ ko ni afee lɛ tsɔɔ akɛ, gbekɛbii ni ajieɔ suɔmɔ kɛ mɔ hesusumɔ kpo atsɔɔ amɛ kɛjɛ amɛfɔmɔ mli tɔ̃ɔ lɛ baanyɛ afee mɛi ni jwɛŋmɔŋ kã shi jogbaŋŋ fe gbekɛbii ni akpooɔ amɛ.

Yɛ nɔ ni kɔɔ sɛɛnamɔ ni yɔɔ suɔmɔ ni yoofɔyoo jieɔ lɛ kpo lɛ he lɛ, Alan Schore, ni ji adesai ajwɛŋmɔ he nilelɔ kpanaa ko ni yɔɔ UCLA School of Medicine yɛ United States lɛ kɛɛ akɛ: “Klɛŋklɛŋ wekukpaa ni gbekɛ lɛ náa, ni ji nɔ ni kã ekɛ enyɛ teŋ lɛ tsuɔ nii akɛ nɔkwɛmɔnɔ kɛha gbekɛ lɛ, ni esaa gbekɛ lɛ henumɔŋ nyɛmɔi koni enyɛ ekpee wekukpaa krokomɛi fɛɛ ni baakã ekɛ mɛi krokomɛi ateŋ yɛ sɛɛ mli lɛ naa daa.”

Dɔlɛ sane ji akɛ, haomɔ, hela, loo nɔnyɛɛi krokomɛi baanyɛ aha nyɛ ko akpoo ebi loo ‘ehiɛ akpa ebi fufɔoo nɔ.’ (Yesaia 49:15) Shi enɛ efɔɔɔ kaa. Yɛ anɔkwale mli lɛ etamɔ nɔ ni abɔ yeifɔyei koni amɛsumɔ amɛbii. Niiamlitaolɔi ekpa shi amɛna akɛ yɛ fɔmɔ mli lɛ yeifɔyei náa wala yibii amli tsofa ko ni atsɛɔ lɛ oxytocin ni haa fɔmɔ kotoku lɛ naa muaa ni sɛɛ mli lɛ ehaa fufɔ lɛ kɔ̃ɔ. Aheɔ ayeɔ hu akɛ nɛkɛ wala yibii amli tsofa nɛɛ nɔŋŋ, ni eko yɔɔ hii kɛ yei fɛɛ amli lɛ ji nɔ ni haa mɛi jieɔ suɔmɔ kɛ mɔ hesusumɔ ni ŋkomeŋfa bɛ mli lɛ kpo.

Nɛgbɛ Ji Suɔmɔ Jɛɛhe?

Mɛi ni woɔ sutsakemɔ tsɔɔmɔ lɛ he hewalɛ lɛ tsɔɔ akɛ suɔmɔ ni ŋkomeŋfa bɛ mli, tamɔ suɔmɔ ni yɔɔ yoofɔyoo kɛ ebi teŋ lɛ ba trukaa, ni etee nɔ ehi shi ejaakɛ mɛi ni jieɔ suɔmɔ nɛɛ kpo lɛ náa he sɛɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, wolo tɛtrɛɛ ni ji Mothering Magazine ni emli saji yɔɔ Internet lɛ nɔ lɛ tsɔɔ akɛ: “Wɔ aŋsɔ lɛ klɛŋklɛŋ fã ni ba kɛtsɔ sutsakemɔ nɔ lɛ kɛ agbɛnɛ fã ni wɔná kɛjɛ kooloi ni wamɔɔ amli lɛ ji nɔ ni haa anáa henumɔi yɛ gbɔmɔtso lɛ mli. Aŋsɔ lɛ fã nɛɛ ji nɔ ni haa wekukpãa ni yɔɔ gbagbalii bakãa nyɛmɛi kɛ amɛbii ateŋ lɛ.”

Eji anɔkwale akɛ, niiamlitaomɔ etsɔɔ akɛ aŋsɔ lɛ fã ko tsuɔ gbɛfaŋnɔ krɛdɛɛ ko he nii yɛ wɔhenumɔi amli. Shi kɛlɛ, ani jwɛŋmɔ yɛ mli akɛ aaakɛɛ akɛ yoofɔyoo ná suɔmɔ ni eyɔɔ kɛha ebi lɛ trukaa kɛjɛ kooloo ko ni wamɔɔ aŋsɔ mli?

Susumɔ niiamlitsɔɔmɔ kroko ni kɔɔ enɛ he lɛ he okwɛ. Biblia lɛ kɛɔ akɛ abɔ gbɔmɛi yɛ Nyɔŋmɔ subaŋ nɔ, ni tsɔɔ akɛ, abɔ amɛ kɛ nyɛmɔ ni baaha amɛnyɛ amɛjie Nyɔŋmɔ sui lɛ akpo. (1 Mose 1:27) Nyɔŋmɔ su titri ji suɔmɔ. Bɔfo Yohane ŋma akɛ: “Mɔ ni sumɔɔɔ mɔ lɛ, eleee Nyɔŋmɔ.” Mɛni hewɔ? “Ejaakɛ Nyɔŋmɔ lɛ, suɔmɔ ji lɛ.” (1 Yohane 4:8) Ofainɛ kadimɔ akɛ Biblia ŋmalɛ nɛɛ ekɛɛɛ akɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔ kɛkɛ. Shi moŋ, ekɛɔ akɛ Nyɔŋmɔ lɛ suɔmɔ ji lɛ. Lɛ ji suɔmɔ Jɛɛhe.

Biblia lɛ tsɔɔ nɔ ni suɔmɔ ji lɛ mli yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ akɛ: “Suɔmɔ toɔ etsui shi, emli hi; suɔmɔ he tsɛ̃ɛɛ mɔ; suɔmɔ eshwãaa, efeee pupuupu, efeee nii ni esaaa, epeleee lɛ diɛŋtsɛ enɔ̃, emli wooo la, eniŋŋ efɔŋ he, enyaaa nɔsha he, shi enyaa anɔkwale he; emiɔ ŋɔɔ yɛ nii fɛɛ mli, eheɔ nii fɛɛ eyeɔ, ehiɛ kãa nii fɛɛ nɔ, etoɔ etsui shi yɛ nii fɛɛ mli. Suɔmɔ sɛɛ efooo gbi ko gbi ko.” (1 Korintobii 13:4-8) Ani nilee yɛ mli akɛ aaahe aye akɛ sui ni nɔ bɛ nɛɛ ba trukaa kɛkɛ?

Te Enɛ Saa Ohe Ehaa Tɛŋŋ?

Beni okane bɔ ni atsɔɔ nɔ ni suɔmɔ ji yɛ kuku ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ, ani otsui shwe koni mɔ ko ajie suɔmɔ ni tamɔ nakai kpo atsɔɔ bo? Eji adesa fɔmɔ su akɛ oooná shwelɛ ni tamɔ nakai. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ “Nyɔŋmɔ shwiei ji wɔ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 17:29) Abɔ wɔ koni wɔjie suɔmɔ kpo wɔtsɔɔ wɔhe. Ni wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa akɛ Nyɔŋmɔ yɛ suɔmɔ ni mli kwɔ kɛha wɔ. (Yohane 3:16; 1 Petro 5:6, 7) Ŋmalɛ ni atsɛ yisɛɛ yɛ sane nɛɛ shishijee mli lɛ tsɔɔ akɛ suɔmɔ ni Nyɔŋmɔ yɔɔ kɛha wɔ lɛ mli wa waa fe nɔ ni nyɛ ko yɔɔ kɛha ebi, ni esɛɛ efooo gbi ko gbi ko!

Ekolɛ obaabi akɛ: ‘Kɛ́ Nyɔŋmɔ yɛ nilee, eyɛ hewalɛ, ni eyɛ suɔmɔ lɛ, mɛni hewɔ ni efooo piŋmɔ sɛɛ? Mɛni hewɔ eŋmɛ gbɛ ni gbekɛbii gboiɔ, yiwaa kãa he eyaa nɔ, ni afiteɔ shikpɔŋ lɛ kɛtsɔ hiɛjoomɔ kɛ enɔ ni akwɛɛɛ jogbaŋŋ lɛ nɔ lɛ?’ Enɛɛmɛi ji sanebimɔi ni shishinumɔ yɔɔ he ni sa hetooi ni nilee yɔɔ mli.

Ekɔɔɔ he eko nɔ ni mɛi ni heɔ yeɔ akɛ Nyɔŋmɔ yɛ jio ebɛ jio lɛ anyɛŋ ale lɛ kɛɔ lɛ, abaanyɛ aná hetooi ni haa mɔ tsui nyɔɔ emli kɛha nakai sanebimɔi lɛ. Mɛi akpekpei abɔ ni yɔɔ maji ohai abɔ anɔ lɛ ená hetooi ni tamɔ nakai kɛtsɔ Biblia lɛ ni amɛha Yehowa Odasefoi kɛ amɛ kase lɛ nɔ. Mɛi ni fee wolo tɛtrɛɛ nɛɛ miifɔ̃ bo nine koni bo hu ofee nakai nɔŋŋ. Beni Nyɔŋmɔ he nilee ni oyɔɔ lɛ yaa hiɛ kɛtsɔ e-Wiemɔ lɛ kɛ ebɔɔ nii lɛ ahe nii ni okaseɔ lɛ nɔ lɛ, obaana akɛ Nyɔŋmɔ jeee mɔ ni kɛ wɔteŋ jɛkɛ ní anyɛŋ ale lɛ. Shi moŋ, obaaná nɔmimaa akɛ Nyɔŋmɔ ‘kɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ teŋ jɛkɛɛɛ.’—Bɔfoi lɛ Asaji 17:27.

[Wiemɔ ni akɔ ni akɛmiitsu nii ni yɔɔ baafa 8]

Suɔmɔ ni Nyɔŋmɔ yɔɔ kɛha wɔ lɛ sɛɛ efooo gbi ko gbi ko, ni efe suɔmɔ ni nyɛ ko yɔɔ kɛha ebi