Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Kpuya Mɔɔ Vi Kengavolɛma Ɛkɛ

Kpuya Mɔɔ Vi Kengavolɛma Ɛkɛ

Duzu a mɛla mɔɔ wɔ Lɛvitikɔso 19:16 mɔɔ se “ɔnle kɛ ɛbɔ mɔdenle kɛ ɛmaa ɛ gɔnwo ngoane avi ɔ sa” la abo kile a, na duzu a yɛsukoa yɛfi nu a?

Gyihova hanle hilele Yizilayɛma kɛ bɛyɛ nwuanzanwuanza. Amaa yeaboa bɛ wɔ ɛhye ɛyɛlɛ nu la, ɔhanle ɔhilele bɛ kɛ: “Ɔnle kɛ ɛduolua wɔ menli ne akɔme nu ɛsɛkye awie mɔ duma. Ɔnle kɛ ɛbɔ mɔdenle kɛ ɛmaa ɛ gɔnwo ngoane avi ɔ sa. Medame a mele Gyihova a.”​—Lɛv. 19:2, 16.

Edwɛkɛ “ɔnle kɛ ɛbɔ mɔdenle kɛ ɛmaa ɛ gɔnwo ngoane avi ɔ sa” kile “mmadwazo ɛtia ɛ gɔnwo mogya” wɔ Hibulu nu. Duzu a ɔkile a? Dwuuma buluku bie mɔɔ ɔka Lɛvitikɔso anwo edwɛkɛ la hanle kɛ: ‘Ɔyɛ se kɛ ɛbade ngyɛnu ne foa ɛhye abo ɔluakɛ ɛnnwu adwenle mɔɔ wɔ Hibulu ɛrɛlɛdendɛ mɔɔ ɔ bo kile kɛ “mmafo ɛgyinla ɛ gɔnwo anwo zo, mmagyinla ɔ nwo ɛkɛ, mmagyinla ahane” anu la.’

Mbɔlɔba bie mɔ ka kɛ edwɛkɛ ne fale edwɛkɛ mɔɔ wɔ ngyɛnu 15 ne la anwo. Ɔse: “Bɛmmadi mɔguazo wɔ bɛ ndɛnebualɛ nu. Ɔnle kɛ bɛnea ehyianli nyunlu bɛdi ye edwɛkɛ anzɛɛ bɛdi bɛboa sukoavolɛ. Ɔwɔ kɛ bɛbua bɛ gɔnwo mɔ ndɛne pɛlepɛle nu.” (Lɛv. 19:15) Saa zɔhane a ɔde a, ɛnee mɛla mɔɔ wɔ ngyɛnu 16 mɔɔ se ɔnle kɛ ‘bɛdwazo bɛtia bɛ gɔnwo’ la kola kile kɛ saa Nyamenle menli ne nee bɛ gɔnwo gyimayɛvo bie ɛlɛdi edwɛkɛ wɔ kɔɔto, ɛlɛdi gyima nu edwɛkɛ anzɛɛ abusua nu edwɛkɛ a, ɔnle kɛ bɛyɛ debie biala mɔɔ ɔbagyegye ye yɛɛ ɔnle kɛ bɛkyibehyiba edwɛkɛ ne amaa bɛ edwɛkɛ ayɛ fɛ. Ɔle nɔhalɛ kɛ ɔnle kɛ yɛyɛ ninyɛne ɛhye mɔ ɛdeɛ, noko yɛbahola yɛade edwɛkɛ ɛhye mɔɔ wɔ ngyɛnu 16 ne la abo wɔ adenle mɔɔ tɔ ɛnzolɛ nu kpalɛ la azo.

Maa yɛnlea kɛzi ngyɛnu 16 ne bɔ ɔ bo la. Nyamenle hanle hilele ye menli ne kɛ ɔnle kɛ bɛduolua menli akɔme nu bɛsɛkye awie mɔ duma. Saa yɛka awie mɔ anwo edwɛkɛ a ɔkola ɔfa ngyegyelɛ ɔba ɛdeɛ, noko awie mɔ duma mɔɔ yɛsɛkye ye nee bɛ nwo edwɛkɛ mɔɔ yɛka la ɛnle ko. (Mrɛ. 10:19; Nol. 10:12-14; 1 Tim. 5:11-15; Gye. 3:6) Fane dɔɔnwo ne ala awie mɔɔ le dumasɛkyevo la anye fuu ka awie anwo adalɛ edwɛkɛ fa sɛkye ye duma. Bie a dumasɛkyevo ne bali ahenle anwo dasewia, saa bɔbɔ ɔze kɛ mɔɔ ɔbaha la bava ahenle ngoane ado esiane nu a. Kakye kɛ dumasɛkyevoma lile Neebɔto anwo dasewia na ɛhye maanle bɛbuale ye mgbɔvodɛne na bɛzile ye awolɛ. (1 Arl. 21:8-13) Nɔhalɛ nu, kɛ mɔɔ bɛha ye wɔ Lɛvitikɔso 19:16 foa ne mɔɔ tɔ zo nwiɔ la, dumasɛkyevo bahola amaa awie ngoane avi ɔ sa.

Eza ɛkpɔlɛ bahola amaa awie azɛkye ɔ gɔnwo duma. Yɛkenga ye wɔ 1 Dwɔn 3:15 kɛ: “Awie biala mɔɔ kpɔ ɔ diema la le kodiawu, na bɛze kɛ kodiawu biala ɛnlɛ dahuu ngoane.” Yɛ ye nzonlɛ kɛ mɔɔ Nyamenle hanle edwɛkɛ mɔɔ wɔ ngyɛnu 16 wiele la, ɔhanle ɔzɔle zo kɛ: “Ɔnle kɛ ɛkpɔ ɛ diema wɔ wɔ ahonle nu.”​—Lɛv. 19:17.

Ɔti mɛla mɔɔ wɔ Lɛvitikɔso 19:16 la tu Kilisienema folɛ mɔɔ anyebolo wɔ nu. Ɔwɔ kɛ yɛye adwenle ɛtane biala mɔɔ ɔbara yɛ ti anu la na ɔnle kɛ yɛsɛkye awie mɔ duma ɛlɛ. Ye sikalɛ nu, saa yɛ ‘yɛdwazo yɛtia awie,’ kile kɛ kɛmɔ yɛngulo awie edwɛkɛ anzɛɛ yɛ nye bolo ye la ati yɛsɛkye ye duma a, ɔbahile kɛ yɛkpɔ ye. Ɔnle kɛ Kilisienema kpɔ awie ɛlɛ.​—Mat. 12:36, 37.