Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

¿Ikatúnepa jahecha Ñandejárape?

¿Ikatúnepa jahecha Ñandejárape?

“ÑANDEJÁRA ningo peteĩ Espíritu”, upévare ñande yvypóra ndaikatúi jahecha chupe (Juan 4:24). Upéicharõ jepe, la Biblia heʼi Moisés rehe: “Haʼe osegi vaʼekue ojerovia mbarete ohecharamoguáicha Upe ikatuʼỹvape jahecha” (Hebreos 11:27). Péro, ¿mbaʼéicha piko ikatu oiko upéva? ¿Ikatúne piko añete jahecha ‘Ñandejára jahechaʼỹvape’? (Colosenses 1:15.)

Ñantende porã hag̃ua upéva, ikatu ñambojoja ñane situasión peteĩ siégore. Peteĩ persóna onasémava voi siégo ndeʼiséi ndaikatuiha ontende mbaʼépa oiko ijerére. Ndaikatúiramo jepe ohecha, haʼe ombyaty umi informasión oĩva ijerére ikatu hag̃uáicha oikuaa ha ontende mbaʼéichapa peteĩ persóna térã peteĩ kósa. Peteĩ kuimbaʼe isiégova heʼi: “Jahecha hag̃ua natekotevẽi katuete jaipuru ñande resa, tekotevẽnte ñantende ha ñañeimahina mbaʼépa oiko ñande jerére”.

Upéicha avei ñande ndaikatúiramo jepe jahecha Ñandejárape ñande resa teérupi, ñane ‘korasõ [ikatu] ohecha’ chupe (Efesios 1:18). Jahechamína mbohapy mbaʼe ohechaukáva mbaʼéichapa ikatu oiko upéva.

“HEMBIAPOKUÉRE UMI HÉNTE IKATU OHECHA MBAʼEICHAGUÁPA HAʼE”

Umi siégo ndaikatúi rupi ohecha, ikatu ohendu porãve ha avei oipurukuaave ipo oñandu ha ontende hag̃ua oimeraẽ mbaʼe oĩva ijerére. Upéicha avei ñande ikatu jahecha, ñahendu, ñahetũ, jaʼu térã ñañandu Ñandejára kreasionkuéra, ha péicha jaikuaa ha ñantende Ijapoharépe. “Añetehápe ndaikatúiramo jepe ojehecha Ñandejárape, ko múndo ojejapo ypy guive, hembiapokuére umi hénte ikatu ohecha mbaʼeichaguápa haʼe.” (Romanos 1:20.)

Ñapensamína por ehémplo ñane planétare. Ko yvy ningo ojejapo jaiko hag̃ua vyʼápe, ha orekopaite umi mbaʼe ñaikotevẽva guive jadisfruta hag̃ua. ¿Ajépa ñañeñandu porã oipejúramo pe yvytu piroʼy asy térã ñañandúramo mbaʼéichapa pe kuarahy ojope haku asy? ¿Ajépa igustoiterei avei jaʼúramo peteĩ yva heʼẽ asýva térã ñahendúramo umi guyraʼi opuraheijoárõ hína? Opa koʼã mbaʼe ningo ohechauka mbaʼéichapa ñande Apohare ñanderayhu, imbaʼeporã ha ipojera ñanendive.

¿Ha mbaʼépa ikatu ñaaprende ñamañáramo ko univérso tuichakuére? Pe yvága ningo ohechauka mbaʼeichaitépa ipoderóso Ñandejára. Umi investigasión ohechauka umi galáxia ha estrellakuéra omyiha hekoitépe, ha amasdía tuichaveha ohóvo ko univérso. Emañamína ág̃a peteĩ pyharépe yvágare, ha eñeporandumi: “¿Moõguipa ou pe podér omomýiva koʼã estréllape ha amasdía ombotuichavéva ohóvo ko univérso?”. La Biblia heʼi ñande Apohare ipoderosoitereiha ha ‘ipuʼaka mbareteha’ (Isaías 40:26). Ha hembiapokue katu ohechauka haʼeha pe Ipuʼakapáva; “avave ndohupytykuaái ipuʼaka” (Job 37:23, ÑÑB).

JESÚS “OMYESAKÃ MÁVAPA” ÑANDEJÁRA

Peteĩ sy orekóva mokõi mitã isiégova omombeʼu: “Oaprende porãve hag̃ua hikuái pyʼỹinte roñeʼẽ chupekuéra, upéva iñimportanteterei. Romombeʼu chupekuéra mbaʼépa rohecha térã rohendu, ha noroiméi jave ógape roime vaʼerã preparádo romombeʼu hag̃ua chupekuéra opa mbaʼe rei oikóva ore jerére. Ore ningo hesa práktikamente”. Upéicha avei ojapo Jesús jaikuaa hag̃ua Itúvape. La Biblia heʼi: “Ni peteĩ yvypóra arakaʼeve ndohechái Ñandejárape, péro pe [...] oĩva pe Túva ykére omyesakã mávapa haʼe” (Juan 1:18). Ñandejára ningo Jesúspe raẽvete ojapo vaʼekue ha avave noipytyvõi chupe upearã. Upévare Jesúsmante upe ñanepytyvõ porãvétava jaikuaa porã hag̃ua Ñandejárape, haʼe ningo “ñande resa práktikamente”.

 Jesús ningo hetaiterei tiémpoma oĩ hague Ñandejára ykére, ha haʼe oexplika heta mbaʼe chugui, jahechamína unos kuánto:

  • Ñandejára ombaʼapo jejopy. “Che Ru ombaʼapo koʼág̃a peve.” (Juan 5:17.)

  • Ñandejára oikuaa mbaʼépa ñaikotevẽ. “Pende Ru Ñandejára ningo oikuaáma voi mbaʼépa peikotevẽ.” (Mateo 6:8.)

  • Ñandejára vyʼápe omeʼẽ ñandéve ñaikotevẽva. “Pende Ru yvagapegua [...] oheja osẽ kuarahy iñaña ha hekoporãvape g̃uarã; ha omongy hekojoja ha hekojojaʼỹvape g̃uarã.” (Mateo 5:45.)

  • Ñandejára oñeinteresa káda únore. “¿Noñevendéi piko mokõi gorrión peteĩ monéda saʼieterei ovalévare? Upéicharamo jepe, ni peteĩva ndoʼái yvýpe pende Ru yvagapegua oikuaaʼỹre. Upéicha avei, pene akãrague jepe haʼe oipapapaite. Upévare ani pekyhyje, peẽ pevaleve hína heta gorrióngui.” (Mateo 10:29-31.)

PETEĨ PERSÓNA OHECHAUKA PORÃVA MBAʼÉICHAPA ÑANDEJÁRA

Umi siégo ningo ikatu ontende diferénte peteĩ mbaʼe umi persóna ohechávagui. Por ehémplo, peteĩ ohechávape g̃uarã kuarahyʼã heʼise kuarahy ndojopeveiha ha upéicha rupi ijoskuromie upe lugár, péro peteĩ siégope g̃uarã heʼise pe kuarahy ndojopeveiha ha upévare ipiroʼymie upe lugár. Peteĩ siégo ndaikatuiháicha ohecha pe kuarahy ni ikuarahyʼã, ñande avei ndaikatúi ñantende porã ñandejehegui reínte mbaʼeichaitépa Jehová. Upévare haʼe ombou ko yvy ape ári peteĩ persóna ikatúva ohechauka porã umi kualida porã haʼe orekóva.

Upéva hína Jesús (Filipenses 2:7). Haʼe omombeʼu ha ohechauka ñandéve mbaʼéichapa Itúva. Peteĩ idisípulo hérava Felipe ojerure vaʼekue chupe: “Che Ruvicha, ehechaukána oréve pe Túva”. Péro Jesús heʼi chupe: “Upe chéve cherecháva ohecháma avei pe Túvape” (Juan 14:8, 9). ¿Mbaʼe mbaʼépa ikatu jahecha pe Túvagui jastudiávo Jesús rembiasakue?

Jesús ningo iñamávle, iñumílde ha ndahasyiete vaʼekue avavépe oñemboja hag̃ua hendápe (Mateo 11:28-30). Umi hénte ovyʼaiterei vaʼekue hendive. Jesús ovyʼa vaʼekue umi ovyʼávandi ha ombyasyeterei umi osufrívape (Lucas 10:17, 21; Juan 11:32-35). Relee térã rehendu jave Jesús rembiasakue, eñehaʼã eñeimahinambaite umi mbaʼe oikóva, ku oikoramoguáicha koʼág̃a voi umi mbaʼe. Rejepyʼamongetáramo mbaʼéichapa Jesús otrata vaʼekue umi héntepe, hesakã porãvéta ndéve mbaʼeichagua persónapa Ñandejára ha upéva nemoag̃uivéta hese.

ÑAMBYATYPAITE UMI INFORMASIÓN

Umi siégo ontende porã hag̃ua peteĩ mbaʼe, oipuru peteĩ método idiferénteva umi ohechávagui. Peteĩ kuñakarai ostudiáva koʼã mbaʼe omombeʼu: “Haʼekuéra orresivi mimi umi informasión ha oipuru diferénte kósa upearã (ipo, itĩ, ijapysa ha umícha), upéi ombyatypaite umi informasión mimi ha upéicha ontende porãma mbaʼépa oĩ henondépe”. Upéicha avei ñande jahecháramo Ñandejára kreasión, jaleéramo Jesús heʼi vaʼekue Itúvare ha jajepyʼamongetáramo umi kualida porã Jesús ohechauka vaʼekuére, ñantende porãitevétama mbaʼeichagua persónapa Ñandejára. Ha upépe ae jaikuaa porãvéta chupe.

Upéicha oiko vaʼekue Job rehe, Ñandejára siérvo oñeñeʼẽha la Bíbliape. Ñepyrũrã haʼe oñeʼẽ “umi mbaʼe oikuaaʼỹva rehe” (Job 42:3). Péro upéi ojepyʼamongeta Ñandejára rembiapokuére, ha orrekonose: “Ahendúgui reínte raʼe roikuaáva. Koʼág̃a katu rohecha che resaitérupi” (Job 42:5).

Nde avei ikatu rejapo upéicha rehekáramo Ñandejárape (1 Crónicas 28:9). Umi testígo de Jehová ovyʼaitereíta ikatu haguére nepytyvõ reikuaa hag̃ua Ñandejára ojehechaʼỹvape.