Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Aye Pretorio Asraafoi lɛ Odase

Aye Pretorio Asraafoi lɛ Odase

Yɛ afi 59 Ŋ.B. lɛ, asraafoiohaatsɛ Yulio kɛ esraafoi ni etɔ amɛ lɛ nyiɛ gboklɛfoi komɛi ahiɛ kɛtsɔ Porta Kapena agbó lɛ mli kɛbote Roma maŋ lɛ mli. Beni amɛyɔɔ Palatine Gɔŋ lɛ nɔ lɛ, amɛna Nɔyelɔ Nero maŋtsɛwe lɛ, ní Pretorio asraafoi ni amɛkɛ amɛklantei etotoi amɛhebo lɛ shishi lɛ miibu jɛi. * Gboklɛfoi lɛ nyiɛ kɛtsɔ Romabii lɛ Akpeehe lɛ, ni amɛkwɔ Viminal Gɔŋ lɛ. Amɛyatsɔ abɔɔ ko ni Roma nyɔŋmɔi lɛ afɔleshaa latɛi babaoo yɔɔ mli lɛ he, kɛtsɔ he ni atsɔseɔ asraafoi lɛ yɛ lɛ.

Mfoniri ni tsɔɔ Pretorio asraafoi ni agbɔ, ni asusuɔ akɛ ekpɛtɛ agbó ni atswa aha Klaudio yɛ afi 51 Ŋ.B. lɛ he

Bɔfo Paulo fata gboklɛfoi nɛɛ ahe. Mra mli beni amɛta lɛlɛ mli ni ahum ko tswaa amɛ yɛ ŋshɔ lɛ hiɛ ni amɛmiihe amɛbutu lɛ, Nyɔŋmɔ bɔfo ko kɛɛ Paulo akɛ: “Ja akɛo yadamɔ Kaisare hiɛ kɛ̃.” (Bɔf. 27:24) Ani be eshɛ ni nakai sane lɛ baaba mli yɛ Paulo gbɛfaŋ? Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, beni efo ehe ekwɛ Roma Nɔyeli lɛ maŋtiase lɛ, ekai nɔ ni Nuŋtsɔ Yesu kɛɛ lɛ yɛ Antonia Mɔɔ ni yɔɔ Yerusalem lɛ mli lɛ. Yesu kɛɛ lɛ akɛ: “Ha otsui anyɔ omli, ejaakɛ bɔ ni oye mihe odase yɛ Yerusalem nɛɛ, ja oyaye odase nakai nɔŋŋ yɛ Roma hu.”—Bɔf. 23:10, 11.

Ekolɛ Paulo damɔ shi fioo ni ekwɛ Pretorio mɔɔ ni atsɛɔ lɛ Kastra Pretorio, ni ji mɔɔ wulu ko ni akɛ sũ tsuru ntayai etswa egbogboi kɛ buu mɔji ni mamɔ nɔ lɛ. Mɔɔ nɛɛ mli Pretorio Asraafoi ni buɔ nɔyelɔ  lɛ he, ni sɔmɔɔ hu akɛ maŋ lɛ polisifoi lɛ yɔɔ. Pretorio asraafoi 12,000 kɛ asraafoi akpei abɔ ni okpɔnɔtaralɔi fata he lɛ baanyɛ ahi nakai mɔɔ lɛ mli. Kastra Pretorio lɛ haa anaa hewalɛ ni nɔyelɔ lɛ yɔɔ. Akɛni Pretorio asraafoi lɛ asɔ̃ ji akɛ amɛkwɛ gboklɛfoi ni yɔɔ Roma nɔyeli lɛ shishi lɛ anɔ hewɔ lɛ, Pretorio asraafonyo Yulio nyiɛ egboklɛfoi lɛ ahiɛ kɛtsɔ agbói titrii ejwɛ ni atsɔɔ mli kɛboteɔ maŋ lɛ mli lɛ mli. Beni amɛkɛ nyɔji abɔ etsomlo lɛ sɛɛ lɛ, enyɛ ekɛ gboklɛfoi ni yɔɔ eshishi lɛ yashɛ Roma.—Bɔf. 27:1-3, 43, 44.

BƆFO LƐ SHIƐ NI “MƆ KO MƆ KO ETSĨII ENAA”

Beni amɛfãa gbɛ kɛyaa Roma lɛ, Nyɔŋmɔ jie etsɔɔ Paulo yɛ ninaa ko mli akɛ, mɛi ni yɔɔ lɛlɛ lɛ mli lɛ ateŋ mɔ ko wala yi tɔŋ. Onufu ni kɔ̃ lɛ lɛ yeee lɛ awui ko. Etsa helatsɛmɛi komɛi yɛ Melita ŋshɔkpɔ lɛ nɔ, ni mɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ bɔi kɛɛmɔ akɛ nyɔŋmɔ ko ji lɛ. Eeenyɛ efee akɛ, Pretorio Asraafoi lɛ ekomɛi nu nibii ni tee nɔ lɛ he, ni amɛwie he aahu.

Paulo ena nyɛmimɛi ni jɛ Roma ba ‘amɛbakpee lɛ yɛ Apiiforo kɛ Tretaberna’ lɛ momo. (Bɔf. 28:15) Shi akɛni eji gboklɛfonyo hewɔ lɛ, te eeefee tɛŋŋ eshiɛ sanekpakpa lɛ yɛ Roma? (Rom. 1:14, 15) Mɛi komɛi susuɔ akɛ, akɛ gboklɛfoi lɛ yawo asraafoi akuu lɛ ahiɛnyiɛlɔ lɛ dɛŋ. Kɛ́ nakai eji lɛ, eeenyɛ efee akɛ, akɛ Paulo tee Pretorio Asraafoi Akuu lɛ Hiɛnyiɛlɔ, ni ji Afranius Burrus, ni ekolɛ lɛ ji nɔyelɔ lɛ sɛɛmɔ lɛ ŋɔɔ. * Bɔ fɛɛ bɔ ni sane lɛ ji lɛ, yɛ nɔ najiaŋ ni asraafoiohaatsɛ aaabu Paulo he lɛ, amrɔ nɛɛ abaaha Pretorio asraafonyo ko abu ehe. Aŋmɛ Paulo gbɛ ni lɛ diɛŋtsɛ etao tsũ ni ebaahi mli, koni mɛi anyɛ abasara lɛ, ní enyɛ eshiɛ eha amɛ ni “mɔ ko mɔ ko etsĩii enaa.”—Bɔf. 28:16, 30, 31.

PAULO YE MƐI BIBII KƐ MƐI WUJI ODASE

Bɔ ni Kastra Pretorio mɔɔ lɛ gbogboi lɛ yɔɔ ŋmɛnɛ

Ekolɛ Burrus bi bɔfo Paulo saji yɛ maŋtsɛwe lɛ loo yɛ Pretorio mɔɔ lɛŋ dani ekɛ lɛ yadamɔ Nero hiɛ. Paulo kɛ hegbɛ ni ená ni ekɛbaaye ‘odase etsɔɔ mɛi bibii kɛ mɛi wuji’ nɛɛ eyashwɛɛɛ kwraa. (Bɔf. 26:19-23) Wɔleee jwɛŋmɔ ni ekolɛ Burrus ná yɛ Paulo he moŋ, shi nɔ ni wɔle ji akɛ, awooo Paulo tsuŋ yɛ Pretorio mɔɔ lɛ mli. *

 Shĩa ni Paulo yahai lɛ da bɔ ni ha enyɛ ekpee “Yudafoi lɛ anukpai” lɛ kɛba eŋɔɔ, ni eye amɛ kɛ ‘mɛi pii ni ba eŋɔɔ yɛ etoohe’ lɛ odase jogbaŋŋ. Beni ekɛ Yudafoi lɛ wie Maŋtsɛyeli lɛ kɛ Yesu he ‘kɛjɛ leebi kɛyashi gbɛkɛ’ lɛ, eye Pretorio asraafoi lɛ hu ni boɔ toi lɛ “odase faŋŋ.”—Bɔf. 28:17, 23.

Asraafoi nu ni Paulo miijaje wiemɔi ni aŋmala ayaha asafoi lɛ

Daa gbi lɛ, atsakeɔ Pretorio asraafoi ni buɔ maŋtsɛwe lɛ he lɛ. Atsakeɔ mɔ ni buɔ Paulo he lɛ hu daa gbi. Yɛ afii enyɔ ni bɔfo lɛ kɛhi jɛi lɛ mli lɛ, asraafoi ni bu ehe lɛ nu ni eejaje wiemɔi koni aŋmala amaje Efeso, Filipi, Kolose, kɛ Hebri Kristofoi lɛ, ni amɛna ni lɛ diɛŋtsɛ eŋma wolo emaje Kristofonyo ko ni atsɛɔ lɛ Filemon lɛ. Beni Paulo, ni ji gboklɛfonyo lɛ yɔɔ shĩa ni ehai lɛ mli lɛ, eye ebua tsulɔ ko ni atsɛɔ lɛ Onesimo ni ejo foi kɛjɛ enuŋtsɔ ŋɔɔ, ni etsɛ lɛ akɛ “mibi ni mifɔ́ yɛ mikpãi lɛ amli” lɛ, koni eku esɛɛ kɛya enuŋtsɔ lɛ ŋɔɔ. (File. 10) Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, Paulo kɛ mɛi ni babuɔ ehe lɛ gba sane. (1 Kor. 9:22) Eeenyɛ efee akɛ, Paulo bi asraafoi lɛ eko nɔ ni asraafoi lɛ atawu nii srɔtoi lɛ tsuɔ, ni ekɛ nakai sane lɛ fee nɔkwɛmɔnɔ fɛfɛo yɛ ewoji ni eha aŋmala lɛ eko mli.—Efe. 6:13-17.

 ‘JAJEMƆ NYƆŊMƆ WIEMƆ LƐ NI GBEYEISHEMƆ BƐ MLI’

Paulo shihilɛ akɛ gboklɛfonyo lɛ ye ebua ni eshiɛ “sanekpakpa lɛ” etsɔɔ Pretorio mɔɔ lɛ mli bii lɛ kɛ mɛi krokomɛi. (Fil. 1:12, 13) Asraafoi ni yɔɔ Kastra Pretorio mɔɔ lɛ mli lɛ nyɛɔ amɛkɛ mɛi ni yɔɔ Roma Nɔyeli lɛ shishi lɛ fɛɛ sharaa, ni amɛkɛ nɔyelɔ lɛ kɛ mɛi ni yɔɔ emaŋtsɛwe wulu lɛ hu sharaa. Tsuji, nyɔji, kɛ maŋtsɛ lɛ wekumɛi ni yɔɔ nakai shĩa lɛ mli lɛ ateŋ mɛi komɛi batsɔmɔ Kristofoi. (Fil. 4:22) Akɛni Paulo kɛ ekãa shiɛ hewɔ lɛ, nyɛmimɛi ni yɔɔ Roma lɛ ná ekãa ‘kɛjaje Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ ni amɛsheee gbeyei.’—Fil. 1:14.

Ekɔɔɔ he eko bɔ ni wɔshihilɛ ji lɛ, wɔbaanyɛ wɔkɛ mɛi ni tsuɔ nibii srɔtoi amɛhaa wɔ lɛ agba sane

Odase ni Paulo ye yɛ Roma lɛ woɔ wɔ hu hewalɛ waa koni ‘wɔshiɛ yɛ be ni hi kɛ be ni ehiii fɛɛ mli.’ (2 Tim. 4:2) Ehiii wɔteŋ mɛi komɛi kpojee kɛ he ko yaa akɛni wɔyɛ helatsamɔhei loo awo wɔ tsuŋ yɛ wɔhemɔkɛyeli lɛ hewɔ. Ekɔɔɔ he eko bɔ ni wɔshihilɛ ji lɛ, wɔbaanyɛ wɔkɛ mɛi ni bakwɛɔ wɔ loo mɛi ni batsuɔ nɔ ko amɛhaa wɔ lɛ agba sane. Kɛ́ wɔkɛ ekãa ye odase be fɛɛ be ni wɔbaaná hegbɛ lɛ, wɔhaa anaa faŋŋ akɛ, “Nyɔŋmɔ wiemɔi lɛ awooo lɛ kpãa.”—2 Tim. 2:8, 9.

^ kk. 2 Kwɛmɔ akrabatsa ni yitso ji “Pretorio Asraafoi lɛ yɛ Nero Beaŋ” lɛ.

^ kk. 7 Kwɛmɔ akrabatsa ni yitso ji “Sextus Afranius Burrus” lɛ.

^ kk. 9 Kaisare Tiberio wo Herode Agripa tsuŋ yɛ afi 36/37 Ŋ.B. yɛ Pretorio mɔɔ lɛ mli, akɛni ewie akɛ esa akɛ aha Kaligula aye nɔ lɛ hewɔ. Sɛɛ mli beni awó Kaligula nɔyelɔ lɛ, efee Herode maŋtsɛ yɛ Yudea.—Bɔf. 12:1.