Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Baiblo Tsɔɔmihi—Nile Nɛ E Be Bi

Baiblo Tsɔɔmihi—Nile Nɛ E Be Bi

NGƆƆ LƐ KAA o ngɛ si slaae ngɛ blema níhi a to he ko. Se weto níhi nɛ o ngɛ nae ɔ ekomɛ kpa, nɛ ekomɛ hu a he níhi laa. Se o na kake ko nɛ lɛɛ e he nɔ́ fɛɛ nɔ́ su. Kɛkɛ nɛ o bi nɔ nɛ ngɛ lejɛ ɔ nɔ hyɛe ɔ ke, “anɛ enɛ ɔ ngɛ ehe ngɛ ekpa amɛ a he lo?” E de ke, “dɛbi, e se kɛ pe ní kpahi fuu nɛ ngɛ hiɛmi nɛ ɔ, nɛ pi nɛ a pee lɛ ehe hulɔ.” Enɛ ɔ ha nɛ o bi lɛ ke, “a kɛ laa ngɛ he ko lo?” Se e de mo ke “dɛbi, hiɔmi nɛɛ lɛ nɛ pu hu tso lɛ wawɛɛ. Nɛ nihi fuu bɔ mɔde kaa a ma puɛ lɛ.” Eko ɔ, enɛ ɔ ma ha nɛ o hemi maa po nɛ o ma bi ke, ‘Lɛɛ mɛni a kɛ pee mɔ?’

Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, Baiblo ɔ ngɛ kaa jamɛ a blema weto ní ɔ. E ji blema womi nɛ se kɛ pe blema womi kpahi. Blema womi komɛ hu ngɛ nɛ a se kɛ. Se benɛ je ngɛ jɔe nɛ je ngɛ nae ɔ, womi nɛ ɔmɛ puɛɔ. Mwɔnɛ ɔ, níhi nɛ jemi si kpali ba yɔse ɔ je ekpa kulaa ngɛ blema jemi si kpami womihi a he. E ngɛ oslaa kaa o kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ ngɛ blema hiɔ tsami womihi a mi ma tsu ní mwɔnɛ ɔ. Blema womi nɛ ɔmɛ a he sui hu, nɛ babauu hu laa.

Se Baiblo ɔ je ekpa kulaa ngɛ womi nɛ ɔmɛ a he. A je e ngmami sisi maa pee jeha 3,500 ji nɛ ɔ, se e mi munyu ɔmɛ tsake we. Nihi te si kɛ wo Baiblo ɔ si abɔ​—a tsi nya, a sã, nɛ a ha e pee kaa nɔ́ nɛ se nami ko be he​—se kɛ̃ ɔ, e mi munyu ɔmɛ tsakee we. Nihi susu kaa Baiblo ɔ be be, se ke wa ngɔ nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de kɛ to níhi a mi hlamihi nɛ a ngɛ pee mwɔnɛ ɔ he ɔ, wa maa na kaa Baiblo ɔ sɛ a hlami.​—Hyɛ daka nɛ ji “E Be Be, Aloo E Se Be?

SUHI NƐ WA HIA MWƆNƐ Ɔ

Eko ɔ, o ma bi ke, ‘anɛ wa ma nyɛ ma ná Baiblo tsɔɔmihi a he se mwɔnɛ ɔ lo?’ Ke o suɔ nɛ o le heto ɔ, mo bi o he ke: ‘Mɛni ji nyagba titli komɛ nɛ adesahi kɛ ngɛ kpee mwɔnɛ ɔ? A kpɛti te nɛmɛ lɛ woɔ nɔ he gbeye wawɛɛ?’ Eko ɔ, o ma susu ta hwumi, bɔ nɛ je ɔ mi wo mu ha, jumi kɛ anɔkuale nɛ a yi ɔ he. Amlɔ nɛ ɔ, ha nɛ wa susu ní pɔtɛɛ komɛ nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ he nɛ wa hyɛ. Be mi nɛ wa ngɛ a he susue ɔ, mo bi o he ke, ‘Ke nihi ba a jemi ngɛ tsɔɔmi nɛ ɔmɛ a nya a, anɛ kikɛ nɛ ɔ je ɔ mi ko pee lo?’

SUƆMI KƐ TUE MI JƆMI

“Nihi nɛ a haa nɛ tue mi jɔmi baa a ngɛ bua jɔmi, ejakaa a ma tsɛ mɛ Mawu bimɛ.” (Mateo 5:9) “Ke e maa hi ɔ, nyɛɛ bɔ mɔde wawɛɛ nɛ nyɛɛ kɛ adesahi tsuo nɛ hi si ngɛ tue mi jɔmi mi.”​—Roma Bi 12:18.

MƆBƆ NAMI, YAYAMI KƐ PAMI

“Nihi nɛ a naa nɔ mɔbɔ ɔ ngɛ bua jɔmi, ejakaa a maa na mɛ mɔbɔ.” (Mateo 5:7) “Ke nɔ ko ngɛ nɔ́ ko nɛ e maa da nɔ kɛ tu munyu kɛ si nɔ kpa ko po ɔ, nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛ ná nyɛ sibi a he tsui nɛ nyɛɛ ngɔ kɛ pa nyɛ sibi faa. Kaa bɔ nɛ Yehowa * ngɔ kɛ pa nyɛ faa a, e sa nɛ nyɛ hu nyɛɛ pee jã nɔuu.”​—Kolose Bi 3:13.

E SA NƐ KAKE PEEMI NƐ HI NIHI NƐ A JE WƐTSO KƐ MA KPAHI A NƆ Ɔ A KPƐTI

“Nɔmlɔ kake mi nɛ [Mawu] je kɛ pee ma fɛɛ ma kɛ e mi nimli konɛ a hi si ngɛ zugba a nɔ tsuo.” (Ní Tsumi 17:26) “Mawu hlɛ nɔ mi, mohu ɔ, ngɛ ma fɛɛ ma mi ɔ, nɔ fɛɛ nɔ nɛ e yeɔ lɛ gbeye nɛ e peeɔ nɔ́ nɛ da a, e kplɛɛɔ e nɔ.”​—Ní Tsumi 10:34, 35.

E SA NƐ A HYƐ ZUGBA A NƆ SAMINYA

‘Jehanɛ, Yehowa Mawu ngɔ nɔmlɔ ɔ kɛ ya to Eden ngmɔ ɔ mi, konɛ e hu mi nɛ e hyɛ nɔ.’ (1 Mose 2:15) Mawu ma “kpata ni nɛmɛ nɛ a ngɛ zugba a hɛ mi kpatae ɔmɛ a hɛ mi.”​—Kpo Jemi 11:18.

HƐKƆ KƐ AJUAMA BƆMI HÍ

“Nyɛ hɛ nɛ hi nyɛ he nɔ nɛ nyɛɛ hyɛ nɛ hi ngɛ hɛkɔ fɛɛ hɛkɔ he, ejakaa ke nɔ ko ngɛ ní babauu po ɔ, pi níhi nɛ e ngɛ ɔ nɛ ma ha lɛ wami.” (Luka 12:15) “Nyɛ ko ha nɛ a wo ajuama bɔmi kɛ mu ní tsumi slɔɔtohi tsuo aloo hɛ tsumi ta po ngɛ nyɛ kpɛti kaa bɔ nɛ e sa nihi nɛ a ngɛ klɔuklɔu ɔ.”​—Efeso Bi 5:3.

ANƆKUALE YEMI, NÍ TSUMI NƐ A MA TSU LƐ SAMINYA

“Wa suɔ kaa wa maa ba wa je mi ngɛ anɔkuale yemi mi ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ mi.” (Hebri Bi 13:18) “Ha nɔ nɛ e juɔ ɔ nɛ e ko ju hu; mohu ɔ, ha nɛ e tsu ní tsumi nɛ he wa.”​—Efeso Bi 4:28.

E HE HIA NƐ WAA YE BUA NIHI NƐ E FĨ MƐ

“Nyɛɛ tu bua womi munyu kɛ tsɔɔ ni nɛmɛ nɛ a hao ɔ, nyɛɛ ye bua ni nɛmɛ nɛ a gbɔjɔ ɔ, nyɛɛ to nyɛ tsui si kɛ ha nihi tsuo.” (1 Tɛsalonika Bi 5:14) “Hyɛ awusahi kɛ yalɔyihi a nɔ ngɛ a we amanehluhi a mi.”​—Yakobo 1:27.

Pi nɛ Baiblo ɔ wo su kpakpa nɛ ɔmɛ a ta pɛ kɛkɛ, mohu ɔ, e tsɔɔ wɔ bɔ nɛ waa kɛ ma tsu ní ha ngɛ wa daa ligbi si himi mi. Ke adesahi ngɔ blɔ tsɔɔmi nɛ ɔmɛ kɛ tsu ni ɔ, anɛ o susu we kaa níhi ko tsake kulaa ngɛ je ɔ mi lo? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, adesahi hia Baiblo ɔ mi ga womi ɔmɛ wawɛɛ nitsɛ, titli ɔ ngɛ wa be nɛ ɔ mi! Se kɛ Baiblo tsɔɔmihi ma plɛ kɛ ye bua mo amlɔ nɛ ɔ ha kɛɛ?

BƆ NƐ BAIBLO TSƆƆMIHI MAA YE BUA MO HA AMLƆ NƐ Ɔ

Nɔ ko nɛ e nile ya hɛmi pe adesahi tsuo ɔ de ke: “níhi nɛ juɛmi tsu ɔ, lɔ ɔ nɛ a kɛ woɔ lɛ nguɔ.” (Mateo 11:19, sisi ningma) Anɛ o kplɛɛ we nɔ lo? Loko o maa na kaa ga womi ko hi ɔ, ja o kɛ tsu ní nɛ o na nɔ́ nɛ je mi kɛ ba. Enɛ ɔ he ɔ, eko ɔ o ma bi o he ke: ‘Ke Baiblo ɔ ma nyɛ maa ye bua wɔ niinɛ ɔ, mɛni he je nɛ i nɛ́ tsakemi ko ngɛ ye si himi mi ɔ? Anɛ e ma nyɛ maa ye bua mi kɛ tsu nyagbahi nɛ i kɛ ngɛ kpee amlɔ nɛ ɔ he ní lo?’ Mo susu nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ ɔ he nɛ o hyɛ.

Delphine * ji yo ko nɛ e bua jɔɔ e he ngɛ si himi mi. Se si kake too ɔ, e kɛ haomi komɛ kpe nɔtonɔto. E biyo nɛ e yi jeha 20 lolo ɔ gbo. E gba a puɛ. E sika sane pee basaa. E de ke: “I li nɔ nɛ i ji hu. I be bi, i be huno kɛ we. I nu he kaa pi nɔ ko ji mi, bu be ye he, i gbɔjɔ nɛ i be hwɔɔ se he nɔ́ kami ko.”

Delphine ba yɔse kaa munyu nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ ji anɔkuale: “Wa wami be ɔ tsuo ji jeha nyingmi kpaago. Ke wa ngɛ he wami ɔ, wa naa nyingmi kpaanyɔ, se lɛ tsuo peeɔ haomi kɛ aywilɛho sɔuu. Wa wami se poɔ tlukaa; nɛ wa bee kɛ yaa kaa lohwe pɛlitsɛmɛ nɛ te kɛ bee”​—La 90:10.

Delphine hla yemi kɛ bua mi kɛ je Baiblo ɔ mi. Baiblo ɔ ye bua lɛ wawɛɛ ngɛ haomi be nɛ ɔ mi. Kaa bɔ nɛ wa maa na ngɛ munyu etɛ nɛ maa nyɛɛ enɛ ɔ se ɔ mi ɔ, nihi babauu hu ba yɔse kaa Baiblo ɔ mi ga womi nɛ a kɛ tsu ní ɔ ye bua mɛ pe bɔ nɛ a ma nyɛ maa kale. A ba na Baiblo ɔ kaa weto ní nɛ wa tu he munyu kɛ se hlami ɔ. E be kaa womihi babauu nɛ a be beɔ nɛ a pee we a he nɔ́ ko hu ɔ. Anɛ akɛnɛ nɔ́ kpa ko lɛ a kɛ pee Baiblo ɔ he je nɛ e je ekpa lo? Aloo eko ɔ, akɛnɛ Mawu susumihi lɛ ngɛ mi se pi adesahi a susumi lɛ ngɛ mi ɔ he je?​—1 Tɛsalonika Bi 2:13.

Eko ɔ, mohu o yɔse kaa adesa wami ngɛ kpiti, nɛ nyagbahi hiɛ ngɛ je ɔ mi. Ke o kɛ haomihi ngɛ kpee ngɛ si himi mi ɔ, jije o hlaa bua womi, yemi kɛ buami kɛ ga womi kɛ je ɔ?

Ha nɛ wa susu níhi kakaaka etɛ komɛ nɛ Baiblo ɔ ma nyɛ maa ye bua mo nɛ o pee ngɛ o si himi mi ɔ he nɛ waa hyɛ. E ma nyɛ maa tsɔɔ mo bɔ nɛ

  1. o maa yu o he kɛ je nyagba komɛ a he ha.

  2. o maa tsu nyagbahi nɛ a he wa a he ní ha.

  3. o maa da haomihi nɛ o be nyɛɛ tsu a he ní ɔ a nya ha.

Munyuhi nɛ maa nyɛɛ enɛ ɔ se ɔ maa tu níhi etɛ nɛ ɔmɛ a he munyu.

^ kk. 10 Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Mawu biɛ ji Yehowa.​—La 83:18.

^ kk. 24 A tsake biɛ ɔmɛ ekomɛ ngɛ munyu nɛ ɔ kɛ munyu etɛ nɛ nyɛɛ se ɔ mi.