Xeen tiʼ baʼax ku taasik

Xeen tu cuadroil baʼax ku taasik

¿Kʼajaʼan wa tech?

¿Kʼajaʼan wa tech?

¿Ta xokaj wa u tsʼook revistailoʼob U Pʼíich Tulumil Kanan? Wa beyoʼ, ilawil wa jeʼel a núukik le kʼáatchiʼobaʼ:

¿Baʼaxten Dioseʼ tu chaʼaj u baʼateʼel u kaajil Israel?

Jéeobaeʼ u yaabiltmaj máak. Chéen baʼaleʼ le ka tu yilaj táan u pechʼ óoltaʼal u kaajaleʼ tu chaʼaj u baʼateloʼob. Chéen baʼaleʼ letiʼ aʼalik kaʼach máax kun bin baʼateʼel yéetel baʼax kʼiin (w15 1/11, táan juʼun 4 yéetel 5).

¿Baʼax unaj u beetik le taatatsiloʼob utiaʼal u kaʼansik u paalaloʼoboʼ, yéetel bix jeʼel u beetkoʼobeʼ?

Unaj u yeʼeskoʼob yaabilaj tiʼ u paalaloʼob, u yeʼeskoʼob kabal óolal yéetel u yáantkoʼob xan u paalal u beetoʼob beyoʼ. Unaj xan u yeʼeskoʼob naʼatil yéetel u yilik u naʼatkoʼob bix u yuʼubikuba u paalaloʼob (w15 15/11, táan juʼun 9 tak 11).

¿Baʼaxten maʼ unaj k-creertik wa Pedro le yáax papaoʼ?

Mateo 16:17, 18, maʼatech u yaʼalik wa Pedro u chuunpakʼil le Iglesiaoʼ. Le Bibliaoʼ maʼatech u yaʼalik wa yaan u yilaʼal Pedro bey u maas nojchil le cristianoʼoboʼ, baʼaxeʼ ku yaʼalikeʼ Jesús «le tuunich» wa u chuunpakʼil le múuchʼuliloʼ (1 Ped. 2:4-8) (w15 1/12, táan juʼun 12 tak 14).

¿Baʼax unaj k-chʼaʼik en cuenta táanil tiʼ k-tʼaan?

Wa k-kʼáat ka meyajnaktoʼon maʼalob u páajtalil k-tʼaaneʼ, kʼaʼabéet k-ilik: 1) tiʼ baʼax súutukil unaj k-tʼaan (Ecl. 3:7), 2) baʼax ken k-aʼale (Pro. 12:18) yéetel 3) bix ken k-aʼalil (Pro. 25:15) (w15 15/12, táan juʼun 19 tak 22).

¿Máakalmáak le baʼaloʼob maʼ maʼalobtak maʼ unaj u beetik le cristianoʼoboʼ?

Le jaajil cristianoʼoboʼ maʼatech u tuusoʼob mix tech u líiʼsaj tʼaanoʼob. Maʼatech u yaʼalikoʼob baʼax maʼ jaajiʼ mix tech u tuusoʼob utiaʼal u pʼatkoʼob kʼaasil wa máax. Maʼatech u tusoʼob xan utiaʼal u yoklikoʼob wa máax mix tech u chʼaʼikoʼob wa baʼax x-maʼ permisoil (wp16.1, táan juʼun 5).

¿Máaxoʼob le «u nuuktakil le sacerdoteʼob» ku yaʼalik le Bibliaoʼ?

Le u nuuktakil le sacerdoteʼoboʼ letiʼe sacerdoteʼob maas kʼaj óolaʼanoʼoboʼ, bey xan le máaxoʼob u yáax beetmaj u maas nojchil ichil le sacerdoteʼoboʼ (wp16.1, táan juʼun 10).

¿Bix unaj k-tratartik le máaxoʼob ku jaantkoʼob yéetel ku yukʼikoʼob le vino teʼ Kʼaʼajsajiloʼ?

Maʼ maʼalob ka k-nojbeʼenkúuntoʼobiʼ. Letiʼobeʼ maʼatech u páaʼtkoʼob ka tratartaʼakoʼob bey máaxoʼob jach especialoʼobiʼ mix tech u yaʼalikoʼob wa yéeyaʼanoʼob, tsʼoʼoleʼ maʼatech u creertkubaʼob yoʼolal le jatsʼuts privilegio yaantiʼoboʼ (Mat. 23:8-12) (w16.01, táan juʼun 23 yéetel 24).

¿Baʼax k-kanik tiʼ bix káajik u biskuba Jéeoba yéetel Abrahán?

Maʼ xaaneʼ Abrahaneʼ kʼuch u kʼaj óolt Jéeoba tu yoʼolal Sem. Pero le bix kanáantaʼabik letiʼ yéetel u láakʼtsiloʼob tumen Jéeoba ichil u kuxtaloʼ, le áant utiaʼal u muʼukʼaʼantal u fe. Toʼoneʼ jeʼel u páajtal k-beetik xan beyoʼ (w16.02, táan juʼun 9 yéetel 10).

¿Máax jats le Biblia ich capituloʼob yéetel versiculoʼoboʼ?

Teʼ siglo 13, Stephen Langton juntúul máax tu beetaj u arzobispoileʼ, tu jatsaj le Biblia ich capituloʼoboʼ. Teʼ kʼiinoʼob xanoʼ le judíoʼob copiartik le Bibliaoʼ tsʼokaʼaniliʼ u tsʼáaikoʼob u versiculoiloʼob le Kiliʼich Tsʼíiboʼob ich Hebreooʼ. Tsʼoʼoleʼ teʼ siglo 16, Robert Estienneʼ bey xan tu beetil yéetel le Kiliʼich Tsʼíiboʼob ich Griegooʼ (wp16.2, táan juʼun 14 yéetel 15).

Ka túuntaʼab u yóol Jesús teʼ desiertooʼ, ¿jach wa tu jaajil bisaʼab teʼ templo tumen le Kʼaasilbaʼaloʼ wa chéen beetaʼab u yilik?

U jaajileʼ maʼ k-jach ojel bix úuchikiʼ. Le baʼax ku yaʼalik Mateo 4:5 yéetel Lucas 4:9, jeʼel u tsʼáaik naʼatbil chéen tsʼaʼab u yileʼ, chéen baʼaleʼ maʼ xaan xaneʼ jach tu jaajil bisaʼab teʼ templooʼ (w16.03, táan juʼun 31 yéetel 32).

¿Tiʼ baʼax chíikaʼan le kʼaʼaytaj tiʼ le serenooʼ?

Le serenooʼ jach fino u kʼáaxal, síis óol yéetel kʼaʼabéet utiaʼal le kuxtaloʼ. Junpʼéel bendición ku taal xan tiʼ Jéeoba (Deu. 33:13). Maʼ xaaneʼ k-tuklikeʼ le kʼaʼaytaj k-beetkoʼ jach junpʼíit, chéen baʼaleʼ ken k-nup yéetel le bukaʼaj ku beetik tuláakal le máaxoʼob meyajtik Jéeobaoʼ, ku béeytal k-kʼaʼaytaj tiʼ tuláakal yóokʼol kaab (w16.04, táan juʼun 4).