Skip to content

Skip to table of contents

Ngaahi Mana Ko Ia ʻOku ʻAmanaki ke Hokó

Ngaahi Mana Ko Ia ʻOku ʻAmanaki ke Hokó

Ngaahi Mana Ko Ia ʻOku ʻAmanaki ke Hokó

KAPAU ko ha toketā naʻe fakataimi tēpileʻi ke ne fakahoko ha tafa mātuʻaki fihi kiate koe, ʻe fēfē hoʻo ongoʻí kapau te ke ʻiloʻi naʻe teʻeki ai ʻaupito ke ne fakahoko ha faʻahinga tafa pehē ni? ʻOku ʻikai ha veiveiua te ke hohaʻa. ʻI he tafaʻaki ʻe tahá, fēfē kapau te ke ʻiloʻi ko e toketā ko ení ko e takimuʻa ia ʻi hono malaʻé pea kuó ne fakahoko ha ngaahi tafa ola lelei ʻe laui ngeau ʻo hangē ko e tafa ko eni ʻoku ʻamanaki ke ne fai kiate koé? ʻIkai te ke maʻu ha tui-pau lahi ange ʻe lava ke ne tokoniʻi koe?

Ko e māmani mahamahaki ʻa ia ʻoku tau nofo ai he ʻaho ní ʻoku fiemaʻu ki ai ha “faitoʻo” lahi ʻaupito. Fakafou heʻene Folofolá ʻa e Tohi Tapú, kuo talaʻofa mai ʻe Sihova ko e ʻOtua te ne fakafoki mai ʻa e Palataisí ki he māmani ko ení. (2 Pita 3:13) Ka ke hoko iá, ko e faikoví ʻe ʻuluaki toʻo atu ia, tuʻusi fakaʻaufuli (Saame 37:9-11; Palōveepi 2:21, 22) Ko e ngaahi tuʻunga fakamamahi kotoa ʻoku tau sio takatakai ʻiate kitautolú kuo pau fakangata ki muʻa ke lava ʻo toe fakafoki mai ʻa e palataisí. Ko hono moʻoní ʻe fiemaʻu ha mana kae lava ke hoko ia!—Fakahā 21:4, 5.

ʻOku tui ʻa e Kau Fakamoʻoni ʻa Sihová ko e ngaahi liliu lahi ko iá ʻe vave ʻene hokó. Ko e hā hono ʻuhingá? Koeʻuhi ko e ngaahi mana kuo ʻosi fakahoko ʻe he ʻOtua ko Sihová ʻoku fakamoʻoniʻi ai ʻokú ne maʻu ʻa e mālohi ke fakahoko ʻene ngaahi talaʻofá. Fakafehoanaki ʻa e ngaahi mana pē ʻe ono kuo hiki ʻi he Tohi Tapu mo e ngaahi talaʻofa ʻoku hanga ki he kahaʻú.

ʻOfa ke hokohoko atu hoʻo ako fekauʻaki mo e ngaahi talaʻofa ʻi he Tohi Tapú ki hotau kahaʻú. ʻI he tupulaki hoʻo tuí, ʻe pehē foki mo hoʻo ʻamanakí—ko ha ʻamanaki ke moʻui ʻi ha taimi ʻa ia te ke maʻu ʻaonga fakafoʻituitui ai mei he ngaahi mana ʻoku fakahoko ʻe Sihová.

[Puha/Fakatātā ʻi he peesi 9, 10]

MANA:

NAʻE FAFANGAʻI ʻE SĪSŪ ʻA E LAUI AFE ʻAKI HA NGAAHI FOʻI MĀ SIʻISIʻI PĒ MO HA NGAAHI MATAʻIIKA.​—MĀTIU 14:13-21; MAʻAKE 8:1-9; SIONE 6:1-14.

TALAʻOFA:

“Kuo foaki ʻe he kelekele hono fua: ʻE tapuakiʻi kitautolu ʻe Elohimi ko hotau ʻOtua.”SAAME 67:6.

ʻUHINGA KIA KITAUTOLÚ:

ʻE ʻIKAI ʻAUPITO KE TOE FAINGATAʻAʻIA HA TAHA MEI HE FIEKAIÁ.

MANA:

NAʻE FAKAʻĀ ʻE SĪSŪ ʻA E KUÍ.​—MĀTIU 9:27-31; MAʻAKE 8:22-26.

TALAʻOFA:

“ʻE toki fakaava ʻa e mata ʻo e kui.”​—ʻAISEA 35:5.

ʻUHINGA KIA KITAUTOLÚ:

KO E KAKAI KUI KOTOA PĒ TE NAU ʻĀ.

MANA:

NAʻE FAKAMOʻUI ʻE SĪSŪ ʻA E FAINGATAʻAʻIÁ.​—MĀTIU 11:5, 6; SIONE 5:3-9.

TALAʻOFA:

“Toki hopo ʻa e heke hange ha tia.”​—ʻAISEA 35:6.

ʻUHINGA KIA KITAUTOLÚ:

KO E FAINGATAʻAʻIA FAKAESINO KOTOA PĒ ʻE FAKAMOʻUI.

MANA:

NAʻE FAKAMOʻUI ʻE SĪSŪ HA NGAAHI MAHAKI KEHEKEHE.​—MAʻAKE 1:32-34; LUKE 4:40.

TALAʻOFA:

“ʻOku ʻikai ha nofo ai te ne pehe, ʻOku ou mahaki.”​—ʻAISEA 33:24.

ʻUHINGA KIA KITAUTOLÚ:

KO E NGAAHI MAHAKI FAKATUPU TĀVAIVAIA KOTOA PĒ ʻE TOʻO. TE TAU FIEFIA ʻI HE MOʻUI HAOHAOÁ.

MANA:

NAʻE PULEʻI ʻE SĪSŪ ʻA E NGAAHI ʻELEMĒNITÍ.​—MĀTIU 8:23-27; LUKE 8:22-25.

TALAʻOFA:

“Te nau langa fale, ʻo nofo ai; pea te nau to ngouevaine, pea kai hono fua. ʻE ʻikai te nau fakaongosia noa.”​—ʻAISEA 65:21, 23.

[Te ke] fakamamaʻo mei he hohaʻa, he ʻoku ʻikai haʻo meʻa ke ke manavahe ai; Pea mei he mateilifia, he ʻikai ofi ʻa e meʻa kiate koe.”ʻAISEA 54:14.

ʻUHINGA KIA KITAUTOLÚ:

ʻE ʻIKAI TOE ʻI AI HA NGAAHI FAKATAMAKI FAKANATULA.

MANA:

NAʻE FOKOTUʻU ʻE SĪSŪ ʻA E MATÉ.​—MĀTIU 9:18-26; LUKE 7:11-17.

TALAʻOFA:

“Ko e faʻahinga kotoa ʻi he ngaahi fonualoto fakamanatú te nau . . . hū mai ki tuʻa.”​—SIONE 5:28, 29.

“Naʻe tuku mai ʻe he tahí ʻa e kau mate naʻe ʻi aí, pea ko mate mo Hētesi naʻá na tuku mai ʻa e kau mate naʻe ʻiate kinauá.”FAKAHĀ 20:13.

ʻUHINGA KIA KITAUTOLÚ:

KO HOTAU NGAAHI ʻOFAʻANGA KUO MATÉ ʻE FOKOTUʻU MAI.