Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Jaikuaave hag̃ua

Jaikuaave hag̃ua

¿Mbaʼérepa José ojevarvea vaʼekue oho mboyve faraón rendápe?

Peteĩ parére ojedivuha mbaʼéichapa ombaʼapo vaʼekue Egíptope umi oporovarveáva

Pe lívro de Génesis omombeʼu faraón omanda hague ojegueraha hag̃ua hendápe peteĩ evréo oĩ vaʼekue préso, hérava José. Haʼe oipota kuri José omombeʼu chupe mbaʼépa heʼise peteĩ mbaʼe osoña vaʼekue ha oipyʼapyetereíva chupe. Upe tiémpope ko kuimbaʼe oĩma kuri préso unos kuánto áño. Ha faraón ojapuráramo jepe, haʼe ojevarvea raẽ oho hag̃ua hendápe (Génesis 39:20-23; 41:1, 14). Haʼetévaicha naiñimportanteguasúiva ko detálle, péro upéva ohechauka pe oskrivi vaʼekue pe lívro de Génesis oikuaa porãiterei hague umi kostúmbre orekóva umi ehípsio.

La majoría umi puévlo yma guare ojepokuaa vaʼekue oipuru várva, umíva apytépe umi evréo. Péro umi ehípsio nahániri. Peteĩ lívro hérava Comentario exegético y explicativo de la Biblia heʼi voi: “Umi orientál apytépe umi ehípsio añoite la ojepokuaa vaʼekue ojevarvea”.

Péro, ¿ivárva añóntepa la oipeʼa vaʼekue hikuái? Peteĩ rrevísta oñeʼẽva umi puévlo yma guarére heʼi umi oikétava faraón rendápe amalisia ojeprepara hague oiketarõguáicha peteĩ témplope (Biblical Archaeology Review). Oiméramo upéicha, José oipeʼáne raʼe la hague kompletoite, ha ndahaʼéi ivárva añónte.

La Biblia heʼi Timoteo túva griégo hague. ¿Heʼisépa upéva onase hague Gréciape?

Ndahaʼéi katuete upéicha. Apóstol Pablo oskrivírõ guare ikartakuéra, avése ohenói griégo umi ndahaʼéivape guive hudío (Romanos 1:16; 10:12). ¿Mbaʼérepa? Upe tiémpope ningo pe idióma griégo oñeñeʼẽ vaʼekue hetaiterei lugárpe ha avei heta hénte osegi vaʼekue umi griégo kostúmbre. Ha katuete Pablo ohecháne raʼe upéva umi lugár opredika haguépe.

¿Mávapepa umi hénte yma guare ohenói vaʼekue griégo? Amo 400 áñorupi Jesús tiémpo mboyve, peteĩ profesór onase vaʼekue Aténaspe hérava Isócrates omombeʼu vaʼekue umi hénte oparupigua osegiha umi griégo kostúmbre. Haʼe oskrivi vaʼekue: “Ndojeʼevéima voi griégo umi onasévape Gréciape, síno umi orekóvape pe priviléhio oaprovechávo pe edukasión griéga”. Upéicharõ, ikatu oime Timoteo túva nonaséi raʼe Gréciape, síno oñehekomboʼénte upe kultúrape (Hechos 16:1). Ha jaʼekuaa avei upéicha umi ótro hénte apóstol Pablo ohenóivare griégo.