Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

KO RREVÍSTAPE OÑEANALISA | ¿MBAʼÉREPA IÑIMPORTÁNTE ÑAÑEMBOʼE?

¿Mbaʼéichapa ikatu ñanepytyvõ pe orasión?

¿Mbaʼéichapa ikatu ñanepytyvõ pe orasión?

Ñañepyrũ mboyve jajapo peteĩ mbaʼe katuete jaikuaase raẽ mbaʼépepa ideprovéchota ñandéve. Péro, ¿oĩ vai piko ñañeporandúramo avei mbaʼépepa ñanepytyvõta pe orasión? Ndahaʼéi ningo katuete la upéicha. Ndaivaíringo jaikuaase mbaʼépa jahupytýta ñañemboʼéramo. Ñandejára siérvo yma guare, hérava Job, oikuaase vaʼekue avei upéva. Haʼe heʼi: “Ajeruréramo Ñandejárape tachepytyvõ, ¿openáta piko cherehe?” (Job 9:16, NM).

Umi artíkulo jahasa vaʼekuépe jahecha kuri pe orasión ndahaʼeiha ñanepytyvõva ñañeñandu porãve hag̃uánte térã jajedesaoga hag̃ua. Síno jahecha kuri Ñandejára ohenduha ñane orasión. Ñañemboʼéramo Ñandejárape haʼe oipotaháicha ha jajerure umi mbaʼe oĩ porãva hembipotándi, haʼe katuete ñanerendúta. Ha ñaneinvita voi ñañemoag̃ui hag̃ua hese (Santiago 4:8). ¿Mbaʼépa upéicharõ ikatu jahupyty ñañemboʼe meméramo Ñandejárape? Jahechamína.

Ñanembopyʼaguapy.

Ñaneprovléma heta jave térã jahasa jave peteĩ situasión ijetuʼúva katuete jajepyʼapyeterei jepi. Péro la Biblia ohechauka mbaʼépa ikatu jajapo umícha jave. Upépe heʼi: “Peñemboʼe jey jeýkena”, ha heʼi avei: “Pemombeʼu Ñandejárape peipotáva” (1 Tesalonicenses 5:17; Filipenses 4:6). ¿Mbaʼépa jahupytýta jajapóramo upéicha? La Biblia heʼi jey: “Ñandejára pyʼaguapy tuichavéva opa mbaʼe ikatúvagui pentende, oñangarekóta pene korasõre ha umi mbaʼe pepensávare” (Filipenses 4:7). Ñamombeʼúramo Ñandejárape mbaʼéichapa ñañeñandu, katuete ñandepyʼaguapyvéta upe rire. Upévare la Biblia heʼi voi: “Emoĩ Jehová pópe umi mbaʼe ndepyʼapýva haʼetéva peteĩ kárga ndéve g̃uarã, ha haʼe katuete nepytyvõta” (Salmo 55:22, NM).

“Emoĩ Jehová pópe umi mbaʼe ndepyʼapýva haʼetéva peteĩ kárga ndéve g̃uarã, ha haʼe katuete nepytyvõta” (Salmo 55:22, NM)

Hetaiterei persóna ohechakuaa ipyʼaguapyveha oñemboʼe rire Ñandejárape. Por ehémplo, peteĩ kuñakarai Corea del Surpegua hérava Hee Ran omombeʼu: “Che ningo heta cheprovléma, péro añemboʼe jave Ñandejárape tuicha chevevyive ha chembarete jey aaguanta hag̃ua”. Filipínaspe katu peteĩ kuñakarai hérava Cecilia heʼi: “Che ningo ajepyʼapyeterei che membykuñanguérare ha che sýre avei, pórke haʼe anga hasy ha ni ndachekuaavéima. Péro añemboʼe jave chepyʼaguapy ha upéicha rupi asegi aaguanta. Aikuaa porã Jehová chepytyvõtaha asegi hag̃ua akuida hesekuéra”.

Ñanekonsola ha ñanemokyreʼỹ.

Oiméramo nde rejestresaiterei térã rehasa hína peteĩ situasión ijetuʼúva, iporãta reñemboʼéramo ‘Ñandejára omeʼẽvape opaichagua konsuélo’, ha upéicha katuete reñeñandu porãvéta. La Biblia heʼi voi haʼe ‘ñanekonsolaha opa umi ñande jehasa asýpe’ (2 Corintios 1:3, 4). Por ehémplo, peteĩ vuéltape Jesús oñeñandu vaieterei, upémarõ “oñesũ oñemboʼe” Ñandejárape. ¿Mbaʼépa oiko upéi? “Ou hendápe peteĩ ánhel yvágagui ha omombarete chupe.” (Lucas 22:41, 43.) Proféta Nehemías avei heta osufri vaʼekue, pórke umi hénte iñañáva ojukase chupe ojapo haguére Ñandejára oipotáva. Upévare haʼe ojerure Ñandejárape omombarete hag̃ua chupe. La Biblia ohechauka Ñandejára oipytyvõ hague chupe ani hag̃ua okyhyje ha ojapo porã hag̃ua hembiapo (Nehemías 6:9-16). Reginald, oikóva Ghánape, heʼi: “Ahasa jave umi situasión ijetuʼuetereíva, añemboʼe Ñandejárape, aikuaágui péicha amombeʼuha che provléma álgien ikatútavape chepytyvõ ha chetrankilisa”. Jehechakuaa upéicharõ Ñandejára ikatuha ñanekonsola ñañemboʼéramo chupe.

Ñandejára ñanemoarandu.

Sapyʼánte jadesidi vaʼerã umi mbaʼe iñimportánteva ha ñandeafektátava ñandéve ha ñane famíliape avei. ¿Mbaʼépa ikatu jajapo jadesidi porã hag̃ua? La Biblia heʼi: “Oĩramo pende apytépe oikotevẽva arandu, ojerure meme vaʼerã Ñandejárape ha oñemeʼẽta chupe. Ñandejára ningo omeʼẽ pojerápe opavavépe ha ndaipochymoʼãi upe ojerurévandi” (Santiago 1:5). Ñandejára katuete ñanepytyvõta jadesidi porã hag̃ua jajeruréramo chupe ñanemoarandu hag̃ua. Jesús heʼi vaʼekue voi ‘ñande Ru yvagapegua omeʼẽtaha espíritu sánto umi ojerurévape chupe’ (Lucas 11:13).

“Ajerure meme Jehovápe adesidi porã hag̃ua.” (Kwabena, oikóva Ghánape)

Jesús jepe ojerure vaʼekue Ñandejárape oipytyvõ hag̃ua chupe odesidíta jave umi mbaʼe iñimportánteva. Por ehémplo, oiporavótarõ guare umi 12 apóstolpe “opyta oñemboʼe Ñandejárape peteĩ pyhare pukukue” (Lucas 6:12).

Heta persóna osegi Jesús ehémplo ha ohechakuaa Ñandejára oipytyvõha chupekuéra odesidi porã hag̃ua. Por ehémplo, Regina oikóva Filipínaspe omombeʼu heta provlémama ohasa hague; omano chugui iména, operde itraváho ha ijetuʼu avei chupe omongakuaa hag̃ua imembykuñanguérape. ¿Mbaʼépa oipytyvõ chupe odesidi porã hag̃ua? Haʼe heʼi: “Che añemboʼe Jehovápe ha péicha aheja ipópe opa mbaʼe chepyʼapýva”. Peteĩ karai oikóva Ghánape ha hérava Kwabena heʼi mbaʼe provlémapa haʼe ohasa vaʼekue: “Che ambaʼapo porã vaʼekue konstruksiónpe péro aju aperde che traváho”. Upéi omombeʼu mbaʼépa ojapo oheka aja itravahorã, haʼe heʼi: “Ajerure meme Jehovápe adesidi porã hag̃ua. Aime segúro haʼe chepytyvõ hague ajuhu hag̃ua peteĩ traváho opermitíva chéve añemantene ha omeʼẽva avei chéve tiémpo adedika hag̃ua Ñandejárape”. ¿Mbaʼépa ikatu jaʼe nde kásope? Reñemboʼéramo Ñandejárape haʼe katuete nepytyvõta avei redesidíta jave umi mbaʼe iñimportánteva.

Hetaiterei mbaʼépe ningo ikatu ñanepytyvõ la orasión, ha ko artíkulope ñamensionáma algúno. (Retopáta hetave ehémplo pe rrekuádro heʼívape “ ¿Mbaʼérepa iporã ñañemboʼe?”.) Péro, ¿mbaʼépa ikatu rejapo rehupyty hag̃ua koʼã mbaʼe porã? Reñehaʼã vaʼerã reikuaave Ñandejárape ha ivolunta. Ndegustáramo ikatu voi reñeʼẽ peteĩ testígo de Jehovándi, haʼekuéra naiprovlemamoʼãi ohechauka hag̃ua ndéve la Biblia omboʼéva. * Upéicha ikatúta reñemoag̃ui Ñandejárare, upe ohendúva ñane ñemboʼe (Salmo 65:2).

^ párr. 14 Reikuaasevéramo, ikatu reñeʼẽ umi testígo de Jehovándi oĩva reikohárupi, térã eike ore páhina de Internétpe: www.jw.org/gug.

¿Mbaʼérepa iporã ñañemboʼe?