Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Peteĩ tesóro ojetopa vaʼekue yty apytépe

Peteĩ tesóro ojetopa vaʼekue yty apytépe

¿MBAʼÉPA ou ndéve ne akãme oñeñeʼẽramo peteĩ vertedéro de vasúrare? Oime vaʼerã reñeimahina peteĩ lugár oñemombohápe yty inemba jepéva ha oñembyaipáva. Ha ni nerepensáiva retopataha upépe álgo ideprovéchova térã ivaliósova.

Péro upeichaite ningo oikomi ojapo cien áñorupi, ojetopa yty apytépe peteĩ mbaʼe ivaliosoitereíva. Ha ndahaʼéiramo jepe óro ni peteĩ ita vera iporãitereíva upe ojetopa vaʼekue, ikatu jaʼe ivaliosoitereiha. ¿Mbaʼépa hína upéva? ¿Ha mbaʼérepa iñimportánte ñandéve g̃uarã?

OJETOPA PETEĨ MBAʼE IÑIMPORTÁNTEVA

Síglo 20 oñepyrũre, umi profesór Bernard Grenfell ha Arthur Hunt, pe universida de Oxfordgua, oviaha Egíptope. Ha válle de Nilo ypýpe otopa hikuái heta papíro pehẽngue peteĩ lugár oñemombohápe yty. Upe rire áño 1920-pe, umi profesór okomprova aja mbaʼépa la otopáva hikuái, profesór Bernard Grenfell okonsegi avei hetave papíro pehẽngue ojetopa vaʼekue Egíptope, ha ogueraha umíva pe Biblioteca Universitaria John Rýlandspe g̃uarã (Mánchester, Inglaterra). Péro umi mokõi profesór omano jepe kuri okomprovapa mboyve mbaʼe reheguápa umi papíro.

Profesór Colin Roberts, pe universida de Oxfordgua avei, otermina vaʼekue pe traváho omoñepyrũ vaʼekue umi ótro profesór. Ha oñehaʼã aja ounimba umi papíro pehẽngue, otopa peteĩ orekóva 9 x 6 sentímetro, ha ikonosído lénto chupe pe olee vaʼekue upépe. Upéi opilla peteĩ ládope orekoha Juan kapítulo 18 umi versíkulo 31 guive 33 peve ha pe ótro ládope orekoha umi versíkulo 37 ha 38. Profesór Roberts ohechakuaa otopa hague peteĩ mbaʼe ivaliosoitereíva.

¿MBAʼE ÁÑO GUARÉPA RAʼE UMI PAPÍRO?

Profesór Roberts oikuaa pe papíro pehẽngue itujaitereiha, péro ndoikuaái mbaʼe áño guarépa. Upévare ojevale pe paleografíare, ha okompara pe papíro ótro papíro itujávare ojeikuaámava voi mbaʼe fécha guarépa. * Péro oasegura hag̃ua oĩ porãpa ikálkulo, oguenohẽ fóto pe papírope ha omondo mbohapy expérto ostudiávape voi umi manuskríto itujáva. ¿Mbaʼépa heʼi hikuái?

Umi mbohapy expérto oanalisa rire pe papíro pehẽngue ha ojeskrivi lája, heʼi ojeskrivi hague áño 125-rupi Jesús ou rire. Ha upérõ ojapo unos kuánto áño ramo apóstol Juan omano hague. Pe paleografía rupive ningo ndaikatúi ojeikuaa arakaʼetépa añete ojeskrivi, upévare umi expérto apytépe oĩ opensáva avei ojeskrivíne hague kualkiér fécha pe síglo segúndogui. Tahaʼe haʼeháicha, ojekuaa ko papíro pehẽngue haʼeha pe manuskríto itujavéva oĩva pe Nuevo Testaméntogui.

¿MBAʼÉREPA IÑIMPORTANTETE RAʼE PE PAPÍRO PEHẼNGUE?

Pe papíro pehẽngue iñimportanteterei umi ostudiávape g̃uarã la Biblia. ¿Mbaʼérepa? Oĩ mokõi rrasón. Primero, pe formáto ohechauka ymaite guive umi kristiáno omombaʼetereiha Ñandejára Ñeʼẽ. ¿Mbaʼérepa jaʼe upéva?

¿Mbaʼérepa iñimportantete umi kristiánope g̃uarã pe papíro pehẽngue ojetopa vaʼekue, haʼéramo jepe peteĩ partemínte pe Evanhélio de Juángui?

Síglo segúndope, umi téxto ojeskrivi vaʼekue mokõi formátope: rróllo ha kódise. Umi rróllo ningo haʼe vaʼekue heta papíro pehẽngue oñembovyvýva térã ojepegáva ojuehe ha oikóva chugui peteĩ tíra puku. Upéi upéva ojeliántema oñeñongatu hag̃ua ha ojeavri ojepurúta jave. Ha hetave vése ojeskrivi vaʼekue un ládonte umi rróllore.

Péro pe papíro pehẽngue odeskuvri vaʼekue profesór Roberts ojeskrivi hese lodovéa ládo. Upévare umi expérto opensa haʼeha peteĩ kódise, pórke umi kódise ojejapo hag̃ua ojedovla mbytépe umi óha ha oñembovyvy, ojejapoháicha koʼág̃arupi umi lívro.

¿Mbaʼérepa ipraktikove vaʼekue umi kódise? Umi kristiáno síglo primérope guare ningo opredika vaʼekue ogahárupi, merkádorupi, kállere ha opárupi rei, upévare ipraktikoiterei vaʼekue chupekuéra ogueraha hag̃ua umi kódise (Mateo 24:14; 28:19, 20; Hechos 5:42; 17:17; 20:20).

Umi kristiáno oñepyrũ oipuru meme pe formáto kódise okopia hag̃ua Ñandejára Ñeʼẽ, tahaʼe imbaʼerã térã ojepuru hag̃ua kongregasiónpe. Upéicha rupi, ojejapo vaʼekue heta kópia umi Evanhéliogui ha upéva oipytyvõ vaʼekue hetave héntegui oiko hag̃ua kristiáno.

Pe papíro pehẽngue, ijape ha ikupe

Segundo, pe papíro pehẽngue ojetopa vaʼekue iñimportanteterei umi kristiánope g̃uarã pórke ohechauka pe mensáhe oĩva la Bíbliape noñekambiái hague. Haʼéramo jepe peteĩ partemínte pe Evanhélio de Juángui upe ojetopa vaʼekue, upe heʼíva ojoguaiterei voi umi Biblia koʼag̃aguápe. Upéva ohechauka porãiterei la Biblia nokambiaiha, ojekopiáramo jepe hetaiterei vése.

Péro oĩve ningo hetaiterei papíro, rróllo ha kódise ohechaukáva la Biblia heʼíva noñekambiái hague, ndahaʼéi pe papíro pehẽngue ojetopa vaʼekuénte. Pe lívro hérava Y la Biblia tenía razón, oskrivi vaʼekue Werner Keller, heʼi: “Umi manuskríto ojetopa vaʼekue ohechauka porãiterei noñekambiái hague mbaʼevete la Bíbliagui, oĩ ojeskrivi ypy haguéicha”.

Umi kristiáno verdadéro noikotevẽi koʼã deskuvrimiéntore ojerovia hag̃ua la Bíbliare, haʼekuéra oikuaa porã ‘opa mbaʼe oĩva Ñandejára Ñeʼẽme ojehai hague ijespíritu rupive’ (2 Timoteo 3:16). Upéicharõ jepe, umi mbaʼe ojetopa vaʼekue ivaliosoiterei ohechaukágui siertoha la Biblia heʼíva: “Jehová ñeʼẽ opyta opa ára g̃uarã” (1 Pedro 1:25).

^ párr. 8 Pe paleografía ningo haʼe pe siénsia ostudiáva ojeskrivi lája umi lívro ha umi dokuménto itujavéva ha avei umi sígno orekóva. Ohasávo pe tiémpo okambia ohóvo la hénte oskrivi lája, upévare ojeikuaa hag̃ua mboy áñopa ojapo ojeskrivi hague peteĩ manuskríto, umi expérto okompara umi ótro manuskríto itujávare ha ojeikuaámavare voi mbaʼe fécha guarépa.