Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Jaikuaave hag̃ua

Jaikuaave hag̃ua

¿Mbaʼérepa oñemopẽ vaʼekue hetyma umi mbaʼe vai apohágui oñemosaingo rire yvyráre?

Jesús ha mokõi mbaʼe vai apohápe oñemosaingórõ guare pe yvyráre, umi hudío ojerure Pilátope oñehetymamopẽ hag̃ua umi kuimbaʼépe ha omano rire oñemboguejy hag̃ua hetekue upégui (Juan 19:31).

Pe Léi Mosáika heʼi vaʼekue peteĩ persóna oñemosaingóva omano hag̃ua, ndovaleiha ojeheja “osaingo yvyráre pyhare pukukue” (Deuteronomio 21:22, 23). Ha amalisia, oiméramo jepe peteĩ rrománo la omosaingokáva peteĩ mbaʼe vai apohápe, umi hudío lomímonte okumpli vaʼerã pe Léi heʼíva. Upéicha rupi haʼekuéra ojerure vaʼekue oñemopẽ hag̃ua hetyma Jesús ha umi mokõi mbaʼe vai apohágui, ikatu hag̃uáicha pyaʼeve omano, ha opreparapáma hag̃ua hikuái hetekue oñotỹ hag̃ua oike mboyve kuarahy térã og̃uahẽ mboyve pe sábado.

Umi oñekondenáva omano hag̃ua, ñepyrũra ojeklava ipy ha ipógui peteĩ yvyráre pe yvýpe. Upe rire oñemoñemboʼy hesevekuéra pe yvyra ha upépe hasyvéntema chupekuéra umi ojeklava hague, ha hete osaingopaite rupi ndaikatúi ni ipytuhẽ. Upéicha rupi, oñehaʼã vaʼerã oñepytaʼã lénto pe klávo rehe ikatu hag̃uáicha orrespira, ha oñemopẽvo chuguikuéra hetyma ndaikatuvéima ojapo upéva ha sapyʼaitépe ipytupa ha omano.

¿Mbaʼéichapa yma ojeporu vaʼekue umi ónda gerrahápe?

David ojuka vaʼekue pe higánte Goliátpe peteĩ óndape. Oiméne oaprende raʼe oiporu upéva oñangarekórõ guare ovechakuérare (1 Samuel 17:40-50).

Peteĩ pare ojedivuha haguépe umi kuimbaʼe Asiriagua oiporúva ónda

Umi ehípsio ha asírio odivuha vaʼekue iparére umi kostúmbre orekóva ha opa mbaʼe oiporúva hikuái hetãme, ha umíva apytépe oĩ vaʼekue pe ónda. Peteĩ ónda ojejapo vaʼekue kuéro térã téla pehenguégui, ha oñemosã piólape umi ipúntagui. Upéi ojedovla pe kuéro mbytépe ha oñemoĩ pype peteĩ ita ipéva, orekóva éntre 5 ha 8 sentímetro ha ipohýiva 250 grámorupi. Upe oiporúva ko ónda, ojagarra umi piolaʼígui ha ovolea hatã porã ipo un ládope, upéi opoi un ládo isãgui ha pe ita oveve ohóvo opoise haguepete.

Médio Oriénte gotyo heta ojetopa yvyguýpe umi ita ojeporu vaʼekue gerrahápe yma. Peteĩ soldádo ivaléva ikatu vaʼekue opoi umi ita hatãiterei, éntre 160 ha 240 kilómetro por óra. Ndajaikuaái ningo añete ikatúpa oho hatã peteĩ fléchaicha, péro ikatu vaʼekue avei oporojuka (Jueces 20:16).