Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

TEMBIASAKUE

Umi mbaʼe porãita ahasáva aservi rupi Jehovápe

Umi mbaʼe porãita ahasáva aservi rupi Jehovápe

Áño 1947-pe umi paʼi Santa Anagua (El Salvador) omoprovlemase umi testígo de Jehovápe. Jepiveguáicha, umi ermáno oñembyaty kása misionálpe ostudia hag̃ua pe rrevísta Ñemañaha. Upe javete una partída mitãrusu oñepyrũ ohaʼã itápe umi oĩvape upe rreuniónpe. Upéi katu og̃uahẽ umi paʼi heta hénte reheve, ha ogueru hikuái sánto ha antórcha ha oñemoĩ osapukái: “¡Víva la Vírhen!”, ha: “¡Tomano Jehová!”. Péicha oĩ hikuái dos órare. Haʼekuéra omondyise umi misionérope ikatu hag̃uáicha oho upe siudágui. Ohasáramo jepe 67 áño oiko hague upéva, ndacheresarái voi. Che ningo misionéra avei ha aime kuri upépe. *

DOS áño upe mboyve, che kompañéra Evelyn Trabert ha che roho pe cuarta klásepe Escuela Bíblica de Galaad de la Watchtówerpe, ha upéi oremondo hikuái Santa Ánape. Haimete ningo 29 áño aservi de misionéra, péro añeʼẽ mboyve umi mbaʼe ahasa vaʼekuére, amombeʼuse peẽme mbaʼérepa adesidi aservi péicha.

ADESIDI ASERVI JEHOVÁPE

Anase 1923-pe, siuda de Spókanepe (Washington, Estados Unidos). Che tuvakuéra ningo luteráno vaʼekue, upéicharõ jepe haʼekuéra ndogueroviái oexistiha pe infiérno. Ndoroviái hikuái peteĩ Dios oporohayhúva okastigáne hag̃ua umi héntepe tatarendýpe (1 Juan 4:8). Papa ombaʼapo peteĩ panaderíape, ha peteĩ pyhare ikompañéro de traváho heʼi chupe la Biblia nomboʼeiha ojetorturaha umi héntepe infiérnope. Upe riremínte papa ha mama oñepyrũ ostudia la Biblia umi testígo de Jehovándi ha oaprende hikuái mbaʼépa añetehápe heʼi la Biblia oikoha umi omano vaʼekuégui.

Upérõ areko nueve áñonte, péro chemanduʼa porã mbaʼeichaitépa papa umíva ovyʼaiterei umi mbaʼe oaprendéva reheve. Koʼýte ovyʼa hikuái oikuaárõ guare Ñandejára heraha Jehová ha japuha pe trinida. Añepyrũ aaprende opa mbaʼe ikatúva la Bíbliagui ha ahechakuaa upéva chemosãsoha heta mbaʼégui, heʼiháicha Juan 8:32. Igustoiterei chéve astudia la Biblia ha arakaʼeve nachemongueráiriva. Ha cheotĩramo jepe, asẽ jepi apredika che tuvakuérandi. Haʼekuéra ojevautisa 1934-pe, ha che katu 1939-pe, arekórõ guare 16 áño.

Che túva ha che sy ndive asambleahápe San Luispe (Misuri), áño 1941-pe

Julio de 1940-pe che tuvakuéra ovende ore róga ha rova Coeur dʼAlénepe (Idaho), ha upépe mbohapyvéva roñepyrũ roservi de prekursór. Roalkila peteĩ viviénda opytáva segundo písope ha upépe roreko jepi avei umi rreunión. Iguýpe katu oĩ peteĩ tallér mekániko. Upe tiémpope saʼi oĩ umi Salón del Reino, ha upévare umi kongregasión oñerreuni ogahárupi térã umi lokál alkiládope.

Áño 1941-pe roho peteĩ asambleahápe San Luíspe (Misuri). Upérõ ojeʼe upe domíngope “Umi mitã día”, ha entéro rorekóva de 5 a 18 áño roguapypa tenonde gotyo. Omohuʼãvo idiskúrso pe ermáno Joseph Rutherford oñeʼẽ oréve ha heʼi: “Peẽ mitã pedesidíva peneñeʼẽrendu Ñandejárape ha Irréipe, peñemboʼymína”. Upémarõ enterovéva roñemboʼy. Ha haʼe heʼi: “¡Pemañami, mas de 15.000 testígo pyahu oñeʼẽtava pe Rréino rehehápe!”. Upépe adesidi aservitaha de prekursóra aikove aja pukukue.

ROVA ROSERVI HAG̃UA ÓTRO LUGÁRPE

Tiémpo riremi rova siuda de Óxnardpe, opytáva sur gotyo Califórniape. Roho upépe ikatu hag̃uáicha romoñepyrũ peteĩ kongregasión. Roiko peteĩ kása rrodánte michĩʼívape ha orekóva peteĩ tupánte. Ógape areko vaʼekue apárte che koty, pe kása rrodántepe katu káda pyhare roprepara vaʼerã che ruparã pe mesa ári.

El 7 de diciembre de 1941, Japón ovombardea Pearl Harbor (Hawái), ha al ótro día Estados Unidos oikéma avei pe segunda gérra mundiálpe. Oiko riremi upéva ore rova Califórniape. Upe tiémpope umi suvmaríno Japongua ovihila oikóvo pe már kósta, upévare umi autorida omanda oñemboguepa hag̃ua umi lus pyharekue. Upéicha, umi enemígo ndaorerechamoʼãi ha ndaoreatakamoʼãi.

Upéi, septiembre de 1942-pe roho pe Asamblea Teocrática del Nuevo Múndope, ojejapo vaʼekue Clévelandpe (Ohio). Upérõ ermáno Nathan Knorr ojapo pe diskúrso “Pyʼaguapy... ¿arakaʼe pevépa oĩne?”, ha ohesaʼỹijo Apocalipsis kapítulo 17, oñeʼẽhápe pe “mymba ñarõ” rehe. La Biblia heʼi voi upe mymba ñarõ “oikove” hague, “péro upéi ndaiporivéi” ha avei ‘ohoha oñehundi hag̃uáme’ (Apoc. 17:8, 11). Ermáno Knorr omyesakã pe mymba ñarõ orrepresentaha pe Sociedad de Naciones oĩ vaʼekue 1939 peve. La Biblia oprofetisa vaʼekue upe Sociedad rendaguépe opuʼãtaha ótro, ha oĩtaha pyʼaguapy peteĩ tiémpore. Ha upeichaite oiko. Áño 1945-pe opa pe segunda gérra mundiál ha pe “mymba ñarõ” opuʼã jey, péro upérõ hérama Naciones Unidas. Upe tiémpo guive, umi testígo de Jehová ogueraha pe marandu porã hetave tetãme ha hetaitereive oĩ oñepyrũva oservi Jehovápe.

Che sertifikádo Galaádpe guare

Ko profesía chepytyvõ ahechakuaa hag̃ua oĩha gueteri heta tembiapo. Upévare, ahendúvo ojavritaha pe Escuela de Galaad pe áño oúvape, ahase upépe ikatu hag̃uáicha aservi de misionéra. Áño 1943-pe chemondo hikuái aservi hag̃ua kómo prekursóra Pórtlandpe (Oregón). Upe tiémpope ojepredika vaʼekue pe gramófono reheve. Rohenduka umi héntepe pe diskúrso ha upéi roikuaveʼẽ chupekuéra umi puvlikasión oñeʼẽva Ñandejára Rréinore. Upe áñope ndojeíri voi che akãgui pe Escuela de Galaad.

Avyʼaiterei ningo áño 1944-pe roñeinvitárõ guare che amíga Evelyn Trabert ndive roho hag̃ua Galaádpe. Umi instruktór ohechauka oréve mbaʼéicha rostudia vaʼerã la Biblia. Enterovénte haʼekuéra hekomirĩ, ha upéva opokoiterei cherehe. Sapyʼánte haʼekuéra voi oservi oréve pe tembiʼu mesápe rokaru hag̃ua. Pe 22 de enero de 1945, cinco mése haguépe romohuʼã ore kúrso Galaádpe.

ASERVI DE MISIONÉRA EL SALVADÓRPE

Che, Evelyn, Leo ha Esther Mahan rog̃uahẽ El Salvadórpe junio de 1946-pe. Upépe rojuhu umi kogaty ‘otyarõmbamaha oñemonoʼõ hag̃uáicha’ (Juan 4:35). Tiémpo riremínte, rorekóma pe primera asambléa de sirkuíto Santa Ánape. Roinvita opa ikatúvape oho hag̃ua ohendu pe diskúrso púvliko, ha rovyʼaiterei rohechávo ohoha haimete 500 persóna. Péro upéva ombopochy umi paʼípe ha una semána haguépe sarambi ojapo orerehe, amombeʼu haguéicha iñepyrũme. Upéicharõ jepe nokonsegíri hikuái la oipotáva. Haʼekuéra ningo oipota umi misionéro ohopa upe siudágui, péro upéva rangue, ore rojedesidivéntema roipytyvõtaha umi hénte ipyʼaporãvape. Umi paʼi ningo ndoipotái umi hénte olee la Biblia ha saʼi oĩ ikatúva ojogua. Upéicharõ jepe hetaiterei oĩ oikuaaséva Ñandejára Ñeʼẽ omboʼéva. Avei umi hénte oguerohoryeterei ohechávo mbaʼéichapa roñehaʼã roaprende castellano ikatu hag̃uáicha roñeʼẽ chupekuéra Jehováre ha umi mbaʼe porãita haʼe oprometévare ojapotaha ko yvýgui.

Rosẽ rire Galaádgui, éntre cinco roñemondo roservi hag̃ua El Salvadórpe. Iskiérda a derécha: Evelyn Trabert, Millie Brashier, Esther Mahan, che ha Leo Mahan

Pe primera estudiánte de la Biblia areko vaʼekue ningo Rosa Ascencio. Haʼe oñepyrũrõ guare ostudia chendive ojedeha ikonkuvínogui, péro tiémpo rire upe kuimbaʼe ostudia avei la Biblia ha omenda hikuái. Upéi mokõivéva ojevautisa ha kyreʼỹme oservi hikuái oñondive Jehovápe. Rosa haʼe vaʼekue pe primera prekursóra Santa Anagua. *

Rosa oreko vaʼekue peteĩ almasenʼi ha omboty jepi osẽ hag̃ua predikasiónpe. Haʼe ojeroviaiterei Jehová nombofaltamoʼãiha chupe mbaʼeve. Ha upeichaite añete, Rosa oavrívo inegósio ou rire predikasióngui, atyraitéma umi kliénte oúva ombaʼejogua. Haʼe ohechakuaa añeteteha heʼíva Mateo 6:33. Rosa oservi Jehovápe ipyʼaite guive omano meve.

Peteĩ día, pe paʼi upe lugarpegua oho oamenasa pe karai oalkilávape oréve pe óga roikoha éntre seis misionéro. Upe paʼi heʼi chupe anivéma hag̃ua oalkila oréve la hóga, ha ndojapóiramo upéva omosẽtaha chupe ha hembirekópe pe iglésiagui. Péro pe óga járape aréma voi ombopochy oikóvo pe paʼi lája, ha upévare ni nopenái hese. Hiʼarive heʼi voi pe paʼípe noimportaiha chupe oñemosẽramo pe iglésiagui, ha oasegura oréve ikatuha rosegi roiko upe ógape oregustaha tiémpo peve.

PETEĨ KARAI IÑIMPORTÁNTEVAGUI OIKO TESTÍGO

Sukursál oñemopuʼã vaʼekue 1955-pe

Pe kapitál San Salvadórpe, peteĩ misionéra ombostudia la Biblia peteĩ inheniéro rembirekópe. Upe karai ningo héra Baltasar Perla ha ipyʼaporãiterei, péro ohechávo mbaʼéichapa hovamokõi umi rrelihión omoakãva, ou ndojeroviavéi Ñandejárare. Ko inheniéro ndahaʼéiramo jepe testígo de Jehová, oñekuaveʼẽ ojapo hag̃ua pe pláno ha omopuʼã hag̃ua pe Sukursál, ha heʼi voi ndokovramoʼãiha mbaʼevete itraváhore.

Upéi ombaʼapóvo umi ermánondi pe konstruksiónpe, Baltasar ohechakuaa otopaha pe rrelihión verdadéra. Upéicha rupi, 22 de julio de 1955-pe haʼe ojevautisa ha tiémpo riremínte ojevautisáma avei hembireko Paulina. Haʼekuéra mokõi ifamília ha umíva avei oservi ipyʼaite guive Jehovápe. Peteĩva, itúvaicha avei héra Baltasar ha ojapóma 49 áño oservi hague oikóvo Betel de Broóklynpe ha upe lugár guive oipytyvõ hína ojepredika hag̃ua ko yvy tuichakuére. Koʼág̃a haʼe oĩ pe Komité de Sukursálpe Estados Unídospe. *

Rorekótarõ guare umi asambléa tuichavéva San Salvadórpe, ermáno Perla okonsegi oréve peteĩ gimnásio guasu roñembyaty hag̃ua. Rojapo ypýrõ guare pe asambléa, mbovymínte roime, péro Jehová mediánte káda áño oreretave rohóvo ha amo ipahápe michĩma oréve upe lugár. Umi asambléa jave ajotopa jepi heta che estudiantekue ndive, ha avyʼaiterei umíva opresentávo chéve umi ojevautisa ramóvape ha ostudia vaʼekue hendivekuéra. Chéve g̃uarã haʼete voi hikuái che nietokuéra.

Ermáno Franz oñemoñeʼẽ umi misionérope oikórõ guare peteĩ asambléa de distríto

Peteĩ asambléape oñemboja cherendápe peteĩ ermáno ha heʼi omombeʼuseha chéve peteĩ mbaʼe. Che aikuaase mbaʼépa la heʼítava, pórke amaña hese ha ndahovakonosídoi chéve. Upéi heʼi: “Che aime kuri avei umi mitãrusukuérandi peneraʼãrõ guare itápe peimérõ guare Santa Ánape”. ¡Avyʼaiterei ningo aikuaávo haʼe avei oserviha koʼág̃a Jehovápe! Upéva ohechauka porãvéntema chéve mbaʼeichaitépa ñañeñandu porã jaservívo Jehovápe de tiémpo kompléto. ¡Ndaipóri ningo ótra kósa iporãvéva upévagui!

Primera asambléa de sirkuíto ojejapo vaʼekue El Salvadórpe

AHECHAKUAA ADESIDI PORÃ HAGUE

Haimete 29 áñore aservi El Salvadórpe kómo misionéra. Ñepyrũrã aservi vaʼekue Santa Ánape, upéi Sonsonátepe, Santa Tecla ha San Salvadórpe. Péro upéi, áño 1975-pe, heta añemboʼe rire Jehovápe adesidi ava jey Spókanepe. Upérõ che sy ha che ru ijedáma ha oikotevẽ cherehe hikuái.

Che túva omano áño 1979-pe, ha apyta añangareko che sýre. Haʼe avei mbeguekatúpe ikangyvéma ohóvo, ha ocho áño haguépe omanóma avei orekórõ guare 94 áño ha upéva ijetuʼueterei chéve. Heta añangareko rire hesekuéra, che avei apyta chekangy ha nañeñanduporãvéi. Upéicha rupi chejagarra peteĩ mbaʼasy chembosufrietereíva, hérava herpes zóster (fuego de San Antonio). Péro ikatu agueropuʼaka ko mbaʼasy añemboʼe rupi Jehovápe ha añandu rupi mbaʼeichaitépa cherayhu. Haʼe okumpli oprometéva Isaías 46:4-pe. Che “akã morotĩmba peve” Ñandejára oñangareko cherehe, ‘ijyva ári cheguereko ha cheipeʼa ivaívagui’.

Áño 1990-pe ava Ómakpe (Washington). Upépe apredika umi hénte oñeʼẽvape castellánope, ha upéicha rupi añeñandu chedeprovécho jeyha. Oĩ che estudiánte oñakãrapuʼã porãva ha ojevautisa. Péro upéi ndaikatuvéima ni che rógare añatende ha upévare noviembre 2007-pe ava peteĩ departaméntope Chélanpe, opytáva ag̃uimínte upégui. Koʼápe che añoite la cheedavéva pe kongregasión castellánape, ha umi ermáno ijavuélaicha cherayhu. ¡Aagradeseterei ningo chupekuéra opa mbaʼe ojapóvare cherehehápe!

Che namendái ni nachefamíliai ikatu hag̃uáicha aservi Jehovápe ‘mbaʼeve chestorvaʼỹre’ (1 Cor. 7:34, 35). Ndaikatúi voi ningo jarekopa opa mbaʼe, upévare adesidi aservi Jehovápe che pyʼaite guive. Hetaiterei persónape aipytyvõ oikuaa hag̃ua Jehovápe ha umíva chéve g̃uarã haʼete che família. Ág̃a Ñandejára múndo pyahúpe arekovéta tiémpo ajapo hag̃ua opaite mbaʼe ajapose vaʼekue. Pe téxto chegustavéva ningo Salmo 145:16. Upépe Jehová opromete ñanembojeroviataha ha “omeʼẽmbaitéta pe oipotáva opa oikovévape” (NM).

Pe prekursorádo chepytyvõ añeñandu porã hag̃ua ha haʼete voi chéve chekuñataĩetéva gueteri

Koʼág̃a arekóma 91 áño, péro ikatu gueteri asegi ajapo che prekursorádo. Upéva chepytyvõ añeñandu porã hag̃ua ha haʼete voi chéve chekuñataĩetéva gueteri. Chemanduʼa yma ahárõ guare El Salvadórpe oñepyrũ ramo vaʼekue pe predikasión, péro koʼág̃a g̃uarã oĩma 39.000 puvlikadór upe tetãme. Satanás oñehaʼãvéramo jepe ndaikatúi ojoko upéva. Ahechávo umi mbaʼe, koʼýte imbarete che jerovia. Upévare ikatu haʼe Jehová añetehápe oĩha isiervokuérandi.

^ párr. 4 Ehecha Anuario osẽ vaʼekue 1981-pe, páhina 45 ha 46.

^ párr. 19 Ehecha Anuario osẽ vaʼekue 1981-pe, páhina 41 ha 42.

^ párr. 24 Ehecha Anuario osẽ vaʼekue 1981-pe, páhina 66, 67, 74 ha 75.