Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Jasegíkena Jehová ehémplo ha jaiporiahuvereko ñande rapichápe

Jasegíkena Jehová ehémplo ha jaiporiahuvereko ñande rapichápe

“Jehová, Jehová, che hína peteĩ Dios oporoporiahuverekóva ha oporombyasýva” (ÉX. 34:6, TNM).

PURAHÉI: 57, 147

1. a) ¿Mbaʼépa Jehová omombeʼu Moiséspe? b) ¿Mbaʼérepa Jehová omombeʼu Moiséspe mbaʼeichagua persónapa haʼe?

PETEĨ jey Jehová omombeʼu Moiséspe mbaʼéichapa héra ha mbaʼeichagua persónapa haʼe. Primeroite voi heʼi chupe haʼe oporoporiahuvereko ha oporombyasyha (elee Éxodo 34:5-7). Jehová ningo ikatu kuri omombeʼu Moiséspe mbaʼeichaitépa ipoderóso, péro ohechakuaa Moisés oikuaaseha oipytyvõtapa chupe. Upévare Jehová omombeʼu chupe mbaʼeichagua persónapa haʼe, ha oĩha dispuésto oipytyvõvo isiervokuérape (Éx. 33:13). ¡Ajépa ñanembovyʼaite jaikuaávo Jehová oñeinteresaha ñanderehe! Ko artíkulope jahecháta mbaʼéichapa Jehová ohechauka ñandeporiahuverekoha. Upéva heʼise ñanembyasyha jasufri jave ha ñanepytyvõseha.

2, 3. a) ¿Mbaʼéicha rupípa ñande ikatu jaiporiahuvereko ñande rapichápe? b) ¿Mbaʼérepa iñimportánte jaikuaa porã mbaʼépa heʼise jaiporiahuvereko ñande rapichápe?

2 Jahechaháicha, Jehová ñandeporiahuverekoiterei. Haʼe ningo ñandeapo vaʼekue ijoguahárõ, upéicha rupi umi oikuaaʼỹva Jehovápe jepe oiporiahuvereko hapichápe (Gén. 1:27). La Bíbliape oĩ heta ehémplo ohechaukáva upéva. Oiméne ñanemanduʼa mokõi kuñakarai ohórõ guare Salomón rendápe ha mokõivévante heʼi haʼeha peteĩ mitã sy. Salomón oikuaa hag̃ua mávapa pe mitã sy tee, heʼi oñembojaʼo hag̃ua mbytépe pe mitãme, upépe pe isy ombyasyeterei imembyʼípe ha ojerure asy Salomónpe omeʼẽnte hag̃ua pe mitã pe ótro kuñakaraípe (1 Rey. 3:23-27). Ñanemanduʼamína avei Faraón rajýre. Haʼe otopárõ guare Moiséspe pe rríope, oikuaa porã kuri upe veveʼi haʼeha umi hebreo família. Upéicharõ jepe “haʼe ombyasyeterei chupe” ha ndohejái ojejuka, upéva rangue oñangareko hese imemby teéicha (Éx. 2:5, 6).

3 ¿Mbaʼérepa iñimportánte jaikuaa porã mbaʼépa heʼise jaiporiahuvereko ñande rapichápe? Pórke Jehová voi heʼi ñandéve jasegi hag̃ua iñehémplo (Efes. 5:1). Haʼe ñandeapo vaʼekue ikatu hag̃uáicha jahechauka upe kualida. Péro ñaneimperfékto rupi, heta vése ñapensa ñandejehénte. Sapyʼánte ijetuʼu ñandéve jadesidi hag̃ua jaiporiahuverekótapa ñande rapichápe térãpa ñamotenondétante umi mbaʼe ñandéve ñandegustáva. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta ñañeinteresave hag̃ua ñande rapicháre? Upearã jahecháta mbaʼéichapa Jehová ha hetave persóna ohechauka vaʼekue oporoporiahuverekoha. Upéi jahecháta mbaʼéichapa ikatu jasegi Jehová ehémplo, ha mbaʼépa jahupytýta jajapóramo upéva.

JEHOVÁ EHÉMPLO

4. a) ¿Maʼerãpa Jehová omondo raʼe mokõi ánhelpe Lot rendápe? b) ¿Mbaʼépa ñanemboʼe pe rreláto oñeʼẽva Lot rehe?

4 La Biblia heta hendápe ohechauka mbaʼéichapa Jehová oporoporiahuvereko. Jahechamína mbaʼépa haʼe ojapo vaʼekue isiérvo Lot rehehápe. Lótpe okevrantaiterei kuri mbaʼéichapa umi hénte oikóva Sodoma ha Gomórrape notĩri hekovai hag̃ua. Koʼã hénte ndorrespetái kuri Jehovápe ha upévare haʼe odesidi ohunditaha chupekuéra (2 Ped. 2:7, 8). Ikatu hag̃uáicha Lot ojesalva, Jehová omondo mokõi ánhelpe oavisa hag̃ua chupe ohunditaha umi siuda, ha pyaʼe osẽ hag̃ua upégui hembireko ha ifamiliakuérandi. “Péro Lot omakaneaiterei osẽ hag̃ua”, upévare umi ánhel “ojagarra chupe ipógui, avei hembireko ha umi mokõi itajýrape, ha onohẽ chupekuéra pe siudágui” (Gén. 19:16). Ko rreláto ohechauka ñandéve Jehová oikuaa porãitereiha umi mbaʼe jahasáva (Is. 63:7-9; Sant. 5:11; 2 Ped. 2:9).

5. ¿Mbaʼépa ñaaprende 1 Juan 3:17-gui?

5 Jehová ñandeporiahuvereko enterovépe ha ñanemboʼe avei jaiporiahuvereko hag̃ua ótrope. Ñapensamínte peteĩ léi omeʼẽ vaʼekuére umi israelítape. Peteĩ israelita oipurukáramo pláta hapichápe, ikatu oheja chugui ijao joʼaha kómo garantía (elee Éxodo 22:26, 27). Péro ikatu hína pe oipurukáva pláta ndodevolvesevéi hapichápe ijao ha upéva káusare pe hapicha iroʼy pyharekue. Ani hag̃ua oiko upéva, Jehová omanda umi israelítape oiporiahuvereko hag̃ua hapichápe ha “kuarahy oikévo” omeʼẽ jey hag̃ua chupe ijao joʼaha. ¿Mbaʼépa ñaaprende upe léigui? Jahecháramo peteĩ ermáno térã ermána oikotevẽha ajúda, ñaipytyvõ vaʼerã chupe (Col. 3:12; Sant. 2:15, 16; elee 1 Juan 3:17).

6. ¿Mbaʼéichapa ikatu jasegi Jehová ehémplo?

6 Umi israelita opekáramo jepe, Jehová osegi vaʼekue oiporiahuvereko chupekuéra. La Biblia heʼi: “Jehová, ituakuéra ypykue Jára oavisa jey jey chupekuéra umi imensaherokuéra rupive, pórke oiporiahuvereko ipuévlo ha itémplo” (2 Crón. 36:15). Upéicha avei ñande jaiporiahuvereko vaʼerã umi hénte ndoikuaáivape Jehovápe. Haʼekuéra ikatu gueteri oñarrepenti ha oiko iñamígoramo. Jehová ningo ndoipotái avave oñehundi (2 Ped. 3:9). Upévare, oĩ reheve tiémpo, jasegi vaʼerã jaavisa umi héntepe Jehová koʼẽrõitéma ohunditaha ko múndo aña. Péicha haʼekuéra avei ikatu ojesalva Jehová imbaʼeporãiterei rupi.

7, 8. ¿Mbaʼérepa peteĩ família opensa Jehová oiporiahuvereko hague chupekuéra?

7 Ñane tiémpope avei heta ermáno ohechakuaa Jehová oiporiahuvereko hague chupekuéra. Jahechamína mbaʼépa oiko vaʼekue 1990-rupi peteĩ mitãʼi de 12 áñore ha ihentekuérare. Pe mitãʼípe ñambohérata Milan. Upe tiémpope unos kuánto trívu oĩva Bósniape oiko vaipa oñondive ha ojojuka hikuái. Upe áñope ojejapo avei peteĩ asambléa Sérbiape, ha umi ermáno oikóva Bósniape oviaha peteĩ kolektívope upe asamblearã. Upérõ Milan, iñermáno ha ituakuéra oho avei hendivekuéra. Upe asambléape ojevautisáta kuri isy ha itúa. Péro og̃uahẽvo hikuái pe frontérape, unos kuánto soldádo ohechakuaa Milan ha ihentekuéra haʼeha ótro trivugua ha omboguejy chupekuéra pe kolektívogui. Péro umi ótro ermánope oheja ohasa hikuái. Dos día haguépe, pe ofisiál orekóva chupekuéra oñekomunika huvichándi oporandu hag̃ua mbaʼépa ojapóta Milan ha ihentekuéragui. Upérõ haʼekuéra oĩ kuri pe ofisiál ypýpe ha ohendu huvicha heʼiha: “¡Enohẽ chupekuéra upégui ha ejukapa ñandéve!”.

8 Pe ofisiál oñeʼẽ aja umi soldádondi, mokõi kuimbaʼe oñemboja Milan ha ihentekuéra rendápe ha heʼi chupekuéra: “Ore ningo testígo de Jehová ha umi ermáno oĩ vaʼekue penendive kolektívope omombeʼu oréve la oiko vaʼekue”. Upéi koʼã kuimbaʼe heʼi Milan ha iñermánope ojupi hag̃ua hendivekuéra áutope, pórke pe frontérape ndojerrevisái umi mitã kuatia. Ituakuérape katu heʼi ohasa hag̃ua yvýrupi pe puésto de kontról kupérupi. Milan okyhyjeterei ha ndoikuaái opukátapa térãpa hasẽta. Isy ha itúa heʼi umi ermánope: “¿Peẽiko peje ohejataha hikuái rohasa?”. Haʼekuéra oñepyrũ ohasa pe frontéra, ha umi soldádo omañáramo jepe hesekuéra, haʼete la ndohecháiva chupekuéra. Upéi Milan, iñermáno, itúa ha isy ojotopa jey pe frontéra ohasa rire ha osegi hikuái la iviáhe. Haʼekuéra oĩ segúro Jehová ohendu hague iñemboʼe. La Biblia rupive jaikuaa Jehová ndahaʼeiha katuete oprotehétava isiervokuérape umi ánhel rupive (Hech. 7:58-60). Péro ko kásope, Milan heʼi: “Chéve g̃uarã umi ánhel ohesamboty umi soldádope ha péicha Jehová oresalva” (Sal. 97:10).

9. ¿Mbaʼépa ojapo Jesús ohechárõ guare umi hénte osegi chupe? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme).

9 Jesús avei ohechauka vaʼekue ombyasyha umi héntepe. Haʼe ohechárõ guare umi hénte osegíva chupe oikoha “umi ovecha herekuaʼỹvaicha”, oiporiahuverekoiterei chupekuéra. ¿Ha mbaʼépa ojapo? “Oñepyrũ omboʼe chupekuéra heta mbaʼe” (Mat. 9:36; elee Marcos 6:34). Haʼe ndojoguaiete umi fariséope, haʼekuéra ningo ndoiporiahuverekói vaʼekue umi héntepe ni noipytyvõséi chupekuéra (Mat. 12:9-14; 23:4; Juan 7:49). ¿Ñandépa jajogua hína Jesúspe? ¿Jajepyʼapýpa umi héntere ha ñaipytyvõse chupekuéra oikuaa hag̃ua Jehovápe?

10, 11. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta jaikuaa hag̃ua mbaʼéicha javépa ñambyasy vaʼerã umi héntepe? Emyesakã.

10 Jahechaháicha, ñañehaʼã vaʼerã jaiporiahuvereko umi héntepe. Péro, ¿heʼisépa upéva siémpre ñambyasy vaʼerãha chupekuéra? Nahániri. Ñantende hag̃ua jahechami peteĩ situasión. Peteĩ jey Jehová omanda Saúlpe ojukapaite hag̃ua umi amalequítape ha avei umi hymbakuéra. Péro Saúl ndojukái pe rréi amalequítape ni umi animál iporãvéva. Oiméne haʼe opensa raʼe péicha imbaʼeporãha, péro Ñandejára orrechasa chupe naiñeʼẽrendúi haguére ha oiporavo ótro rréi hekoviarã (1 Sam. 15:3, 9, 15). Jehová ningo oporohusga hekoitépe ha ikatu avei oikuaa la oĩva umi hénte pyʼapýpe, upévare oikuaa oiporiahuverekótapa chupekuéra térãpa nahániri (Lam. 2:17; Ezeq. 5:11). Koʼẽrõitéma haʼe okastigáta entéro umi naiñeʼẽrenduséivape chupe (2 Tes. 1:6-10). Upe moméntope haʼe nombyasymoʼãiete umi hénte añáme, upéva rangue, ohundíta chupekuéra. Péicha Jehová ohechaukáta oiporiahuverekoha isiervokuéra ifiélvape ha osalváta chupekuéra.

11 Ñandéve ningo ndotokái jahusga avavépe, Jehová añoite oikuaa mávapepa osalváta ha mávapepa ohundíta. Péro ñandéve otoka jajapo ikatúva guive ñaipytyvõ hag̃ua koʼág̃a umi héntepe. ¿Mbaʼéichapa jahechaukáta jaiporiahuverekoha chupekuéra? Jahechamína unas kuánta suherénsia.

MBAʼÉICHAPA IKATU JAHECHAUKA JAPOROPORIAHUVEREKOHA

12. ¿Mbaʼéichapa ikatu jahechauka jaiporiahuverekoha ñande rapichápe?

12 Ñañehaʼã ñaipytyvõ ñande rapichápe. Jehová oipota isiervokuéra oiporiahuvereko ermanokuérape ha avei umi ótra héntepe (Juan 13:34, 35; 1 Ped. 3:8). Jaiporiahuvereko ñande rapichápe heʼise jasufriha umi osufrívandi. Jaiporiahuverekóramo umi ohasa asývape, jahecháta mbaʼéichapa ikatu ñaipytyvõ chupekuéra. Por ehémplo, ikatu ñaipytyvõ umi traváho ogapypeguápe térã jaha ñambaʼejogua chupekuéra (Mat. 7:12).

Ñaipytyvõramo ñande rapichápe umi mbaʼe oikotevẽvape jahechauka hína jaiporiahuverekoha chupe (Ehecha párrafo 12)

13. ¿Mbaʼépa ojapo Jehová siervokuéra oiko jave peteĩ desástre naturál?

13 Ñaipytyvõ oiko jave desástre naturál. Heta ermáno ohechauka jepi oiporiahuverekoha hapichápe oiko jave umi desástre naturál. Entéronte ohechakuaa mbaʼéichapa Jehová siervokuéra oñehaʼã oipytyvõ umi ohasávape koʼãichagua situasión (1 Ped. 2:17). Áño 2011-pe oiko vaʼekue peteĩ yvyryrýi tuichaitereíva Japónpe ha umi márgui opuʼã umi oláda tuichaicháva ha ojapo sarambi. Upérõ peteĩ ermána omombeʼu omokyreʼỹeterei hague chupe ohechávo mbaʼéichapa hetaiterei ermáno ou ótra siudágui ha ótro paísgui oipytyvõ hag̃ua chupekuéra. Omyatyrõ hikuái umi óga ha Salón del Reino oñembyai vaʼekue. Ko ermána heʼi: “Koʼã mbaʼe ohechauka chéve mbaʼeichaitépa Jehová ñanderayhu. Ahechakuaa avei ñande testígo de Jehová jajepyʼapy añeteha ojuehe. Heta ermáno oĩva ko yvy tuichakuére oñemboʼe hína orerehe ko situasiónpe”.

14. ¿Mbaʼéichapa ikatu ñaipytyvõ umi hasykatu ha ijedávape?

14 Ñaipytyvõ umi hasykatu ha ijedávape. Jahecháramo mbaʼéichapa osufri peteĩ hasykatu ha ijedáva, ñambyasyeterei chupe. Jajerure voi Jehovápe omboúma hag̃ua Irréino, anivéma hag̃ua ñanderasy, ñandetuja térã ñaneg̃uaig̃ui. Péro ñahaʼarõ aja upe Rréino, ñañehaʼã ñaipytyvõ umi oikotevẽvape ajúda. Peteĩ eskritór omombeʼu mbaʼépa oiko vaʼekue isýre. Haʼe heʼi isy orekoha Alzheimer ha peteĩ día ndaikatúi hague ojejoko ha oĩmbaite anga ijehe. Upe javete mokõi ermána ovisitáva jepi voi chupe og̃uahẽ hógape, ha ohechávo la oikóva, heʼi pe kuñakaraípe ndoipotáipa oipytyvõ chupe hikuái oñemopotĩ hag̃ua. Pe kuñakarai heʼi: “Atĩeterei ningo pendehegui, péro aikotevẽta ajúda”. Upémarõ umi ermána oipytyvõ chupe, upéi oprepara te ha oguapy oñemongeta hendive. Pe kuñakarai membykariaʼy oagradeseterei ha omombaʼe koʼã ermánape, ha heʼi hesekuéra ojapoha la omboʼéva. ¿Ndépa reiporiahuvereko avei umi hasykatu ha ijedávape? ¿Eñehaʼãpa ejapo ikatúva guive eipytyvõ hag̃ua chupekuéra? (Filip. 2:3, 4).

15. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa pe predikasión rupive tuicha ñaipytyvõha umi héntepe?

15 Ñaipytyvõ ñande rapichápe oikuaa hag̃ua Jehovápe. Koʼág̃arupi umi hénte oiko ojepyʼapyháre ha oreko heta provléma. Upévare tuichaiterei ñaipytyvõta ñamboʼéramo chupekuéra oikuaa hag̃ua Jehovápe ha umi mbaʼe ojapótava Irréino. Ikatu avei ñamboʼe chupekuéra mbaʼérepa iporãvéta ojapóramo hikuái Ñandejára heʼíva (Is. 48:17, 18). Pe predikasión rupive ñamombaʼeguasu hína Jehovápe ha jahechauka ñaipytyvõseha umi héntepe. ¿Ikatúpa hína ñambaʼapove predikasiónpe? (1 Tim. 2:3, 4).

ÑANDE VOI ÑAÑEVENEFISIA JAPOROPORIAHUVEREKÓRAMO

16. ¿Mbaʼépa jahupytýta ñanembaʼeporãramo?

16 Umi doktór heʼi japoroporiahuverekóramo, ñaneresãi ha jajogueraha porãveha ñande rapichándi. Ñaipytyvõ jave umi osufrívape katuete javyʼave, ñandepositivove, nañañeñandúi ñaneaño ha ñapensave umi mbaʼe iporãvare. Jahechaháicha, ñande voi ñañevenefisia ñaipytyvõramo ótrope (Efes. 4:31, 32). Jahayhu ha ñaipytyvõramo ñande rapichápe, ñane konsiénsia oĩta trankílo jaikuaágui jajapoha Jehová oipotáva. Jaiporiahuverekóramo ótrope, ñanepytyvõta ñañatende porã hag̃ua ñane famíliare, jajogueraha porãve hag̃ua ñane ména térã ñane rembirekóndi ha ñane amigokuérandi. Avei, peteĩ persóna imbaʼeporãva oikotevẽramo, katuete oĩta oipytyvõva chupe (elee Mateo 5:7 ha Lucas 6:38).

17. ¿Mbaʼépa ndéve nemomýi reiporiahuvereko hag̃ua nde rapichápe?

17 Jahechaháicha, tuicha ñanevenefisia jaiporiahuverekórõ ñande rapichápe. Péro ñande jajapo upéva jasegise rupi Jehová ehémplo, ha ñamombaʼeguasu hag̃ua chupe. Ndaipóri ningo haʼéicha oporohayhu ha oporoporiahuverekóva (Prov. 14:31). Upévare ñañehaʼãmbaite vaʼerã ñahaʼanga chupe. Upéicha ñañemoag̃uivéta ñane ermanokuérare ha jajogueraha porãvéta ñande rapichándi (Gál. 6:10; 1 Juan 4:16).