Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Ñaimékena unído Jehová ha Jesús oĩháicha unído

Ñaimékena unído Jehová ha Jesús oĩháicha unído

“Ajerure [...] oiko hag̃ua chuguikuéra peteĩnte, nde che Ru reimeháicha chendive” (JUAN 17:20, 21).

PURAHÉI: 24, 99

1, 2. a) ¿Mbaʼépa Jesús ojerure oñemboʼérõ guare ijapostolkuérandi? b) ¿Mbaʼéicha rupípa Jesús ojepyʼapy kuri pe unidáre?

JESÚS ojapórõ guare pe última séna ojepyʼapy vaʼekue. Haʼe oikuaa iñimportanteha ijapostolkuéra oiko peteĩ ñeʼẽme. Upévare oñemboʼe hendivekuéra ha heʼi oipotaha idisipulokuéra iñunído, haʼe ha Itúa iñunidoháicha (elee Juan 17:20, 21). Upéva oikóramo ojekuaa porãta Jehová ombou hague Jesúspe ko yvy ape ári. Umi hénte ohechakuaáta Jesús disipulokuéra ojoayhuha, ha pe mborayhu ounivéta chupekuéra (Juan 13:34, 35).

Upe pyharépe Jesús heta oñeʼẽ pe unidáre ohechakuaa rupi ijapostolkuéra tekotevẽha iñunidove. Por ehémplo, umi apóstol oñepyrũ jeýma ojodiskuti ohecha hag̃ua “mávapa hína pe tuichavéva ijapytepekuéra” (Luc. 22:24-27; Mar. 9:33, 34). Ótra vuéltape, Santiago ha Juan ojerure kuri Jesúspe omeʼẽ hag̃ua chupekuéra peteĩ puésto iñimportánteva Irréinope, ombaʼapo hag̃ua hikuái ijykerete (Mar. 10:35-40).

3. a) ¿Mbaʼépa ikatu ombyai pe unida oĩva Jesús disipulokuéra apytépe? b) ¿Mbaʼe porandúpa ñambohováita ko artíkulope?

Jahechaháicha, umi disípulo apytépe oĩ vaʼekue oñembotuichaséva. Péro ndahaʼéi koʼã mbaʼénte la ikatúva ombyai pe unida oĩva Jesús disipulokuéra apytépe. Upe tiémpope umi hénte oiko vaipa vaʼekue ndochaʼéigui hapicháre ha oporodespresia rupi. Umi disípulo oipeʼa vaʼerã koʼã mbaʼe vai ipyʼapýgui. Ko artíkulope ñambohováita koʼã porandu: ¿Mbaʼépa ojapo Jesús oĩrõ guare odespresiáva chupe? ¿Mbaʼéichapa oipytyvõ isegidorkuérape oporotrata hag̃ua peteĩchapa ha oĩ hag̃ua unído hikuái? Ha, ¿mbaʼéichapa iñehémplo ha umi mbaʼe omboʼe vaʼekue ñanepytyvõ ñaneunído hag̃ua?

OJEDESPRESIA JESÚS HA ISEGIDORKUÉRAPE

4. ¿Mbaʼeichagua desprésiopa ohasa vaʼekue Jesús?

Jesúspe ojedespresia vaʼekue avei. Felipe heʼírõ guare Natanaélpe otopa hague pe Mesías, haʼe ojere heʼi chupe: “¿Nazarétgui piko ikatu osẽ peteĩ mbaʼe iporãva?” (Juan 1:46). Oiméne Natanael oikuaa raʼe pe Mesías onasetaha Belénpe, ojeprofetisa haguéicha Miqueas 5:2-pe. Upévare opensáne Nazaret naiñimportanteiha pe Mesías ou hag̃ua upégui. Oĩ vaʼekue avei umi Judeagua ipuésto yvatéva oapoʼíva Jesúspe haʼe haguére galileo (Juan 7:52). Heta Judeaguápe g̃uarã umi Galileagua ndahaʼeiete voi mbaʼeve. Oĩ avei judío ohenóiva Jesúspe samaritano oapoʼi hag̃ua chupe (Juan 8:48). Umi samaritano ningo ótro tetãygua, ha la irrelihionkuéra katu idiferénte umi judiokuéra rrelihióngui. Umi Judeagua ha Galileagua ndorrespetaguasúi vaʼekue umi samaritánope ha odespresia chupekuéra (Juan 4:9).

5. ¿Mbaʼeichagua desprésiopa ohasa vaʼekue Jesús disipulokuéra?

Umi líder rrelihióso judío odespresia avei Jesús segidorkuérape. Umi fariséo heʼi voi nomereseiha “Ñandejára oguerohory chupekuéra” (Juan 7:47-49). Haʼekuéra oapoʼi umi persóna ndohóivape umi eskuéla rravínikape ha ndosegíriva ikostumbrekuéra. Chupekuéra g̃uarã koʼãichagua persóna ndahaʼeiete voi mbaʼeve (Hech. 4:13). Heta hénte odespresia Jesús ha idisipulokuérape pórke upe tiémpope umi persóna oñembotuicha heta mbaʼére, por ehémplo irrelihiónre, ipuéstore ha hetãre. Koʼã mbaʼe oafekta vaʼekue avei umi disípulo opensa lája. Péro haʼekuéra okambia vaʼerã ikatu hag̃uáicha iñunidove.

6. ¿Mbaʼéichapa pe desprésio ikatu ñandeafekta? Emoĩ peteĩ ehémplo.

Koʼág̃arupi ko múndope opárupi oĩ avei oporodespresiáva. Ikatu oĩ ndochaʼéiva ñanderehe, térã ñande voi ñamboykese ñande rapichápe. Peteĩ prekursóra Australiagua heʼi: “Aju ndachaʼevéi umi ipire morotĩvare ahecha rire mbaʼéichapa ombosufri hikuái umi indíhenape. Ha koʼýte ndachaʼéi hesekuéra pórke chéve avei chemaltrata vaʼekue hikuái”. Peteĩ ermáno Canadagua heʼi: “Che apensa vaʼekue umi oñeʼẽva francéspe ivaleve ha iñimportanteveha ótrogui”. Upéva káusare ko ermáno ou kuri ndochaʼéi umi oñeʼẽvare ingléspe.

7. ¿Mbaʼépa Jesús ojapómi vaʼekue?

Jesús tiémpope oiko haguéicha, koʼág̃a avei heta oĩ odespresiáva hapichápe idiferénte haguére, ha ijetuʼueterei okambia hag̃ua hikuái la opensa lája. ¿Mbaʼépa Jesús ojapómi vaʼekue? Primero, haʼe ndodespresiái avavépe ha siémpre otrata enterovévape peteĩchapa. Jesús opredika opaichagua persónape, por ehémplo umi fariséo ha samaritánope, avei umi impuésto kovraha ha pekadórpe. Segundo, Jesús omboʼe idisipulokuérape ha ohechauka chupekuéra iñehémplo rupive ndovaleiha odeskonfia hapichakuéragui ni odespresia avavépe.

JESÚS OMBOʼE JAPOROHAYHU HA ÑANEUMÍLDE VAʼERÃHA

8. ¿Mbaʼe iñimportántevapa jareko vaʼerã enkuénta ñaneunído hag̃ua? Emyesakã.

Jesús omboʼe peteĩ mbaʼe iñimportantetereíva ñaneunído hag̃ua. Haʼe heʼi idisipulokuérape: “Peẽ enterovéva oñoermáno” (elee Mateo 23:8, 9). Jaʼe porãsérõ g̃uarã enterovéva ñande oñoermáno pórke jaju Adángui (Hech. 17:26). Avei Jesús oexplika haguéicha, idisipulokuéra oñoermáno pórke orrekonose Jehová haʼeha Itúa yvagapegua (Mat. 12:50). Haʼekuéra ohechakuaa enterovéva oĩha Ñandejára família apytépe, ha oĩ unído ojoayhu ha ojerovia rupi Jehováre. Upévare, umi apóstol omondórõ guare ikárta umi kongregasiónpe ohenói ermáno ha ermána umi persóna upepeguápe (Rom. 1:13; 1 Ped. 2:17; 1 Juan 3:13). *

9, 10. a) ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa umi judío reiete oñembotuicha hague hetãre? b) ¿Mbaʼéichapa Jesús omboʼe naiporãiha ñañembotuicha ñane retãre? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme).

Jesús heʼi rire idisipulokuéra ojotrata vaʼerãha oñoermánoicha, heʼi porã avei chupekuéra iñumílde vaʼerãha (elee Mateo 23:11, 12). Jahecha haguéicha, oĩ vése pe orgúllo odividi hague umi apóstolpe. Upe tiémpope umi hénte omombaʼeterei kuri hetã. Heta judío oimoʼã vaʼekue iñimportanteveha ótrogui pórke haʼekuéra Abrahán familiare. Péro Juan el Bautista heʼi chupekuéra: “Che haʼe peẽme Ñandejára orekoha podér koʼã itágui jepe omopuʼã hag̃ua Abrahánpe ifamiliarã” (Luc. 3:8).

10 Jesús omboʼe vaʼekue noĩporãiha ñañembotuichase ñande retãre. Haʼe ohechauka porã kuri upéva peteĩ eskríva oporandúrõ guare chupe: “¿Máva piko añetehápe che rapicha?”. Jesús omombeʼu peteĩ istória orresponde hag̃ua chupe. Haʼe heʼi ojeasalta hague peteĩ judíope, oñembyepoti vaipa ha ojeheja rei chupe heʼongue lénto pe tape kóstare. Mokõi judío ohasa upérupi ha noipytyvõi hapichápe. Péro peteĩ samaritano ohasáva avei upérupi ombyasyeterei chupe ha oñangareko hese. Jesús omombeʼupa rire ko istória, heʼi pe eskrívape tekotevẽha osegi pe samaritano ehémplo (Luc. 10:25-37). Péicha ohechauka peteĩ samaritano ikatuha omboʼe judiokuérape mbaʼéichapa ohayhu vaʼerã entéro hapichápe.

11. a) ¿Mbaʼérepa Jesús disipulokuéra tekotevẽ kuri ohecha enterovévape peteĩchapa? b) ¿Mbaʼéichapa Jesús oipytyvõ idisipulokuérape ontende hag̃ua upéva?

11 Jesús oho mboyve yvágape, heʼi idisipulokuérape opredika hag̃ua “oparupiete Judéape, Samáriape ha mombyryvehápe ko yvy tuichakuére” (Hech. 1:8). Ikatu hag̃uáicha ojapo hikuái upéva, umi disípulo noñemombaʼeguasúi ni nomboykéi vaʼerã avavépe. Jesús heta vése omensiona vaʼekue umi kualida porã orekóva umi extranhéro, péicha oprepara idisipulokuérape ikatu hag̃uáicha opredika opa tetãrupi. Por ehémplo, oguerohoryeterei peteĩ ofisiál militár ndahaʼéivape judío ohechauka haguére ojeroviaitereiha (Mat. 8:5-10). Oĩrõ guare iválle Nazarétpe, Jesús omombeʼu Jehová oipytyvõ hague umi extranhérope. Upérõ oñeʼẽ kuri pe viúda oikóvare Saréptape, ha pe kuimbaʼe sirio ilépravare hérava Naamán (Luc. 4:25-27). Jesús opredika avei peteĩ kuñakarai Samariaguápe, ha opyta 2 día peteĩ puévlo samaritánope ohenduseterei rupi hikuái pe marandu porã (Juan 4:21-24, 40).

UMI KRISTIÁNO YPYKUE OÑEHAʼÃ ANI HAG̃UA OPORODESPRESIA

12, 13. a) ¿Mbaʼéichapa orreaksiona umi apóstol Jesús omboʼérõ guare peteĩ kuña samaritánape? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme). b) ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa Santiago ha Juan nontendeporãi hague la Jesús omboʼeséva chupekuéra?

12 Umi apóstol tekotevẽ kuri oñehaʼãmbaite ani hag̃ua odespresia avavépe. Haʼekuéra ohecharamoiterei Jesús omboʼérõ guare peteĩ kuña samaritánape (Juan 4:9, 27). ¿Mbaʼérepa? Posívlemente pórke umi líder rrelihióso judío noñeʼẽi peteĩ kuñáme en púvliko, ha koʼýte ndojapomoʼãi upéva haʼérõ peteĩ kuña samaritana herakuã vaíva. Umi apóstol heʼi Jesúspe okarúma hag̃ua, péro haʼe oñemongeta kyreʼỹ pe kuñakaraíndi Ñandejárare, ha ni naimanduʼái la okaru vaʼerãha. Jehová oipota haʼe opredika, ha Jesús ojapose Itúa rembipota, jepe oñeʼẽ vaʼerã peteĩ kuña Samariagua ndive. Jesúspe g̃uarã ningo Itúa rembipota lomímo ke hembiʼu (Juan 4:31-34).

13 Péro Santiago ha Juan noaprendéi pe leksión iñimportantetéva. Umi disípulo oviahárõ guare Jesús ndive Samáriarupi, haʼekuéra oñepyrũ oheka peteĩ lugár oke hag̃ua peteĩ puévlo samaritánope. Péro umi Samariagua nopermitíri chupekuéra opyta. Santiago ha Juan ipochyeterei upe haguére, ha ojerurese voi hikuái aguejy hag̃ua tata yvágagui ohundi hag̃ua pe puévlo kompletoite. Péro Jesús ensegída okorrehi chupekuéra (Luc. 9:51-56). Ñamoĩ chupe oiko hague upéva Galiléape mbaʼe, péicharire anichéne la Santiago ha Juan peichaite peve ipochy. Ikatu ningo haʼekuéra ipochyeterei pórke oporodespresia gueteri. Ótra vuéltape, umi Samariagua ohendu porãiterei Juán opredikárõ guare upépe. Katuete ningo haʼe otĩetereíne raʼe opytávo orreaksiona vai haguére anteve (Hech. 8:14, 25).

14. ¿Mbaʼéichapa oñesolusiona pe provléma oiko vaʼekue idióma káusare?

14 Pentekostés áño 33 ohasa riremi, oĩ vaʼekue omboykéva hapichápe kongregasiónpe. Umi ermáno orrepartírõ guare hiʼupy umi viúda oikotevẽvape, ndorahái enkuénta umi viúda oñeʼẽvape griego (Hech. 6:1). Ko situasión oikóne raʼe pórke oĩ omboykéva ótrope iñidióma káusare. Umi apóstol pyaʼe osolusiona ko provléma. Oiporavo 7 ermáno ijespirituálvape orreparti porã hag̃ua pe hiʼupy. Entéro koʼã ermáno réra ningo téra griego, ha katuete upéva otrankilisáne raʼe umi viúda oñeofende vaʼekuépe.

15. ¿Mbaʼéichapa Pedro oaprende ani hag̃ua omboyke avavépe? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme).

15 Áño 36-pe, Jesús disipulokuéra oñepyrũ opredika opa tetãrupi. Upe mboyve apóstol Pedro ohasa vaʼekue tiémpo sólamente umi judíondi. Péro upéi Ñandejára ohechauka porã kristianokuéra nomboykéi vaʼerãha avavépe, ha Pedro oho opredika Cornéliope, haʼéva peteĩ soldádo romano (elee Hechos 10:28, 34, 35). Upe rire Pedro ohasa avei tiémpo ha okaru umi kristiáno ndahaʼéivandi judío. Péro unos kuánto áño upe rire siuda de Antioquíape, haʼe ndokaruvéi kuri umi kristiáno ndahaʼéivandi judío (Gál. 2:11-14). Upévare Pablo okorrehi Pédrope, ha haʼe oasepta la ikonsého. ¿Mbaʼéichapa jaikuaa upéva? Pórke Pedro oskrivírõ guare pe primera kárta umi kristiáno judío ha ndahaʼéivape judío oĩva Asia Menórpe, heʼi mbaʼeichaitépa iñimportánte jahayhu entéro ermanokuérape (1 Ped. 1:1; 2:17).

16. ¿Mbaʼépa opensa vaʼekue umi hénte kristianokuérare?

16 Jesús ehémplo oipytyvõ umi apóstolpe ohayhu hag̃ua “opaichagua héntepe” (Juan 12:32; 1 Tim. 4:10). Haʼekuéra mbeguekatúpe okambia opensa lája hapichakuérare. Upévare umi kristiáno ypykue ikonosído vaʼekue ojoayhu haguére. Áño 200-pe rupi, pe eskritór Tertuliano oskrivi mbaʼépa opensa umi hénte kristianokuérare. Tertuliano omombeʼu umi hénte heʼiha: “Haʼekuéra ningo ojoayhu [...]. Oĩ hikuái dispuésto omanóvo ojuehe”. Umi kristiáno oñemonde pe “teko pyahúgui” ha nomboykéi avavépe, pórke Ñandejára avei ndojapói upéva (Col. 3:10, 11).

17. ¿Mbaʼéichapa ikatu jaipeʼa ñane korasõgui pe desprésio? Emoĩ peteĩ ehémplo.

17 Sapyʼánte ijetuʼu ani hag̃ua ñapensa vai peteĩ persóna idiferéntevare ñandehegui. Peteĩ ermána Franciagua omombeʼu ijetuʼuha chupe ojapo hag̃ua upéva. Haʼe heʼi: “Jehová chemboʼe mbaʼépa heʼise japorohayhu, mbaʼépa heʼise ñakomparti ha mbaʼépa heʼise jahayhu opaichagua persónape. Péro koʼág̃a peve añehaʼã ani hag̃ua amboyke avavépe, sapyʼánte ijetuʼúramo jepe. Upévare asegi añemboʼe”. Peteĩ ermána oikóva Espáñape heʼi sapyʼánte oñanduha gueteri omboykeseha algúna kláse de persónape idiferénte haguére chugui. Haʼe omombeʼu: “Hetave vése ensegída akambia la apensa lája, péro ahechakuaa tekotevẽha gueteri asegi alucha. Aagradese Jehovápe aĩ haguére peteĩ família iñunídovape”. Enterovéva ningo jajepyʼamongeta vaʼerã jahecha hag̃ua mbaʼépa jareko ñande pyʼapýpe. ¿Noiméi piko ñañehaʼãiti vaʼerã jaipeʼa ñane korasõgui koʼãichagua sentimiénto vai?

JAPOROHAYHÚRAMO NDAJADESPRESIAMOʼÃI AVAVÉPE

18, 19. a) ¿Mbaʼérepa jatrata vaʼerã enterovévape peteĩchapa? b) ¿Mbaʼéichapa ikatu jajapo upéva?

18 Iporã siémpre jareko enkuénta enterovéva ñaĩ hague mombyry Ñandejáragui (Efes. 2:12). Péro Jehová mborayhúpe ñandegueru ijykére (Os. 11:4; Juan 6:44). Jesús ovyʼa avei ñañemboja haguére, ha haʼe rupive ñaĩ hína Ñandejára família apytépe (elee Romanos 15:7). Jesús ñandeasepta rupi, ñande núnka ni nañapensái vaʼerã ñamboykévo avavépe.

Ñañehaʼã rupi jahupyty pe “arandu oúva yvágagui”, jajoayhu ha ñaĩ unído (Ehecha párrafo 19)

19 Amedída hiʼag̃ui pe fin umi hénte oñemomombyryvéta ojuehegui. Avei oĩvéta umi oporodespresiáva ha ndochaʼéiva hapicháre (Gál. 5:19-21; 2 Tim. 3:13). Péro entéro ñaiméva Jehová puévlope katu, ñañehaʼã jahupyty pe “arandu oúva yvágagui”. Péicha jasegíta jaiko pyʼaguapýpe ñande rapichakuérandi ha nañamboykemoʼãi avavépe (Sant. 3:17, 18). Javyʼaiterei ningo ikatúgui jareko heta amígo ótro tetãygua, ha nañaneprovlémai jaasepta hag̃ua opensa lája hikuái. Ikatu voi ñañehaʼã hína ñaaprende iñidiomakuéra. Jajapóramo koʼã mbaʼe, pe pyʼaguapy jarekótava “ojoguáta peteĩ rríope”, ha pe hustísia “ojoguáta umi oláda marpeguápe” (Is. 48:17, 18).

20. ¿Mbaʼépa oiko jahayhu añetéramo ñande rapichápe?

20 Pe ermána Australiagua ñañeʼẽ hague ko artíkulope, oñepyrũ ostudia la Biblia. Upévare koʼág̃a ndorekovéima umi sentimiénto vai. Haʼe heʼi: “Akambia apensa lája ha umi mbaʼe añandúva, upévare koʼág̃a ndadespresiavéi che rapichápe”. Pe ermáno Canadagua katu ohechakuaa “ñandetavýguinte ñamboykeha ñande rapichápe, ha umi hénte komportamiénto nodependeiha mbaʼe lugárpepa onase”. Amo ipahápe haʼe ou omenda peteĩ ermána oñeʼẽvare ingléspe. Koʼã ehémplo ohechauka porã japorohayhúramo ndajadespresiamoʼãiha avavépe. Pe mborayhu ningo ñanepytyvõ enterovéva ñaĩ hag̃ua unído (Col. 3:14).

^ párr. 8 Jaipuru jave pe palávra “ermanokuéra” jajerreferi avei ermanakuéra kongregasionguáre. Pablo oskrivi vaʼekue ikárta umi “ermáno” Romaguápe, péro upéva ndeʼiséi oñeʼẽ hague kuimbaʼekuérapente. ¿Mbaʼérepa jaʼe upéva? Pórke upe kártape haʼe omensiona avei unas kuánta ermánape hérarupi (Rom. 16:3, 6, 12). Heta áñorema rrevísta Ñemañaha ohenói “ermáno ha ermána” kristianokuéra kongregasionguápe.