Mateo 6:1-34
6 Bãrãba ne biada o panʉne quĩrãcuitaɗadua. Dewararãba bia ununamãrẽã orãnadua. Mãwã oɗibʉrʉ, bãrã Zeza bajãne ɓʉba idji nebiaɗebemada diaẽ́a.
2 Bʉa ne neẽ́ queɗeaa ne diabʉrʉɗe dji biaca ɓeaba obada quĩrãca orãdua. Ãdjia ne diabʉdaɗe cachiruda zabibadaa judiorã dji jʉrebada deɗe, puruɗe biɗa jũmarãba ãdjiɗebemada bia beɗeaɗamãrẽã. Wãrã arada mʉ̃a jaraya: ẽberãrãba ãdjiɗebemada bia beɗeaɗida quĩrĩã panʉ bẽrã aɓabe maʉ̃drʉ edaɗia. Ãcõrẽneba ni cãrẽ siɗa edaɗaẽ́a.
3 6:3-4 Bʉa ne neẽ́ queɗeaa ne diabʉrʉɗe jĩgua jararãdua. Ni aɓaʉa nẽbʉrʉrãdua. Bʉa chupea bia o ɓʉra bʉ Zeza Ãcõrẽba unubaria. Idjiabʉrʉ bʉ́a nebiada diaya.*
4 –
Ãcõrẽa iwiɗibadaɗebema
Luca 11:2-4
5 Bʉa Ãcõrẽa iwiɗibʉrʉɗe dji biaca ɓeaba obada quĩrãca orãdua. Ãdjirãba judiorã dji jʉrebada deɗe, puruɗe biɗa ẽberãrãba bia ununamãrẽã ʉ̃ta nũpanenapeɗa Ãcõrẽa iwiɗibadaa. Wãrã arada mʉ̃a jaraya: ẽberãrãba ãdji bia ununida quĩrĩã panʉ bẽrã aɓabe maʉ̃drʉ edaɗia. Ãcõrẽneba ni cãrẽ siɗa edaɗaẽ́a.
6 Bʉa Ãcõrẽa iwiɗibʉrʉɗe bʉ deɗe eɗa wãdua. Dji eɗa wãbadara jũãtrʉpeɗa bʉduɓa bʉ Zeza Ãcõrẽa iwiɗidua. Bʉa chupea bia o ɓʉra bʉ Zeza Ãcõrẽba unubaria. Idjiabʉrʉ bʉ́a nebiada diaya.
7 6:7-8 Bʉa Ãcõrẽa iwiɗibʉrʉɗe Ãcõrẽ adua ɓeaba obada quĩrãca orãdua. Ãdjirãba aɓarida ɓarima zocãrã jarabadaa crĩcha panʉ bẽrã dãrã iwiɗibʉdaɗe Ãcõrẽba biara ũrĩda. Baribʉrʉ bãrã Zeza Ãcõrẽa iwiɗiɗi naẽna idjia cawa ɓʉa bãrãba cãrẽda quĩrĩã panʉda.
8 –
9 Maʉ̃ carea Ãcõrẽa nãwã iwiɗiɗadua:
Dairã Zeza bajãne ɓʉ, jũmarãba bʉra wayaɗida panʉa.
10 Daiba quĩrĩã panʉa bʉra jũmarã Boro bai carea isabe zeida.
Quĩrĩã panʉa bʉa quĩrĩã ɓʉra naʉ̃ ẽjũãnebemarãba oɗida, bajãnebemarãba obada quĩrãca.
11 Coɗira ewariza daia diadua.
12 Dairãba cadjirua opeɗaɗara quĩrãdoadua, dairã biẽ́ obʉdara daiba quĩrãdoabada quĩrãca.
13 Dairãra cadjiruaɗe idu ɓaebirãdua, ãtebʉrʉ cadjiruaɗebemada ẽdrʉ ɓʉdua.* [Bʉa jũmarãda poya ɓʉa, bʉra dji ʉɓʉara ɓʉa idjaɓa ewariza dji dromaara ɓʉa.]*
14 Djãrãba bãrã biẽ́ opeɗaɗada quĩrãdoaɗibʉrʉ, bãrãba biẽ́ opeɗaɗara bãrã Zeza bajãne ɓʉba quĩrãdoaya.
15 Baribʉrʉ djãrãba bãrã biẽ́ opeɗaɗada quĩrãdoaɗaẽ́bʉrʉ, bãrãba biẽ́ opeɗaɗara bãrã Zeza bajãne ɓʉba quĩrãdoaẽ́a.
Ne coɗaca ewari oɗiɗebema
16 Bãrãba ne coɗaca ewari obʉdaɗe sopua ɓea quĩrãca ɓearãnadua dji biaca ɓeaba obada quĩrãca. Ãdjirãra mãwã panabadaa jũmarãba cawaɗamãrẽã ne coɗaca ewarida o panʉda. Wãrã arada mʉ̃a jaraya: ẽberãrãba ãdji bia jaraɗida quĩrĩã panʉ bẽrã aɓabe maʉ̃drʉ edaɗia. Ãcõrẽneba ni cãrẽ siɗa edaɗaẽ́a.
17 Baribʉrʉ bʉa ne coɗaca ewari o ɓʉɗe bʉ borora queraba pãdua, quĩrã siɗa sʉgʉdua.
18 Mãwãra ẽberãrãba cawaɗaẽ́a bʉa ne coɗaca ewarida o ɓʉda. Aɓabe bʉ Zeza Ãcõrẽbʉrʉ cawaya. Bʉa chupea bia o ɓʉra bʉ Zeza Ãcõrẽba unubaria. Idjiabʉrʉ bʉ́a nebiada diaya.
Nebia bajãne eroɓaiɗebema
Luca 12:33-34
19 Naʉ̃ ẽjũãne nebia eroɓeaɗi carea jʉrʉrãnadua. Naʉ̃ ẽjũãnebemara mõgosiabaria, chimiaba ãrĩbaria, idjaɓa ne drʉabadara eɗa wãnapeɗa drʉabadaa.
20 6:20-21 Bãrãmaarã dji biara ɓʉra soɗeba awuabadaa. Maʉ̃ bẽrã Ãcõrẽba quĩrĩã ɓʉdrʉ ẽpẽnadua nebiada bajãnebʉrʉ eroɓeaɗi carea. Jãma chimiaba ãrĩcaa, nebiara mõgosiacaa, idjaɓa ne drʉabadara poya eɗa wãnacaa.
22 Dadji daura ĩbĩrã quĩrãca ɓʉa. Maʉ̃ bẽrã bʉ dauda bia ɓʉbʉrʉ ʉ̃naane nĩbaya.
23 Baribʉrʉ bʉ dauda cadjirua ɓʉbʉrʉ, ne cadjiruaɗe nĩda unuẽ́ ɓaya. Ara maʉ̃ quĩrãca bʉa jipa o ɓʉda crĩcha ɓʉra cadjiruabʉrʉ, bʉra wãrãda pãĩmane nĩa.
Poya umé ẽpẽnaẽ́a
Luca 16:13
24 Aɓaʉba poya idji boroda umé eroɓaẽ́a. Umé eroɓʉbʉrʉ aɓa biara quĩrĩãya. Aɓa ẽpẽya, maʉ̃ne dewarabemara igaraya. Ara maʉ̃ quĩrãca ne bara ɓai awua ɓʉba poya Ãcõrẽda ẽpẽẽ́a.
Ãcõrẽba idjiɗerã wagabaria
Luca 12:22-31
25 Maʉ̃ carea mʉ̃a jaraya: bãrã sãwã ɓeaɗida jũmawãyã crĩcharãnadua. Coɗi careabemada, doɗi careabemada, idjaɓa jʉ̃ni careabema siɗa jũmawãyã crĩcharãnadua. ¿Dadji zocai ɓaida djico cãyãbara biara ɓʉẽ́ca? ¿Dadjida dadjia cacuaɗe jʉ̃bada cãyãbara biara ɓʉẽ́ca?
26 Acʉɗadua, ĩbanara ne uɗacaa, ne ewaɗacaa idjaɓa ne wagaɗacaa. Baribʉrʉ bãrã Zeza bajãne ɓʉba ne cobibaria. ¿Ãcõrẽmaarã bãrãra ĩbana cãyãbara biara ɓeaẽ́ca?
27 ¿Caida jũmawãyã crĩcha ɓʉba dãrãara zocai ɓai?*
28 ¿Cãrẽ cãrẽã bãrãba jʉ̃ninebemada jũmawãyã crĩchabada? Acʉɗadua nepõnõda sãwã waribarida. Nepõnõra trajacaa idjaɓa wuara cacaa.
29 Baribʉrʉ mʉ̃a jaraya: dadji drõãenabema boro Salomoʉ̃ra bio ne bara ɓaɗamĩna nepõnõ quĩrãca quĩrãwãrẽã djioca basía.*
30 Iɗi chirua mẽã unubadara nurẽma babuebadamĩna Ãcõrẽba waɗibiɗa põnõbibaria. Maʉ̃ bẽrã ¿idjia biara bãrãba jʉ̃namãrẽã diaẽ́ca? Maʉ̃gʉra ¿sãwãẽrã poya ĩjãnaẽ́?
31 Maʉ̃ bẽrã coɗi careabemada, doɗi careabemada, wa jʉ̃ni careabema siɗa jũmawãyã crĩcharãnadua.
32 Ãcõrẽ adua ɓeaba maʉ̃gʉɗebemada crĩchabadaa, baribʉrʉ bãrã Zeza bajãne ɓʉba cawa ɓʉa bãrãba cãrẽda eroɓeaɗida panʉda.
33 Maʉ̃ bẽrã naãrã Ãcõrẽra bãrã Boroda ɓʉɗadua. Quĩrãcuita pananadua idjia obi ɓʉra oɗi carea. Mãwã bãrãba neẽ́ panʉra idjia jũma diaya.
34 Nubemada jũmawãyã crĩcharãnadua, nu biɗa Ãcõrẽba bãrãra waga eroɓai bẽrã. Ewariza ne crĩchaira baraya.
Beɗea eɗaare
^ 6:3-4. Diaya. Ʉ̃cʉrʉ cartaɗe versículo 3-4, 6, 18ɗe maʉ̃ awara jara ɓʉa “ebuɗa diaya.”
^ 6:13. Cadjiruaɗebemada. Maʉ̃ beɗeaba idjaɓa jara ɓʉa diauruda.
^ 6:13. Griego beɗeaɗe zocãrã cartaɗe beɗea corcheteɗe ɓʉra neẽ́a.
^ 6:27. Maʉ̃ versículoba idjaɓa jara ɓʉa “¿Cai bãrãnebemaba jũmawãyã crĩcha ɓʉba drasoara wari?”
^ 6:29. Salomoʉ̃. 1 Reye 10:4-7, 23-25.

