Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

NÍ KASEMI 6

Mɛni Hɛ Nɔ Kami Nɛ Ngɛ Kɛ Ha Nihi Nɛ A Gbo ɔ?

Mɛni Hɛ Nɔ Kami Nɛ Ngɛ Kɛ Ha Nihi Nɛ A Gbo ɔ?

1. Mɛni ji sane kpakpa nɛ kɔɔ gbogboehi a he ɔ?

Yesu huɛ Lazaro gbo ligbi eywiɛ se loko e ya su Betania nɛ ngɛ Yerusalem kasa nya a. Yesu kɛ Marta kɛ Maria nɛ a ji nɔ nɛ gbo ɔ nyɛmiyihi ya he nɛ a pu lɛ ngɛ ɔ. E kɛ we nɛ nihi fuu ba lejɛ ɔ. Anɛ o ma nyɛ maa po bua jɔmi nɛ Marta kɛ Maria ná benɛ Yesu tle Lazaro si kɛ ba wami mi ekohu ɔ he foni ngɛ o juɛmi mi lo?​—Kane Yohane 11:21-24, 38-44.

Marta le sane kpakpa nɛ kɔɔ gbogboehi a he ɔ momo. E le kaa Yehowa ma tle gbogboehi a si nɛ́ a ba hi zugba a nɔ ekohu.​—Kane Hiob 14:14, 15.

2. Mɛni si fɔfɔɛ mi gbogboehi ngɛ?

Mawu de Adam ke: “Zu ji mo, nɛ o maa kpale kɛ ya zu mi ekohu.”​—1 MOSE 3:19.

Zu a kɛ bɔ adesahi. (1 Mose 2:7; 3:19) Tsa pi mumihi nɛ a ngɛ he lo nɔmlɔ tso ji wɔ. He lo kɛ muɔ ji wɔ, nɛ nɔ́ ko be wa mi nɛ hiɔ si ngɛ wa gbenɔ se. Ke wa gbo ɔ, wa kalegbɔ ɔ hu gbo ɔ, nɛ wa susumihi tsuo se poɔ. Enɛ ɔ he ɔ, Lazaro de we nɔ́ ko ngɛ si fɔfɔɛ nɛ e ya je mi benɛ e gbo ɔ he, ejakaa gbogboehi li nɔ́ ko nɔ́ ko.​—Kane La 146:4; Fiɛlɔ 9:5, 6, 10.

Anɛ Mawu piiɔ nihi ngɛ la mi ngɛ a gbenɔ se lo? Akɛnɛ Baiblo ɔ tsɔɔ kaa gbogboehi li nɔ́ ko nɔ́ ko he je ɔ, hɛl la tsɔɔmi ɔ ji lakpa tsɔɔmi nɛ gbeɔ Mawu he guɛ. Jamɛ a susumi kaa e piiɔ nihi ngɛ la mi ɔ peeɔ lɛ tai.​—Kane Yeremia 7:31.

Hyɛ video nɛ ji Mɛni Si Fɔfɔɛ Mi Gbogboehi Ngɛ?

3. Anɛ gbogboehi kɛ wɔ ma nyɛ maa tu munyu lo?

Gbogboehi be nyɛe maa tu munyu nɛ a be nyɛe maa nu nɔ́ hulɔ. (La 115:17) Se bɔfo komɛ a yi mi wa, a peeɔ a he kaa nihi nɛ a gbo ɔ nɛ a kɛ nihi tuɔ munyu. (2 Petro 2:4) Yehowa sume nɛ waa kɛ gbogboehi nɛ tu munyu.​—Kane 5 Mose 18:10, 11.

4. Mɛnɔmɛ si a ma tle kɛ ba wami mi ekohu?

A ma tle nimli ayɔhi abɔ nɛ a ngɛ yɔkɔ mi ɔ si kɛ ba wami mi ekohu ngɛ zugba a nɔ. Nihi nɛ li Mawu nɛ a pee ní yayamihi po a ma tle mɛ si.​—Kane Luka 23:43; Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 24:15.

Nihi nɛ a ma tle mɛ si ɔ ma nyɛ maa kase anɔkuale nɛ kɔɔ Mawu he ɔ, konɛ a pee tue bumi kɛ ha Yesu nɛ́ a kɛ tsɔɔ kaa a ngɛ hemi kɛ yemi ngɛ e mi. (Kpojemi 20:11-13) Nihi nɛ a ma tle mɛ si kɛ ba wami mi ekohu nɛ́ a maa pee ní kpakpahi ɔ maa hi si ngɛ zugba a nɔ kɛ ya neneene.​—Kane Yohane 5:28, 29.

5. Mɛni nɛ gbogboehi a si temi ɔ tsɔɔ wɔ ngɛ Yehowa he?

Mawu tsɔ e Bi ɔ nɛ e ba gbo kɛ ha wɔ konɛ hɛ nɔ kami nɛ ngɛ kɛ ha ni gbogboe ɔmɛ ɔ nɛ ba mi. Lɔ ɔ he ɔ, gbogboehi a si temi ɔ tsɔɔ wɔ suɔmi kɛ mɔbɔ nami nɛ Yehowa ngɛ kɛ ha wɔ. Ke a tle nihi nɛ a gbo ɔ si ɔ, mɛnɔ o maa suɔ wawɛɛ kaa o maa na?​—Kane Yohane 3:16; Roma Bi 6:23.