HƐ MI MUNYU
Anɛ Nɔ Ko Ma Nyɛ Maa Le Nɔ́ Nɛ Maa Ba Hwɔɔ Se Lo?
Wɔ tsuo wa susuɔ níhi nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ he. Wa suɔ nɛ waa le bɔ nɛ wa si himi aloo wa suɔli a si himi ma ji ha hwɔɔ se. Wa biɔ sane komɛ kaa: ‘Anɛ ye bimɛ ɔmɛ a yi nɔ maa jɔ lo? Anɛ oslaa ko ma ba kpata je ɔ hɛ mi lo? Anɛ nɔ́ ko ngɛ nɛ ma nyɛ ma pee amlɔ nɛ ɔ konɛ níhi a mi nɛ hi ha mi hwɔɔ se lo?’ Wɔ tsuo wa suɔ nɛ waa le sane bimi komɛ kaa kikɛ ɔ a heto. Wa suɔ nɛ wa ná nɔ mi mami ngɛ níhi nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ a mi, ejakaa ke wa le nɔ́ nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ, wa ma dla wa he kɛ to.
Anɛ o le nɔ́ nɛ maa ba hwɔɔ se lo? Anɛ nɔ ko ma nyɛ maa tsɔɔ lo? Nihi bɔɔ mɔde kaa a maa tsɔɔ níhi nɛ maa ba hwɔɔ se. Níhi nɛ a tsɔɔ ɔ ekomɛ ba mi, se fuu bɛ mi. Se Mawu lɛɛ, e ma nyɛ maa tsɔɔ níhi tsuo nɛ maa ba hwɔɔ se. E Munyu ɔ de ke: “Níhi tsuo nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ, imi ji nɔ nɛ gba kɛ to kɛ je blema lokoo; níhi nɛ ná we nɛ a ba lolo ɔ hu, imi lɛ i gba kɛ to.” (Yesaya 46:10) Anɛ níhi nɛ e deɔ ɔ baa mi lo?
NÍHI ABƆ NƐ MAWU GBA FƆ SI NƐ A BA MI
Mɛni he je nɛ e sa nɛ o le níhi abɔ nɛ Mawu gba kɛ fɔ si blema nɛ a ba mi ɔ? Ngɔɔ lɛ kaa o le kɔɔhiɔ mi tsakemi he ní lelɔ ko nɛ́ ke e tsɔɔ nɔ́ nɛ maa ba a, e baa mi jã pɛpɛɛpɛ. E ngɛ heii kaa ke e tsɔɔ bɔ nɛ kɔɔhiɔ mi si fɔfɔɛ ma ji ha hwɔɔ ɔ, o ma he lɛ maa ye. Jã kɛ̃ nɛ ke o ná le kaa níhi tsuo nɛ Mawu de to blema a ba mi pɛpɛɛpɛ ɔ, atsinyɛ jemi ko be he kaa o ma he níhi nɛ e gba fɔ si kaa a maa ba hwɔɔ se ɔ hu maa ye.
A KPATA MA NGUA KO HƐ MI:
Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e maa hi nyakpɛ kaa nɔ ko maa gba kɛ fɔ si kaa e be kɛe nɛ a ma kpata ma ngua ko nɛ e ye ma kpahi a nɔ jeha lafahi abɔ ɔ hɛ mi, nɛ e maa ba mi jã pɛpɛɛpɛ. Mawu gu e gbali ɔmɛ a ti nɔ kake nɔ kɛ gba nɔ́ Zefania 2:13-15) Mɛni yi nɔ sane ngmali tsɔɔ? A tsɔɔ kaa maa pee jeha 2,600 ji nɛ ɔ, Babilon bi kɛ Media bi ya tua Nineve ma a, nɛ a kpata e hɛ mi. Enɛ ɔ ba jeha 15 se benɛ Mawu gba gbami nɛ ɔ kɛ fɔ si ɔ. Jehanɛ se hu ɔ, Mawu de kɛ sɛ hlami kaa Nineve ma a maa pee “ma doku kaa nga kplanaa nɔ.” Anɛ e ba mi jã niinɛ lo? Ee, e ba mi jã. Nineve ma a kɛ ma tsɔwi nɛ bɔle lɛ ɔ tsuo klemi maa pee si tomi 200 kɛ bɔle si. E ngɛ mi kaa blema a, ke a kpata ma ko hɛ mi ɔ, a siɔ ní komɛ ngɛ ma a mi mohu lɛɛ, se Babilon kɛ Media bi ɔmɛ kpata Nineve ma a kɛ mahi tsuo nɛ bɔle lɛ ɔ a hɛ mi pɛsɛpɛsɛ nɛ a si we nɔ́ ko. Anɛ nɔ ko nɛ e le níhi nɛ maa ya nɔ ngɛ ma kudɔmi sanehi a mi ɔ ma nyɛ maa gba sane ko kaa kikɛ kɛ fɔ si nɛ e maa ba mi pɛpɛɛpɛ lo?
ko kaa jã kɛ fɔ si. E tsɔɔ kaa a ma kpata Nineve ma a hɛ mi. (A MAA SÃ NIMLI A WUHI:
Anɛ nɔ ko ma nyɛ maa gba nɔ́ ko kɛ fɔ si nɛ e maa ba mi jeha 300 se lo? Ngɔɔ lɛ kaa nɔ ɔ tsua nyumu ko biɛ, kɛ weku mi nɛ e maa je, kɛ ma nɔ he nɛ a maa ma afɔle sami la tɛ ko ngɛ. E tsɔɔ hu kaa nyumu ɔ maa sã nimli a wuhi ngɛ jamɛ a afɔle sami la tɛ ɔ nɔ. Ke gbami nɛ ngɛ nyakpɛ nɛ ɔ ba mi ɔ, e ngɛ heii kaa jamɛatsɛ ɔ ma he biɛ wawɛɛ nitsɛ. Mawu gu e gbalɔ ko nɔ nɛ e de ke: ‘A ma fɔ binyumu ko ngɛ David we ɔ mi, nɛ a ma tsɛ e biɛ ke Yosia. E maa sã nimlihi a wuhi’ ngɛ afɔle sami la tɛ ko nɔ ngɛ Betel. (1 Matsɛmɛ 13:1, 2) Maa pee jeha 300 se ɔ, nyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Yosia, nɛ e je David weku ɔ mi ɔ ba ye matsɛ. Biɛ Yosia a pɔɛ he ngɛ Baiblo ɔ mi. Yosia pee kaa bɔ nɛ gbami ɔ tsɔɔ pɛpɛɛpɛ. E “ha a ya muɔ wuhi ngɛ yɔkɔ ɔmɛ a mi, nɛ a ba sã ngɛ bɔ sami la tɛ ɔ nɔ” ngɛ Betel. (2 Matsɛmɛ 23:14-16) Nɔ ko be nyɛe maa gba sane ko nɛ ngɛ fitsofitso kaa kikɛ ɔ kɛ fɔ si ngɛ lɛ nitsɛ e he wami nya kɔkɔɔkɔ?
A KPATA NƆ YEMI KO HƐ MI:
Ngɔɔ lɛ kaa nɔ ko gba kɛ fɔ si nɛ e tsua nyumu ko biɛ, nɛ e tsɔɔ kaa jamɛ a nyumu ɔ ma bua ta buli a nya kɛ kpata ma ko nɛ e ngɛ je ɔ nɔ yee ɔ hɛ mi jehahi babauu loko a fɔ jamɛatsɛ ɔ. Nɔ ɔ tsɔɔ blɔ nɛ ngɛ nyakpɛ nɛ jamɛatsɛ ɔ maa gu nɔ kɛ kpata ma a hɛ mi hulɔ. Ke gbami ko kaa kikɛ ɔ ba mi ɔ, anɛ e be mo nyakpɛ pee lo? Mawu Yesaya 44:27–45:2) Anɛ níhi tsuo nɛ Mawu gba ngɛ ma a he ɔ ba mi lo? Yi nɔ sane ngmali tsɔɔ kaa Sirus kpata ma a hɛ mi niinɛ. Sirus ta buli ɔmɛ gba dɔ kɛ ha pa nɛ bɔle Babilon ma a, nɛ enɛ ɔ ha nɛ nyu ɔ fã. A tsɔɔ hu kaa a bli Babilon ma a agbo ɔmɛ kɛ fɔ si, enɛ ɔ he ɔ, ta buli ɔmɛ nyɛ nɛ a sɛ ma a mi. Lɔ ɔ se ɔ, Sirus ngmɛɛ Yuda bi ɔmɛ a he nɛ a kpale kɛ ho a ma mi ya. E de mɛ ke a ma nyɛ ma ya ma Yerusalem sɔlemi we ɔ ekohu. Munyu nɛ ɔ ngɛ nyakpɛ wawɛɛ, ejakaa Sirus ja we Yuda bi ɔmɛ a Mawu ɔ. (Ezra 1:1-3) Ngɛ Mawu se ɔ, anɛ adesa ko ma nyɛ maa gba nɔ́ ko kaa kikɛ ɔ kɛ fɔ si nɛ e maa ba mi pɛpɛɛpɛ lo?
gba kɛ fɔ si kaa nyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Sirus ɔ lɛ maa nyɛɛ ta buli a hɛ mi kɛ ya kpata ma a hɛ mi ɔ nɛ. Jehanɛ se hu ɔ, Sirus maa ngmɛɛ Yuda bi ɔmɛ a he konɛ a ho a ma mi ya, nɛ e maa ye bua mɛ kɛ ma a sɔlemi we klɔuklɔu ɔ ekohu. Mawu de hu kaa Sirus kɛ e ta buli ɔmɛ ma ha nɛ pa nɛ bɔle ma a maa fã. E tsɔɔ hu kaa a ma bli ma a agbo ɔmɛ kɛ fɔ si nɛ lɔ ɔ ma ha nɛ ma a hɛ mi kpatami be yee. (Nɔ hyɛmi níhi etɛ nɛ wa susu he ɔ tsɔɔ kaa Mawu nyɛɔ tsɔɔ níhi nɛ maa ba hwɔɔ se, nɛ e baa mi. Pi ní nɛ ɔmɛ pɛ nɛ Mawu gba fɔ si nɛ a ba mi. Yoshua nɛ ji Yuda bi ɔmɛ a hɛ mi nyɛɛlɔ ɔ de mɛ ke: ‘Nyɛ ti nɔ tsuaa nɔ le ngɛ e tsui mi, kɛ e klaa mi kaa Yehowa, nyɛ Mawu ɔ ha nyɛ ní kpakpa amɛ tsuo nɛ e wo si ke e ma ha nyɛ ɔ. E ye e si womi ɔmɛ tsuo kulaa nɔ; e si we eko.’ (Yoshua 23:1, 2, 14) Yuda bi ɔmɛ be nyɛe maa je enɛ ɔ he atsinyɛ. Se mɛni blɔ nɔ Mawu guu kɛ peeɔ jã? E slo Mawu blɔ ɔmɛ ngɛ adesahi a nɔ́ ɔ he kulaa. E he hia nɛ o le jã, ejakaa Mawu tsɔɔ ní komɛ nɛ maa ba hwɔɔ se nɛ maa sa o si himi he.
SLƆƆTO NƐ NGƐ MAWU GBAMIHI KƐ ADESA GBAMIHI A KPƐTI
Behi fuu ɔ, je mi si kpami, níhi a mi hlami, bɔ nɛ níhi ngɛ nɔ yae ha, kɛ nihi nɛ a tsɔɔ kaa a kɛ mumihi tsuɔ ní ɔ a nɔ lɛ adesahi daa kɛ tsɔɔ níhi nɛ maa ba hwɔɔ se. Ke adesahi tsɔɔ níhi nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ, a hiɔ si nɛ a mlɛɛ nɛ a hyɛɛ kaa e maa ba mi lo.
Se Mawu lɛɛ e le nɔ́ tsuaa nɔ́, e be kaa adesahi. E le bɔ nɛ adesahi ngɛ ha kɛ níhi nɛ a susuɔ. Enɛ ɔ he ɔ, ke Mawu suɔ kaa e maa le bɔ nɛ nɔ ko aloo ma ko ní peepee ma ji ha hwɔɔ se ɔ, e peeɔ jã. Mawu ma nyɛ maa pee ní kpahi hulɔ. E ma nyɛ ma kudɔ níhi nɛ e tsake níhi a hɛ mi konɛ níhi nɛ e de to ɔ nɛ ba mi. E de ke: “Munyu tsuaa munyu nɛ jeɔ ye nya a, nɔ́ nɛ i ke e pee ɔ, ja e pee loko e maa kpale kɛ ba. Nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ i to ke e ba mi ɔ maa ba mi kokooko.” (Yesaya 55:11) Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, ke Mawu gba gbami ko ɔ, e ngɛ wɔ nɔ́ nɛ e maa pee hwɔɔ se tsɔɔe. Ke e de nɔ́ ko ɔ, e tsuɔ he ní bɔ nɛ pee nɛ e ba mi pɛpɛɛpɛ.
O MA NYƐ MA NÁ SI HIMI KPAKPA HWƆƆ SE
Anɛ nɔ ko ngɛ nɛ e ma nyɛ maa tsɔɔ bɔ nɛ o kɛ o suɔli nyɛ hwɔɔ se si himi ma ji ha nɛ e maa ba mi lo? Ke o ná le kaa kɔɔhiɔ nɛ nya wa ko maa fia a, o ma hla gu he. Mo hu o ma nyɛ maa pee jã ngɛ Baiblo gbamihi a he. Mawu tsɔɔ kaa e be kɛe kulaa nɛ tsakemi agbo ko maa ba je ɔ mi. (Hyɛ daka nɛ ji, “Nɔ́ Nɛ Mawu De Ngɛ Hwɔɔ Se He” ɔ.) E slo níhi nɛ Mawu tsɔɔ kaa a maa ba hwɔɔ se ɔ ngɛ níhi nɛ adesahi tsɔɔ kaa a maa ba hwɔɔ se ɔ a he.
O ma nyɛ ma susu he ngɛ blɔ nɛ ɔ nɔ: Níhi nɛ yaa nɔ ngɛ je ɔ mi ɔ ngɛ kaa sane ko nɛ a ngma kɛ fɔ si momo, nɛ́ wa le bɔ nɛ e nyagbe maa ba ha. Mawu de ke: ‘Níhi tsuo nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ, imi ji nɔ nɛ gba kɛ to kɛ je blema lokoo. I de ke ye yi mi tomi maa ba mi, nɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ i suɔ ɔ, lɔ ɔ ma pee.’ (Yesaya 46:10) O kɛ o weku ɔ nyɛ ma nyɛ ma ná si himi kpakpa hwɔɔ se. Mo bi Yehowa Odasefohi konɛ a tsɔɔ mo níhi nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ kaa a maa ba hwɔɔ se. Odasefohi kɛ mumi ko tsu we ní, nɛ a de we ke a nuɔ gbi ko hulɔ, nɛ a kɛ he wami ko hu tsu we ní nɛ haa nɛ a leɔ níhi nɛ maa ba hwɔɔ se. A kaseɔ Baiblo ɔ, nɛ a ma nyɛ maa tsɔɔ mo ní kpakpahi nɛ Mawu ngɛ pee konɛ o ná he se hwɔɔ se ɔ.▪