Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

HƐ MI MUNYU

Anɛ Nɔ Ko Ma Nyɛ Maa Le Nɔ́ Nɛ Maa Ba Hwɔɔ Se Lo?

Anɛ Nɔ Ko Ma Nyɛ Maa Le Nɔ́ Nɛ Maa Ba Hwɔɔ Se Lo?

Wɔ tsuo wa susuɔ níhi nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ he. Wa suɔ nɛ waa le bɔ nɛ wa si himi aloo wa suɔli a si himi ma ji ha hwɔɔ se. Wa biɔ sane komɛ kaa: ‘Anɛ ye bimɛ ɔmɛ a yi nɔ maa jɔ lo? Anɛ oslaa ko ma ba kpata je ɔ hɛ mi lo? Anɛ nɔ́ ko ngɛ nɛ ma nyɛ ma pee amlɔ nɛ ɔ konɛ níhi a mi nɛ hi ha mi hwɔɔ se lo?’ Wɔ tsuo wa suɔ nɛ waa le sane bimi komɛ kaa kikɛ ɔ a heto. Wa suɔ nɛ wa ná nɔ mi mami ngɛ níhi nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ a mi, ejakaa ke wa le nɔ́ nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ, wa ma dla wa he kɛ to.

Anɛ o le nɔ́ nɛ maa ba hwɔɔ se lo? Anɛ nɔ ko ma nyɛ maa tsɔɔ lo? Nihi bɔɔ mɔde kaa a maa tsɔɔ níhi nɛ maa ba hwɔɔ se. Níhi nɛ a tsɔɔ ɔ ekomɛ ba mi, se fuu bɛ mi. Se Mawu lɛɛ, e ma nyɛ maa tsɔɔ níhi tsuo nɛ maa ba hwɔɔ se. E Munyu ɔ de ke: “Níhi tsuo nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ, imi ji nɔ nɛ gba kɛ to kɛ je blema lokoo; níhi nɛ ná we nɛ a ba lolo ɔ hu, imi lɛ i gba kɛ to.” (Yesaya 46:10) Anɛ níhi nɛ e deɔ ɔ baa mi lo?

NÍHI ABƆ NƐ MAWU GBA FƆ SI NƐ A BA MI

Mɛni he je nɛ e sa nɛ o le níhi abɔ nɛ Mawu gba kɛ fɔ si blema nɛ a ba mi ɔ? Ngɔɔ lɛ kaa o le kɔɔhiɔ mi tsakemi he ní lelɔ ko nɛ́ ke e tsɔɔ nɔ́ nɛ maa ba a, e baa mi jã pɛpɛɛpɛ. E ngɛ heii kaa ke e tsɔɔ bɔ nɛ kɔɔhiɔ mi si fɔfɔɛ ma ji ha hwɔɔ ɔ, o ma he lɛ maa ye. Jã kɛ̃ nɛ ke o ná le kaa níhi tsuo nɛ Mawu de to blema a ba mi pɛpɛɛpɛ ɔ, atsinyɛ jemi ko be he kaa o ma he níhi nɛ e gba fɔ si kaa a maa ba hwɔɔ se ɔ hu maa ye.

Gbogbo nɛ a kpale fia ngɛ blema Nineve ma nɛ a kpata e hɛ mi ɔ he

A KPATA MA NGUA KO HƐ MI:

Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e maa hi nyakpɛ kaa nɔ ko maa gba kɛ fɔ si kaa e be kɛe nɛ a ma kpata ma ngua ko nɛ e ye ma kpahi a nɔ jeha lafahi abɔ ɔ hɛ mi, nɛ e maa ba mi jã pɛpɛɛpɛ. Mawu gu e gbali ɔmɛ a ti nɔ kake nɔ kɛ gba nɔ́ ko kaa jã kɛ fɔ si. E tsɔɔ kaa a ma kpata Nineve ma a hɛ mi. (Zefania 2:13-15) Mɛni yi nɔ sane ngmali tsɔɔ? A tsɔɔ kaa maa pee jeha 2,600 ji nɛ ɔ, Babilon bi kɛ Media bi ya tua Nineve ma a, nɛ a kpata e hɛ mi. Enɛ ɔ ba jeha 15 se benɛ Mawu gba gbami nɛ ɔ kɛ fɔ si ɔ. Jehanɛ se hu ɔ, Mawu de kɛ sɛ hlami kaa Nineve ma a maa pee “ma doku kaa nga kplanaa nɔ.” Anɛ e ba mi jã niinɛ lo? Ee, e ba mi jã. Nineve ma a kɛ ma tsɔwi nɛ bɔle lɛ ɔ tsuo klemi maa pee si tomi 200 kɛ bɔle si. E ngɛ mi kaa blema a, ke a kpata ma ko hɛ mi ɔ, a siɔ ní komɛ ngɛ ma a mi mohu lɛɛ, se Babilon kɛ Media bi ɔmɛ kpata Nineve ma a kɛ mahi tsuo nɛ bɔle lɛ ɔ a hɛ mi pɛsɛpɛsɛ nɛ a si we nɔ́ ko. Anɛ nɔ ko nɛ e le níhi nɛ maa ya nɔ ngɛ ma kudɔmi sanehi a mi ɔ ma nyɛ maa gba sane ko kaa kikɛ kɛ fɔ si nɛ e maa ba mi pɛpɛɛpɛ lo?

A MAA SÃ NIMLI A WUHI:

Anɛ nɔ ko ma nyɛ maa gba nɔ́ ko kɛ fɔ si nɛ e maa ba mi jeha 300 se lo? Ngɔɔ lɛ kaa nɔ ɔ tsua nyumu ko biɛ, kɛ weku mi nɛ e maa je, kɛ ma nɔ he nɛ a maa ma afɔle sami la tɛ ko ngɛ. E tsɔɔ hu kaa nyumu ɔ maa sã nimli a wuhi ngɛ jamɛ a afɔle sami la tɛ ɔ nɔ. Ke gbami nɛ ngɛ nyakpɛ nɛ ɔ ba mi ɔ, e ngɛ heii kaa jamɛatsɛ ɔ ma he biɛ wawɛɛ nitsɛ. Mawu gu e gbalɔ ko nɔ nɛ e de ke: ‘A ma fɔ binyumu ko ngɛ David we ɔ mi, nɛ a ma tsɛ e biɛ ke Yosia. E maa sã nimlihi a wuhi’ ngɛ afɔle sami la tɛ ko nɔ ngɛ Betel. (1 Matsɛmɛ 13:1, 2) Maa pee jeha 300 se ɔ, nyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Yosia, nɛ e je David weku ɔ mi ɔ ba ye matsɛ. Biɛ Yosia a pɔɛ he ngɛ Baiblo ɔ mi. Yosia pee kaa bɔ nɛ gbami ɔ tsɔɔ pɛpɛɛpɛ. E “ha a ya muɔ wuhi ngɛ yɔkɔ ɔmɛ a mi, nɛ a ba sã ngɛ bɔ sami la tɛ ɔ nɔ” ngɛ Betel. (2 Matsɛmɛ 23:14-16) Nɔ ko be nyɛe maa gba sane ko nɛ ngɛ fitsofitso kaa kikɛ ɔ kɛ fɔ si ngɛ lɛ nitsɛ e he wami nya kɔkɔɔkɔ?

Baiblo gbali gba kɛ fɔ si kaa a ma kpata Babilon hɛ mi, nɛ e ba mi pɛpɛɛpɛ

A KPATA NƆ YEMI KO HƐ MI:

Ngɔɔ lɛ kaa nɔ ko gba kɛ fɔ si nɛ e tsua nyumu ko biɛ, nɛ e tsɔɔ kaa jamɛ a nyumu ɔ ma bua ta buli a nya kɛ kpata ma ko nɛ e ngɛ je ɔ nɔ yee ɔ hɛ mi jehahi babauu loko a fɔ jamɛatsɛ ɔ. Nɔ ɔ tsɔɔ blɔ nɛ ngɛ nyakpɛ nɛ jamɛatsɛ ɔ maa gu nɔ kɛ kpata ma a hɛ mi hulɔ. Ke gbami ko kaa kikɛ ɔ ba mi ɔ, anɛ e be mo nyakpɛ pee lo? Mawu gba kɛ fɔ si kaa nyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Sirus ɔ lɛ maa nyɛɛ ta buli a hɛ mi kɛ ya kpata ma a hɛ mi ɔ nɛ. Jehanɛ se hu ɔ, Sirus maa ngmɛɛ Yuda bi ɔmɛ a he konɛ a ho a ma mi ya, nɛ e maa ye bua mɛ kɛ ma a sɔlemi we klɔuklɔu ɔ ekohu. Mawu de hu kaa Sirus kɛ e ta buli ɔmɛ ma ha nɛ pa nɛ bɔle ma a maa fã. E tsɔɔ hu kaa a ma bli ma a agbo ɔmɛ kɛ fɔ si nɛ lɔ ɔ ma ha nɛ ma a hɛ mi kpatami be yee. (Yesaya 44:27–45:2) Anɛ níhi tsuo nɛ Mawu gba ngɛ ma a he ɔ ba mi lo? Yi nɔ sane ngmali tsɔɔ kaa Sirus kpata ma a hɛ mi niinɛ. Sirus ta buli ɔmɛ gba dɔ kɛ ha pa nɛ bɔle Babilon ma a, nɛ enɛ ɔ ha nɛ nyu ɔ fã. A tsɔɔ hu kaa a bli Babilon ma a agbo ɔmɛ kɛ fɔ si, enɛ ɔ he ɔ, ta buli ɔmɛ nyɛ nɛ a sɛ ma a mi. Lɔ ɔ se ɔ, Sirus ngmɛɛ Yuda bi ɔmɛ a he nɛ a kpale kɛ ho a ma mi ya. E de mɛ ke a ma nyɛ ma ya ma Yerusalem sɔlemi we ɔ ekohu. Munyu nɛ ɔ ngɛ nyakpɛ wawɛɛ, ejakaa Sirus ja we Yuda bi ɔmɛ a Mawu ɔ. (Ezra 1:1-3) Ngɛ Mawu se ɔ, anɛ adesa ko ma nyɛ maa gba nɔ́ ko kaa kikɛ ɔ kɛ fɔ si nɛ e maa ba mi pɛpɛɛpɛ lo?

Nɔ hyɛmi níhi etɛ nɛ wa susu he ɔ tsɔɔ kaa Mawu nyɛɔ tsɔɔ níhi nɛ maa ba hwɔɔ se, nɛ e baa mi. Pi ní nɛ ɔmɛ pɛ nɛ Mawu gba fɔ si nɛ a ba mi. Yoshua nɛ ji Yuda bi ɔmɛ a hɛ mi nyɛɛlɔ ɔ de mɛ ke: ‘Nyɛ ti nɔ tsuaa nɔ le ngɛ e tsui mi, kɛ e klaa mi kaa Yehowa, nyɛ Mawu ɔ ha nyɛ ní kpakpa amɛ tsuo nɛ e wo si ke e ma ha nyɛ ɔ. E ye e si womi ɔmɛ tsuo kulaa nɔ; e si we eko.’ (Yoshua 23:1, 2, 14) Yuda bi ɔmɛ be nyɛe maa je enɛ ɔ he atsinyɛ. Se mɛni blɔ nɔ Mawu guu kɛ peeɔ jã? E slo Mawu blɔ ɔmɛ ngɛ adesahi a nɔ́ ɔ he kulaa. E he hia nɛ o le jã, ejakaa Mawu tsɔɔ ní komɛ nɛ maa ba hwɔɔ se nɛ maa sa o si himi he.

SLƆƆTO NƐ NGƐ MAWU GBAMIHI KƐ ADESA GBAMIHI A KPƐTI

Behi fuu ɔ, je mi si kpami, níhi a mi hlami, bɔ nɛ níhi ngɛ nɔ yae ha, kɛ nihi nɛ a tsɔɔ kaa a kɛ mumihi tsuɔ ní ɔ a nɔ lɛ adesahi daa kɛ tsɔɔ níhi nɛ maa ba hwɔɔ se. Ke adesahi tsɔɔ níhi nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ, a hiɔ si nɛ a mlɛɛ nɛ a hyɛɛ kaa e maa ba mi lo.Abɛ 27:1.

Se Mawu lɛɛ e le nɔ́ tsuaa nɔ́, e be kaa adesahi. E le bɔ nɛ adesahi ngɛ ha kɛ níhi nɛ a susuɔ. Enɛ ɔ he ɔ, ke Mawu suɔ kaa e maa le bɔ nɛ nɔ ko aloo ma ko ní peepee ma ji ha hwɔɔ se ɔ, e peeɔ jã. Mawu ma nyɛ maa pee ní kpahi hulɔ. E ma nyɛ ma kudɔ níhi nɛ e tsake níhi a hɛ mi konɛ níhi nɛ e de to ɔ nɛ ba mi. E de ke: “Munyu tsuaa munyu nɛ jeɔ ye nya a, nɔ́ nɛ i ke e pee ɔ, ja e pee loko e maa kpale kɛ ba. Nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ i to ke e ba mi ɔ maa ba mi kokooko.” (Yesaya 55:11) Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, ke Mawu gba gbami ko ɔ, e ngɛ wɔ nɔ́ nɛ e maa pee hwɔɔ se tsɔɔe. Ke e de nɔ́ ko ɔ, e tsuɔ he ní bɔ nɛ pee nɛ e ba mi pɛpɛɛpɛ.

O MA NYƐ MA NÁ SI HIMI KPAKPA HWƆƆ SE

Anɛ nɔ ko ngɛ nɛ e ma nyɛ maa tsɔɔ bɔ nɛ o kɛ o suɔli nyɛ hwɔɔ se si himi ma ji ha nɛ e maa ba mi lo? Ke o ná le kaa kɔɔhiɔ nɛ nya wa ko maa fia a, o ma hla gu he. Mo hu o ma nyɛ maa pee jã ngɛ Baiblo gbamihi a he. Mawu tsɔɔ kaa e be kɛe kulaa nɛ tsakemi agbo ko maa ba je ɔ mi. (Hyɛ daka nɛ ji,  “Nɔ́ Nɛ Mawu De Ngɛ Hwɔɔ Se He” ɔ.) E slo níhi nɛ Mawu tsɔɔ kaa a maa ba hwɔɔ se ɔ ngɛ níhi nɛ adesahi tsɔɔ kaa a maa ba hwɔɔ se ɔ a he.

O ma nyɛ ma susu he ngɛ blɔ nɛ ɔ nɔ: Níhi nɛ yaa nɔ ngɛ je ɔ mi ɔ ngɛ kaa sane ko nɛ a ngma kɛ fɔ si momo, nɛ́ wa le bɔ nɛ e nyagbe maa ba ha. Mawu de ke: ‘Níhi tsuo nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ, imi ji nɔ nɛ gba kɛ to kɛ je blema lokoo. I de ke ye yi mi tomi maa ba mi, nɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ i suɔ ɔ, lɔ ɔ ma pee.’ (Yesaya 46:10) O kɛ o weku ɔ nyɛ ma nyɛ ma ná si himi kpakpa hwɔɔ se. Mo bi Yehowa Odasefohi konɛ a tsɔɔ mo níhi nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ kaa a maa ba hwɔɔ se. Odasefohi kɛ mumi ko tsu we ní, nɛ a de we ke a nuɔ gbi ko hulɔ, nɛ a kɛ he wami ko hu tsu we ní nɛ haa nɛ a leɔ níhi nɛ maa ba hwɔɔ se. A kaseɔ Baiblo ɔ, nɛ a ma nyɛ maa tsɔɔ mo ní kpakpahi nɛ Mawu ngɛ pee konɛ o ná he se hwɔɔ se ɔ.▪