Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

HƐ MI MUNYU

Nɔ́ Nɛ Mawu Pee Ha Mo

Nɔ́ Nɛ Mawu Pee Ha Mo

“Ejakaa Mawu suɔ je ɔ saminya, nɛ e ngɔ e Bi kake ɔ ngɔ ha, konɛ nɔ tsuaa nɔ nɛ heɔ lɛ yeɔ ɔ, e hɛ mi ko kpata, se mohu e ná neneene wami.”—Yohane 3:16.

Baiblo ngmamihi nɛ nihi fuu le nɛ a pɔɔ se tsɛmi wawɛɛ ɔ a kpɛti kake ji nɛ ɔ nɛ. Ni komɛ tsɔɔ kaa Baiblo ngmami kpa ko be nɛ “tu huɛ bɔmi nɛ ngɛ Mawu kɛ adesahi a kpɛti kɛ bɔ nɛ adesahi ma plɛ kɛ ná yi baami ha a he munyu heii pe ngmami nɛ ɔ.” Enɛ ɔ he ɔ, ngɛ ma komɛ a nɔ ɔ, nihi pɔɔ “Yohane 3:16” ngmami ngɛ a lɔlehi a se, a sinyahi a nya, kɛ ní kpahi a he.

E ngɛ heii kaa nihi nɛ a ngmaa ngmami nɛ ɔ kɛ fɔɔ níhi a nɔ ɔ ngɛ nɔ mi mami kaa Mawu suɔ mɛ, nɛ lɔ ɔ he ɔ, e ma he a yi wami. Mo hu nɛɛ? Mɛni se o ma ná ngɛ suɔmi nɛ Mawu ngɛ ɔ he? Mɛni o susu kaa Mawu pee nɛ tsɔɔ kaa e suɔ mo?

“MAWU SUƆ JE Ɔ SAMINYA”

Nihi babauu kplɛɛ nɔ kaa Mawu nɛ bɔ je mluku ɔ kɛ adesahi. Ke wa hyɛ bɔ nɛ níhi nɛ wami ngɛ a mi ɔ ngɛ ha a, wa naa kaa nɔ ko nɛ ngɛ nile saminya lɛ bɔ mɛ. Nihi babauu naa Mawu si daa ligbi kaa e ha nɛ a ngɛ wami mi. A yɔse kaa ke pi Mawu he ɔ, jinɛ a be je mi. A le kaa Mawu nɛ haa mɛ kɔɔhiɔ, nyu, niye ní, kɛ ní kpahi konɛ a nyɛ nɛ a hi wami mi nɛ a ná bua jɔmi.

E sa nɛ waa na Mawu si ngɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo nɛ e peeɔ haa wɔ ɔ a he, ejakaa lɛ ji wa Bɔlɔ kɛ wa Yi Baalɔ. (La 104:10-28; 145:15, 16; Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 4:24) Ke wa susuɔ níhi tsuo nɛ Mawu peeɔ haa wɔ konɛ wa nyɛ nɛ waa hi wami mi ɔ a he ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ waa na kaa Mawu suɔ wɔ. Bɔfo Paulo de ke: “Mawu lɛ haa wa hii je mi, nɛ e haa wa yaa nɛ wa baa kaa adesahi.”—Bɔfo Ɔmɛ A Ní Tsumi 17:25, 28.

Se tsa pi kɔɔhiɔ, nyu, kɛ niye ní nɛ Mawu haa wɔ ɔ pɛ nɛ tsɔɔ kaa e suɔ wɔ. E bɔɛ wɔ kaa bɔ nɛ e bɔ lohwehi ɔ, mohu ɔ, e bɔ wɔ konɛ wa nyɛ nɛ wa ja lɛ. (Mateo 5:3) Enɛ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ adesahi nɛ a maa pee tue bumi ha Mawu ɔ ma ba pee Mawu “bimɛ.”—Roma Bi 8:19-21.

Kaa bɔ nɛ Yohane 3:16 ya nɔ nɛ e tsɔɔ ɔ, Mawu je suɔmi kpo kɛ ha wɔ. E pee enɛ ɔ kɛ gu e Bi Yesu nɛ e tsɔ lɛ kɛ ba zugba a nɔ nɛ́ e ba tsɔɔ wɔ Mawu nɛ ji e Tsɛ ɔ he ní, nɛ e ba gbo ha wɔ ɔ nɔ. Se eko ɔ, nihi fuu li nɔ́ he je nɛ e he hia kaa Yesu nɛ ba gbo kɛ ha adesahi, nɛ a li nɔ́ he je hu nɛ Yesu gbenɔ ɔ tsɔɔ kaa Mawu suɔ wɔ ɔ. Baiblo ɔ tsɔɔ nɔ́ he je nɛ Yesu ba gbo ɔ kɛ se nami nɛ ngɛ e gbenɔ ɔ he. Nyɛ ha nɛ wa susu he nɛ waa hyɛ.

“E NGƆ E BI KAKE Ɔ NGƆ HA”

Adesahi tsuo nuu hiɔ, a bwɔɔ, nɛ a gboɔ. Se pi jã ji Yehowa Mawu yi mi tomi. E bɔ Adam kɛ Hawa konɛ a hi si kɛ ya neneene ngɛ paradeiso mi ngɛ zugba a nɔ. Se ja a pee nɔ́ ko loko a ma nyɛ maa hi si kɛ ya neneene. Ja a bu Mawu tue. Mawu tsɔɔ kaa ke a bui lɛ tue ɔ, a ma gbo. (1 Mose 2:17) Adam tsɔ Mawu hɛ mi atua, enɛ ɔ ha nɛ e gbo, nɛ e kɛ gbenɔ sã e bimɛ hulɔ. Bɔfo Paulo de ke: “Nɔ kake lɛ pee yayami, nɛ yayami kɛ gbenɔ ba. Enɛ ɔ ha gbenɔ sã nimli tsuo, ejakaa nɔ tsuaa nɔ pee yayami.”—Roma Bi 5:12.

Se Mawu “suɔ nɔ́ nɛ da.” (La 37:28) E ngɛ mi kaa Mawu gbla Adam tue ngɛ yayami nɛ e je blɔ pee ɔ he mohu lɛɛ, se Mawu be hae nɛ adesahi tsuo nɛ a na nɔ́ nɛ a gbo daa. Mawu ye dami sane nɛ e kɛ sisi tomi mlaa nɛ tsɔɔ kaa a kɛ ‘wami nɛ to wami nane mi’ ɔ tsu ní. Enɛ ɔ ha nɛ e to blɔ nya konɛ adesahi nɛ a peeɔ tue bumi ɔ nɛ a ná neneene wami. (2 Mose 21:23) Se e sa nɛ wa bi wa he ke, Mɛnɔ wami lɛ a kɛ ma nyɛ maa to Adam wami nɛ ye mluku ɔ nane mi? Heto ɔ ji: E sa nɛ nɔ ko nɛ e ye mluku kaa Adam nɛ e ngɔ e wami kɛ sã afɔle.

Yesu je e tsui mi nɛ e ba zugba a nɔ ba gbo kɛ kpɔ̃ wɔ kɛ je gbenɔ kɛ yayami dɛ mi

E ngɛ heii kaa Adam bi ko be nyɛe maa pee jã, ejakaa mɛ tsuo a yi mluku. Se Yesu lɛɛ e ye mluku. (La 49:6-9) Yayami ko be e he. E ye mluku kaa bɔ nɛ Adam hu ye mluku loko e pee yayami ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e wami nɛ e kɛ sã afɔle ɔ kpɔ̃ adesahi kɛ je yayami dɛ mi. Enɛ ɔ nɛ e pee ɔ, ha nɛ Adam kɛ Hawa a bimɛ hu ná he blɔ kaa hwɔɔ se ko ɔ, a ma nyɛ maa ye mluku kaa bɔ nɛ Adam kɛ Hawa ye mluku loko a pee yayami ɔ. (Roma Bi 3:23, 24; 6:23) Mɛni wa ma nyɛ maa pee konɛ wa ná suɔmi ngua nɛ a je kpo ha wɔ nɛ ɔ he se?

“NƆ TSUAA NƆ NƐ HEƆ LƐ YEƆ”

Ha wa susu Yohane 3:16 he ekohu nɛ waa hyɛ. A ngma ngɛ lejɛ ɔ ke, “nɔ tsuaa nɔ nɛ heɔ lɛ yeɔ ɔ, e hɛ mi ko kpata, se mohu e ná neneene wami.” Enɛ ɔ tsɔɔ kaa ja wa pee nɔ́ ko loko wa ma ná neneene wami. Loko wa ma ná “neneene wami” ɔ, e he hia nɛ wa ná hemi kɛ yemi ngɛ Yesu mi, waa bu lɛ tue.

Eko ɔ, o ma bi ke: ‘Mɛni he je nɛ e he hia hu nɛ waa bu lɛ tue ɔ? Anɛ Yesu de we ke “nɔ tsuaa nɔ nɛ heɔ lɛ yeɔ ɔ” ma ná neneene wami lo?’ Ee, e he hia nɛ wa ná hemi kɛ yemi ngɛ e mi. Se e he hia nɛ wa kai kaa ke Baiblo ɔ kɛ hemi kɛ yemi tsu ní ɔ, e biɔ babauu pe nɛ wa ma he nɔ́ ko maa ye kɛkɛ. Vine’s Expository Dictionary of Old and New Testament Words ɔ tsɔɔ kaa Hela munyu nɛ Yohane kɛ tsu ní ɔ tsɔɔ “hɛ kɛ nɔ fɔmi, se pi hemi kɛ yemi kɛkɛ.” Loko Mawu maa kplɛɛ nɔ ko nɔ ɔ, e biɔ babauu pe nɛ nɔ ɔ ma he ye kaa Yesu ji Yi Wami Helɔ kɛkɛ. Ke nɔ ko he Yesu nɔ ye ɔ, e sa nɛ e je e tsui mi nɛ e kɛ níhi nɛ Yesu tsɔɔ ɔ nɛ tsu ní. Ke nɔ ɔ kɛ Yesu tsɔɔmi ɔmɛ tsu we ní ɔ, e hemi kɛ yemi ɔ maa pee yaka. Baiblo ɔ de ke: “Hemi kɛ yemi nɛ ní tsumi piɛɛ we he ɔ peeɔ hemi kɛ yemi gbogboe.” (Yakobo 2:26) Ke wa ma de ngɛ blɔ kpa ko nɔ ɔ, e sa nɛ nɔ ɔ nɛ hemi kɛ yemi ngɛ Yesu mi. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ nɔ ɔ nɛ ngɔ níhi nɛ e kase ɔ kɛ tsu ní.

Paulo tsɔɔ munyu nɛ ɔ mi ke: “Suɔmi nɛ Kristo ngɛ kɛ ha wɔ ɔ, woɔ wɔ he wami. Kristo gbo ha wɔ tsuo. Kristo gbo ha nihi tsuo, konɛ nihi nɛ a hɛ ngɛ ɔ, a ko pee mɛ nitsɛmɛ suɔmi nya ní hu; se mohu a pee Kristo suɔmi nya ní. Ejakaa Kristo gbo, nɛ Mawu tle lɛ si kɛ ba wami mi ekohu ngɛ mɛɛ a he.” (2 Korinto Bi 5:14, 15) Ke wa bua jɔ Yesu afɔle sãmi ɔ he ɔ, e maa ye bua wɔ konɛ wa ko pee wɔ nitsɛmɛ wa suɔmi nya ní hu, mohu ɔ, wa maa pee Yesu, nɔ nɛ e gbo kɛ ha wɔ ɔ suɔmi nya ní. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa e he hia nɛ waa kɛ níhi nɛ Yesu tsɔɔ ɔ nɛ tsu ní ngɛ wa si himi mi be tsuaa be. Enɛ ɔ ma ná wa su, níhi nɛ wa suɔ, kɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ wa peeɔ ngɛ si himi mi ɔ nɔ he wami. Mɛni jɔɔmi nɛ nihi nɛ a náa hemi kɛ yemi ngɛ Yesu mi ɔ ma ná?

“E HƐ MI KO KPATA, SE MOHU E NÁ NENEENE WAMI”

Yohane 3:16 nyagbe ɔ tsɔɔ si nɛ Mawu wo nihi nɛ a ngɛ hemi kɛ yemi ngɛ kpɔmi nɔ́ ɔ mi nɛ a yeɔ Mawu mlaa a nɔ ɔ. Mawu to e yi mi kaa anɔkualetsɛmɛ nɛ ɔmɛ a ‘hɛ mi be kpatae, se mohu a ma ná neneene wami.’ Se e slo he nɛ nimli nɛ ɔmɛ nɛ Mawu suɔ mɛ ɔ a ti nɔ tsuaa nɔ ma ná neneene wami ɔ ngɛ.

Yesu tsɔɔ kaa kuu ɔ kake ma ná neneene wami ɔ ngɛ hiɔwe. E de e kaseli anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ kaa e ma ya dla he ko ngɛ hiɔwe kɛ to mɛ, konɛ a kɛ lɛ nɛ ye matsɛ. (Yohane 14:2, 3; Filipi Bi 3:20, 21) Nihi nɛ a ma tle mɛ si kɛ ho hiɔwe ya a ma ya “ye osɔfo, nɛ a ma sɔmɔ Mawu kɛ Kristo; nɛ a kɛ Kristo maa ye matsɛ jeha akpe.”—Kpojemi 20:6.

Kristo se nyɛli ɔmɛ a kpɛti nihi bɔɔ ko pɛ nɛ ma ná he blɔ nɛ ɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yesu de ke: ‘Kuu nyafii, nyɛ ko ye gbeye; ejakaa nyɛ Tsɛ ɔ ngɛ he tsui kaa e maa ngɔ matsɛ yemi ɔ ngɔ ha nyɛ.’ (Luka 12:32) Nihi nɛ a ngɛ “kuu nyafii” nɛ ɔ mi ɔ a yibɔ ji enyɛmɛ? Kpojemi 14:1, 4 ɔ de ke: ‘Jehanɛ ɔ, i hyɛ, nɛ i na To bi ɔ, nɛ ji Yesu Kristo nɛ a tle lɛ si ɔ nɛ daa si ngɛ Zion yo ɔ nɔ nɛ ji hiɔwe, kɛ nimli 144,000. A ngma To bi ɔ, kɛ e Tsɛ ɔ tsuo a biɛ ngɛ nimli nɛ ɔmɛ a ti nɔ tsuaa nɔ a hɛ nya. Mɛ ji nihi nɛ Mawu he a yi wami ngɛ je ɔ mi kaa kekleekle yiblii. Mawu kɛ To bi ɔ a nihi ji nimli nɛ ɔmɛ; a ngɛ kaa kekleekle tso yiblii nɛ a hla ngɔ to ha Mawu.’ Ke a kɛ nimli 144,000 ɔ to nimli ayɔhi abɔ nɛ a hi si hyɛ ɔ a he ɔ, wa ma nyɛ ma tsɛ mɛ ke “kuu nyafii.” Akɛnɛ a tu a he munyu kaa a ji matsɛmɛ he je ɔ, mɛnɔmɛ a nɔ a maa ye?

Yesu tu kuu kpa ko hu nɛ nihi nɛ a ngɛ mi ɔ yeɔ anɔkuale ɔ he munyu. E tsɔɔ kaa jamɛ a kuu ɔ ma ná hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ he se. Kaa bɔ nɛ a ngma ngɛ Yohane 10:16, Yesu de ke: “I ngɛ to kpa komɛ hulɔ, se mɛɛ a piɛɛ we kuu nɛ ɔ he. Ma ngɔ mɛ hu kɛ ba; a maa nu ye gbi, nɛ a maa pee to kuu kake, kɛ hyɛlɔ kake.” Jamɛ a “to” ɔmɛ ngɛ blɔ hyɛe kaa a ma ná neneene wami ngɛ zugba nɛ ɔ nɔ kaa bɔ nɛ Mawu to e yi mi ha Adam kɛ Hawa a. Kɛ wa plɛ kɛ le kaa kuu nɛ ɔ maa hi si ngɛ zugba a nɔ hwɔɔ se ha kɛɛ?

Baiblo ɔ de si abɔ kaa nihi maa hi si ngɛ Paradeiso mi ngɛ zugba a nɔ. Mo nitsɛ o ma nyɛ ma bli o Baiblo ɔ konɛ o kane ngmamihi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ: La 37:9-11; 46:8, 9; 72:7, 8, 16; Yesaya 35:5, 6; 65:21-23; Mateo 5:5; Yohane 5:28, 29; Kpojemi 21:4. Ngmami nɛ ɔmɛ tsɔɔ kaa hwɔɔ se ɔ, ta, hwɔ, hiɔ, kɛ gbenɔ se maa po. Jehanɛ se hu ɔ, be ko maa ba nɛ nihi nɛ peeɔ nɔ́ nɛ da a kɛ bua jɔmi maa po mɛ nitsɛmɛ a wehi, a maa pee ngmɔhi ngɛ mɛ nitsɛmɛ a zugba nɔ, nɛ a ma tsɔse a bimɛ ngɛ tue mi jɔmi mi. * Anɛ si himi kaa kikɛ ɔ jlo we mo lo? Wa ngɛ yi mi tomi kpakpahi a he je nɛ wa ma nyɛ ma de ke e be kɛe kulaa nɛ si womi nɛ ɔmɛ maa ba mi.

MAWU PEE NÍHI FUU HA WƆ

Ke o susu níhi tsuo nɛ Mawu pee ha mo, kɛ níhi nɛ e pee ha adesahi tsuo ɔ a he ɔ, e ngɛ heii kaa Mawu pee níhi babauu nitsɛ kɛ ha wɔ momo. E dloo wɔ wami, kɛ nile, kɛ nɔmlɔ tso mi he wami bɔ nɛ sa, kɛ níhi nɛ haa nɛ wa nyɛɔ hii wami mi. Nike ní nɛ pe kulaa nɛ Mawu ha wɔ ji kpɔmi nɔ́ ɔ nɛ́ e gu Yesu gbenɔ ɔ nɔ kɛ ha a nɛ. Kaa bɔ nɛ a ngma ngɛ Yohane 3:16, enɛ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ wa ma ná jɔɔmihi babauu nitsɛnitsɛ.

Wa ngɛ neneene wami ngɛ je ehe nɛ tue mi jɔmi ngɛ mi ɔ blɔ hyɛe. Hiɔ, ta, hwɔ, kɛ gbenɔ be je ehe ɔ mi hie, nɛ wa ma ná tue mi jɔmi, kɛ jɔɔmihi kɛ ya neneene. Ke o nine maa su jɔɔmi nɛ ɔmɛ a nɔ jio, o nine be nɔ sue jio, e daa si ngɛ mo nitsɛ o nɔ. Se loloolo ɔ, sane bimi ɔ ji, Mɛni o ngɛ pee ha Mawu?

^ kk. 24 Ke o ngɛ hlae nɛ o le níhi babauu ngɛ gbami nɛ ɔmɛ a he ɔ, hyɛ womi ɔ nɛ Yehowa Odasefohi pee ɔ Mɛni Tutuutu Ji Baiblo ɔ Tsɔɔmi? yi 3.